Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Kyblik, najhoršie klamstvo je sebaklam!!! To veľmi dobre poznám. Bohužiaľ. A čím viac sa snažíš, tým viac sa do toho zamotávaš. Aspoň u mňa to tak funguje.

chilli presne taketo pocity mam aj ja
poslednu dobu sa snazim si vsugerovat ze som ok a sa stravujem zdravo (bla bla)- proste ze nejakym omylom som si myslela ze aj ja mam PPP
ked sa mi dari sa o tom presviedcat tak som stastna (neviem nakolko uprimne stastna) ale akonahle pride viac situacii s klamanim a vkuse len sledujem co treba dat "dole" tak si znova uvedomim ze som v pazi a stale len placem :(
viem ze je to blbe ale je to cele lahsie ked si clovek mysli ze je vsetko v uplnom poriadku - na prd naozaj

Palinnna, ako si sa z toho vyhrabala? Ja neviem ako mám začať. Iba tak sa zrazu zmeniť zo dňa na deň? To sa asi ani nedá. Potrebujem asi fakt odbornú pomoc. Lenže objednala som sa ku psychologičke, ale má čas až v septembri. Neviem, ako to dovtedy zvládnem. Potrebovala by som sa porozprávať, ale nemám s kým, lebo moje okolie má dosť svojich problémov.

Chilli
SI SILNA!!! Ja som padla niekolkokrat...v zivote...a myslela som si, ze uz je koniec...presne to, co opisujes poznam, aj ja som mala pocit, ze som len na obtiaz, ze keby som tu nebola, nikomu by som nechybala, prave naopak, zilo by sa im bezo mna lepsie..HOUBY HOUBY...NIE NEZILO!! URCITE NIE! Zla nalada, krik, ublizovanie je nic oproti tomu, co sposobuje nebytie! Musis prest kritickym obdobim, cesta k lepsiemu zivotu je velmi zaprasena, velmi pomaly a tazko sa zameta...mozno toto znie pateticky a hlupo...co pisem...no jedno viem...vediet zit je vysledkom a cestou dlhodobeho ucenia sa! Aj ked sa stane, ze ziak dostane 4,5 v skole, on sam musi chciet opravit si to!!!! a este jedna rada - mne pomaha...ze zijem viac zivoty mojej rodiny...ze akoby v mysli zijem a snazim sa pochopt zivot mojej maminy...!!!DRZ SA, MYSLIM NA TEBA!!

Ahoj Chilli!
Aj aj to mavam, presne tie pocity poznam...ale ubija to...zober to pevne za pacesy...nechci byt dokonala, perfektna...ber to tak, ako to pride...koriguj svoje nalady...nenechaj ich vyhnat do extremu - extremnej radosti a extremnej zlosti...je to o treningu...naucit sa brat zivot, aky pride - aj prosty, aj plny chyb...sme ludia...anorexia a bulimia z nas spravila ludi, ktori si mysleli, ze iba extremy existuju...nie...stred je asi lepsi...mne velmi k tomu stredu pomohla zmena prostredia...uplne som vypadla do sveta realnych zien...mojich priateliek, s ktorymi som stravila 9 uzasnych dni v zahranici...videla som, ako sa stravuju zdrave zeny, ze aj oni maju horsie i lepsie nalady, ze ziju konstantny zivot...vela stastia zelam, BOJUJEME, bojovnicky k lepsiemu zivotu!!!

somtuzasa, ja som ako dvaja ludia. Jeden je dokonalý, stravuje sa ukážkovo zdravo, robí všetko perfektne a načas, je ku každému milý, s každým vychádza, má večne dobrú náladu, má sa rád atď. A potom je tu pravý opak. A tieto osoby sa striedajú. Raz som v mimoriadne dobrej nálade a potom som v hlbokej depresii. Niekedy si pripadám, akoby som mala rozdvojenú osobnosť. Proste dvaja odlišný ľudia. Je to normálne?

Teraz mám neutrálnu náladu, depka trošičku ustúpila. Zas si plánujem, ako od pondelka budem zasa dokonalá. A za týždeň to nevydržím a zasa sa spustí ten istý kolotoč:(

chilli

ja som si tiez myslela, ze si uz v pohode, lebo som citala tvoje prispevky a tam si povzbudzovala ostatnych, nech nevesaju hlavu... teraz tu citam, ze si v strasnych stavoch...

vycitala som z tvojich pismeniek, ze uz raz si sa pokusala tym prastit-ak ti mozem poradit, druhykrat to neskusaj, mozno by si uz naozaj vedela, ako na to - a cesta spät uz nie je. Kamaratka sa mi otravila pred rokom, musela byt na tom strasne-ked vedela opustit svojho maleho syna a vsetko nechat bokom. Bola som sokovana, lebo som chcvilu predtym s nou hovorila a nic nenaznacovala...nerob to, si inteligentne dievca, sala to z tvojich pismeniek. Prezivala som nieco podobne ako ty, ale postupom casu som sa z toho vyhrabala-tiez som nevedela kam z konopi... a vidis, este stale som tu a i ked som v tom po usi, depresie mavam len zcasu na cas a nikdy uz nie take strasne. tak sa vzchop, keby si si chcela mailovat, len daj vediet, dam ti kontakt na seba.

robo

tu stranku nepoznam. ale ta homeopaticka urcite nie je zly napad. lepsie ako iba sediet, lamat si hlavu a nic nerobit-treba to vyskusat. i ked ja by som mozno bola za nieco menej alternativne-psychiatricku a pod. ale vsak uvidis-mozno to pomoze, hlavne aby aj ona chcela...

romanka

tak ak uz si sa rozhodla, tak zostava len drzat palce, aby vsetko dopadlo-budem na teba mysliet.

co sa roboty tyka, mam uz nieco vo vyhliadke, ale este nie je nic iste, som ale celkom kludna, tesim sa na zmenu, nech je akakolvek-uz som to potrebovala. Tu v Rak. mozem zostat kym si nenajdem nieco ine, takze mi nehrozi, ze zostanem bez penazi. Ale kazdopadne by som chcela vypadnut najneskor koncom augusta. A asi este zostanem tu, neskor sa mozem poobzerat po niecom na Slovensku, ale este musim trosku posporit...

dlho som tu nebola, nemala som prilezitost. ale napriek tomu sa vzdy tesim, ked si tu nieco precitam :))))

zatial paaaaa, zo slovenska napisem castejsie!

chilli
Neváhaj a vyhľadaj psychiatra. Nie je to hanba, takto sa budeš len trápiť. Lieky ti určite zaberú a budeš sa cítiť omnoho lepšie, naberieš odhodlanie, radosť a chuť bojovať. Aj ja beriem antidepresíva a je mi omnoho lepšie ako bez nich. Keď cítim veľký tlak, mám aj tabletky, ktoré zaberú do 20 min. a uvolnia ma...
Píšem, podľa svojich skúseností. Takto, sa budeš iba viac trápiť a u teba je to jasné, že bez medikamentov to ťažko zvládneš. Ak naozaj chceš niečo preto urobiť, aby si sa cítila lepšie, tak choď za odborníkom. Nebudeš ľutovať, ver mi.