Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ja už nemám v sebe ani kúsoček odhodlania.Som strašne nervózna a po všetkých kričím.Ale viem prečo.Lebo sama vnútri sa zožieram depresiou a takto sa to snažím vybiť.Dostať zo seba von.Ale tak len každému ubližujem,budú sa na mňa hnevať a budem sa za to nenávidieť.Neznášam svoju povahu,svoje telo.Nič dobré na mne nie je.Áno,bolo mi lepšie,ale teraz sa to nejak prehuplo.Spadla som do ťažkej depresie.A neviem ako z toho von.

chilli
Nezúfaj moja! Skús nájsť v sebe ešte kúsok odhodlania a viery v lepší život. Vyhľadaj psychiatričku. Viem, že máš hrozné depresie... Už si sa mi zdala v lepšom stave a asi je to tu znova. Ani ja nemám všetky dni "ružové". Niekedy len čakám, kedy sa z toho vyspím a príde nový deň. Ale na ten nový sa svojim spôsobm teším. Lebo verím, že bude lepší, že sa mi vydarí. Je dôležité veriť v niečo lepšie. Ak by si ukončila svoj život, ver mi, že by si spôsobila veľkú bolesť tvojmu okoliu. Pozeráš na to ako na vykúpenie, ale to je zlé. Problémy sa dajú riešiť. Ver mi, aj keď je to niekedy ťažké, ale ide to. Hlavu hore a zabojuj.

Život mi pripadá taký bezcenný.Nie je nič,čo mám rada.Viem,že sa to nezmení,kým nezmenám prístup k samej sebe.Mám priveľké nároky,vysoké ciele...ale slabú osobnosť.Nikdy v živote nič nedosiahnem...takýmto štýlom.Chcela by som mať pri sebe niekoho,kto by ma nakopol,povzbudil,poradil...lenže v mojom okolí nie je nikto taký:( Mám chuť sa iba ľutovať,lebo teraz nevidím v ničom "väčší význam".Chcem myslieť len na to.Teda,vlastne nechcem,ale bojím sa,že keď sa zas postavím,tak padnem a sklamem sa.Budem sa ešte viac nenávidieť a možno sa zas pokúsim to všetko ukončiť.Ale viem aj to,že ak by som to chcela,tak viem,že by sa mi to podarilo.Viem,ako na to.Veľmi sa bojím samej seba.Som pre seba nebezpečná.Moja myseľ je pre mňa nebezpečná a aj pre iných.Asi by bolo lepšie pre všetkých,keby som tu nebola.Konečne by bol koniec utrpenia môjho a aj môjho okolia.Prečo to predlžujem?Mám toľko plánov a snov,ale mám v sebe nejaký blok,ktorý mi to bráni uskutočniť ich.Ach...ja už neviem,čo mám robiť.Dám si ešte nejaký čas a potom uvidím čo spravím.Ale v každom prípade sa toho bojím:(((((

Niekedy sa pýtam...kto som?Ale na túto otázku nedokážem odpovedať.Možno odpoveď ani neexistuje...aspoň nie jednoznačná.Sme to,čím vo svojich útrobách duše chceme byť.Je v nás večný boj medzi vedomím a podvedomím.Kto vyhrá?Čo by sa stalo,keby sa tieto dve osobnosti spojili a začali spolu spolupracovať?

somtuzasa
Ahoj, dakujem za odpoved.
Od nedele ked sme sa stretli to zacalo vyzerat ako keby bola rozmyslena a chcela sa ku mne vratit, trvalo to do utorka vecera a vstredu sa mi zase neozyva a aj dnes ma v tom priciny anorexia a nalady s nou spojene. Hovoril som s kamaratom o tomto probleme a on pozna nejaku pani konkretne homeopaticku ktora sa takemuto problemu venuje a chcem ist za nou. Nasiel som aj stranku anabell mate s nou nejake skusenosti, alebo na koho sa mozem obratit nepoznate niekoho ? dakujem Robo

somtuzasa
Už som sa definitívne rozhodla. Idem na tú konizáciu. Vieš, je to všetko kolo toho oveľa zložitejšie...Nedá sa to tu tak všetko napísať.
Už to musím vypustiť z hlavy, hoci viem, že keď sa bude blížiť termín, zas to so mnou zamáva.
Dnes je mi hrozne smutno. Akosi som stratila všetku chuť. Musím sa trochu pozbierať. Som rada, že som si prečítala tvoj príspevok, trochu ma posilnil. Držkaj sa aj ty. A čo ten nový jop? Už niečo máš?

