Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

V tomto mas pravdu Cry, pokial to ide s Mrskou dlhodobo hore, nemusi hned dakam utekat. Skor jej to pisem, nech sa toho tak neboji. Pokial by citila, ze by jej mohol pomoct aj niekto iny a brani sa len zo strachu, tak je to zbytocny strach.

Chapem, co chces povedat, ja som si tiez z dotycnou teda vobec nesadla , ale teraz sa na to pozeram tak, ze clovek musi vela krat vydrzat neprijemnu situaciu a nie z nej zdrhnut. To je normalna sucast zivota. Ale je pravda, ze ked clovek ide do spitalu, je taky zranitelny, ze caka podporu a nie to, ze bude musiet este aj prekonavat blbe pocity z personalu. Ale aspon ma odzaciatku realnu pripravku do zivota, nie nejaky umely idealny uzavrety svet, kde su vsetci mili a plni pochopenia.

Pozri, to su vahy s dvoma miskami- bud tam pojdem s vedomim, ze nebude vsetko lahke, ale moze mi to v relativne kratkom case pomoct, alebo ostanem doma, bude to trvat omnoho dlhsie, ale tych neprijemnych situacii a pocitov bude (pravdepodobne) menej. Vysledok je otazny v jednom aj druhom pripade, ale to vies.

A inak, nemyslim si, ze do spitalu by bolo nevyhnutne ist az vtedy, ked sa clovek citi uplne na dne. Praveze by to mohlo mat omnoho vacsi efekt, ked sa dusevne citi lepsie, len mu to stale nejde s jedlom. Vtedy sa aspon moze viac sustredit na seba, lebo ho tak netazia depky.

Ale tym nikoho do hospitalizacie nenutim, vobec to nie je idealne ani lahke, ale niekomu to moze naozaj pomoct. Sama som take baby videla.

Oui, no neviem ako to vnimas ty, ale ja si myslim, ze mrska sa ma teraz o kusok lepsie, tak neviem, ci by mala utekat do Pezinka. Ved ona sa aj pekne stravuje, pravidelne, nejake vykyvy nalad tiez nema, problem s PPP tiez netrva roky ako u nas.. podla mna je mrska na najlepsej ceste dostat sa z toho- mozno aj sama- vlastne chodi aj k lekarovi..ma deti, ktore ju miluju, muza, ktoreho miluje ona aj on ju...
A co sa tyka toho Pezinka- mozno, keby to tam "neviedla" lekarka, ktora to tam "vedie".. poznam kopu bab, ktore by isli znova na liecbu, ale len kvoli nej nejdu, alebo kvoli nej tam baby casto podpisuju reverz.. nemyslim si, ze je chyba len v PPP-ckarkach..

Mrska,
vobec na to Pezinku nie je nic strasne, to su iba famy od citovo zranenych pppckariek. :)

Fakt, nie je to tam prechadzka ruzovou zahradou, lebo si zrazu odtrhnuta od vsetkeho a musis celit tomu najvacsiemu problemu namiesto toho, aby si sa stale za nieco skryvala a utekala. Cize toje neprijemne, niekedy bolestive (dusevne) a baby, ktore nemaju zaujem o liecbu to tam samozrejme radi nemaju.

Ja som tiez po navrate neostala zazracne vyliecena, v podstate som do toho zasa spadla, ale to uz nie je ich chyba. A urcite mi tam dost pomohli, minimalne v pochopeni niektorych veci a pred tou hosp. mi uz vazne drbalo.

Urcite to nie je najlepsie zariadenie a dal by sa zvolit vhodnejsi pristup pre baby s ppp, ale zasa, treba sa obcas zmierit aj s tym, ze clovek nenajde v zivote ideal (teda nie obcas, ale takmer neustale).

Ja rozumiem tvojmu strachu, ked som tam sla, bola som uplne zufala, strasne som sa bala, nevedela si to predstavit, prve dva tri tyzdne boli na nevydrzanie a chcela som odtial zdrhnut, ale fakt to ma zmysel.

Mna tam napriklad vtedy udrzalo to, ze som vedela, ze proste nemam inu mozost. Koli rodine. Ze by som ich strasne sklamala, lebo boli hrozne radi, ked som tam sla. To iste som si stale hovorila aj ked som mala nejaku krizu s jedlom, raz som bola kusok od toho ist zvracat, ale povedala som si presne to, ze skratka oni sa na mna spoliehaju a veria mi a su radi, ze konecne so sebou nieco chcem robit a ja by som to isla cele zneuzivat a klamat.