Romanka

Fuuha, take zle? Ja sice neviem o aky zakrok ide, to by ti iste lepsie poradili medicky medzi nami, ale mam kopu kamosiek, co rodili cisarskym a ziadna z nich sa nestazuje na nejake svetoborne tazkosti, tak neviem... Kazdopadne, drzim ti palce, hocijako sa rozhodnes, aby si s tym vysledkom potom bola spokojna.

A drzim aj palce, lebo viem, ze toto asi je teraz pre teba skuska ohnom - nikam nesmies ist, furt doma, hlodaju v tebe pochybnost, nevies ako sa rozhodnut - je to len samozrejme ze obcas to s tebou zamava a ze zakopnes a prepadnes starej zavislost. Ale tie jednorazovky nech ti nevezmu chut dalej s tym bojovat. Ozvi sa ked budes mat nieco nove..

Robo

Z tvojich pismeniek teda sala riadne zufalstvo..neviem co sa medzi vami stalo, ze ste napriek tomu, co k nej citis, v rozchode..ale do toho ma nic nie je. Neviem co ti poradit, samozrejme keby ste boli spolu, bolo by to lahsie, mal by si na nu väcsi vplyv, takto ju zrejme stretavas len zcasu na cas, to nie je bohvieco. Ale z vlastnej skusenosti viem, ze ked sa ten dotycny clovek sam nechce vyliecit, tak sa mozes aj pretrhnut a hoci aj ten vlastny zivot obetovat - nic sa nezmeni. Viem ze to znie strasne, ale je to tak - to je to najsmutnejsie na celej tejto chorobe - nikto iny ta z nej nedostane, pokial sam nechces.

Drzim palce, ak budes mat naladu, daj vediet co sa zmenilo.

ahojte dievčatá.
Nemám sa moc dobre. Som akási mimo. Neviem sa rozhodnúť, či ísť na konizáciu, alebo nie. Viac rozmýšľam za. Moja lekárka ma dovolenku, nemám sa s kým poradiť. Ona ma odoslala len na kyretáž a z nemocnice ma poslali domov, že to je zbytočné, že aj tak sa nakoniec tej konizácie nevyhnem. Mám ísť na budúci týždeň na ten zákrok. Najviac sa obávam, že už budem môcť rodiť len cisárskym a to nie je bohviečo. Vlastne ani neviem, či chcem mať ešte dieťa... Mám len jedno. Včera som sa pokúšala o tom rozprávať s mužom, ale akosi to zas ostala na neutrálnej hladine. Hľadám iný spôsob liečby, možno sa dá tomu vyhnúť, ale ak ma to aj tak neminie... Neviem. Som v stálom strese, stále nad tým rozmýšľam... Z toho všetkého aj menej zvládam ppp. Nebola som ani u psychologičky... Nechcelo sa mi. Možno to bola chyba, ale v poslednom čase len behám po doktoroch a už ma to vôbec nebaví stále čakať v čakárňach. A tá moja psychologička ma síce objedná na určitú hodinu, ale vezme ma aj o dve neskôr... hrôza. Asi preto som nešla.
Striedajú sa mi dni keď to zvládnem s dňami kedy raz zlyhám.
Potrebovala by som trochu povzbudiť. Dnes som sa už rozhodla, že pôjdem na ten zákrok a zas mi volala sestra, aby som si to nedávala robiť, že ak chceme ešte dieťa. Ona mala dva cisárske a podľa seba povedala, že to nie je bohvie čo. Bolieva ju tá jazva, zrasty... má stále problémy... Tak ma znova dostala do pochybností. Ja už fakt neviem. Stále sa mi to v hlave premieta ako film. Nedokážem z toho vypnúť...

Ahoj dievcata,
dufam, ze si kazda uziva tieto letne dni po svojom, v kazdom pripade prijemne :o). Velmi Vam to, znamym aj neznamym, zelam.