Ty mas mozno dojem, ze to nechces rodine urobit, ale moja osobna skusenost je taka, ze vsetci u teba by ta podporili, lebo o tvojom probleme vedia a velmi si zelaju, aby si bola v pohode.

Mozno by ti tam nepomohli, ale aspon by si mala tu skusenost, nieco nove by ta naucili a mozno ti to cele ulahcili.

prečo? :´(

Antiana, ja len dufam, ze si nas tu nevodila za nos. Lebo som sa teraz dozvedela, ze na psychosomatickom nie si. Ale mozno ta dali na uzavrete, ked si na psychosomatickom minule podpisala reverz.. uz po x krat:( ale je jedno, kde si, len dufam, ze si nam tu neklamala.

Babky, som druhy den na prehanadle, nezvraciavam, ale teraz by som chcela. Lenze nie som sama doma. Viem, ze mi nedate radu ako sa vyzvracat, ked su nasi doma.. sprchovat sa tiez "nemozem" teraz ist, bolo by to v tuto hodinu divne, ked nie som ani po sporte.. tak velmi by som sa potrebovala vyvracat:(

ahojte.
oui,ja som tam už bola dokonca odoslaná ale som pred lekárom a mužom aj ten tam bol sľúbila že budem sa snažiť niečo s tým urobím....a tak sa snažím raz uspešne raz nie...ale pribrala som od vtedy 3 kg,a všetci si všimly zmenu na mne aj v práci,lebo aj tam vedia o PPP...a deti mám 19 a 17 ročné tie už neplačú..a možno....:),oni mi v tomto veľmi pomáhajú a tiež mi vedia povedať aj tvrdé slová hlavne syn,ked zistí že som náhodou vracala,tak ma aj sleduje...on je taký mojko...
ale snažím sa...hlavne som sa prestala nalievať prehánadlami,čo už bolo extrém,a už tak často nevraciam,aj si zamaškrtím a už sa nesnažím schudnúť ale udržiavať si váhu...ale stravujem sa s bezpečnými potravinami 5 krát denne.
cry...písala si že by si do Pezinka nešla je tam tak na prd?a s tou školou...ja si tiež myslím že by si mala najprv poriešiť psychiku ako píše oui...asi potrebuješ aj nové lieky ak ti je tak ťažko...neodsúvaj to moc aby sa ti to nevypomstilo.... držím ti moc palce...
antiana ty by si mala povedať aj že máš PPP,lebo to ide jedno s druhým...
tak majte pekný deň a držte sa...

Oui,
ahoj. No školu by som určite nenaťahovala. Už nám začal letný semester, tam ma čakajú 4 skúšky. Ak by som išla do nemocky- tam, kam by som išla, odtiaľ by ma na skúšky pustili, nie je to ako v Pezinku...
Lenže všetko sa to zdá také jednoduché... ak by som do tej nemocky išla, musela by som vybaviť plno vecí, čo sa za jeden deň vybaviť nedajú... ale nechcem to tu nejako rozoberať čoho všetkého sa to týka a pod.
Ale psychicky mi je strašne... po pár dňoch som bola pred chvíľou na prechádzke- a celú cestu ma napadli také hlúpe myšlienky... nechápem čo sa to so mnou robí....

Oui, a ako sa máš ty?

Inak Mrska, ty si nad tym ani neuvazovala? Zasa, nemyslim, ze 8-12 tyzdnov v nemocnici by bolo nieco , co by rodina nevedela vydrzat, ver, ze keby si sa im odtial vratila vo vavsej pohode, kludne by ten cas s tebou ozeleli. Ci decka su este prilis male? Nemal by kto muzovi s tym pomoct? Ak som dobre pochopila, tak si na invalidnom, cize ani len pn by si v praci nemusela vybavovat, casu by si na to teda mala. Ci?

Pocuj Cry, ak sa citis nahouby, do tej nemocnice chod. Ak to tak naozaj citis, na skolu sa vyser. Lepsie ist teraz do nemocky a skolu si este trochu natiahnut, ako byt doma zavreta, snazit sa ucit, no v konecnom dosledku sa nepohnut so skolou nikam a este upadnut do vacsich sraciek a depresii z toho.

Cize neber moje predosle slova ako odhovaranie, to ti iba chcem povedat, aby si si zvazila, co robis, nerobila to impulzivne pod natlakom blbych pocitov a hlavne, aby si pochopila, ze to je tvoja zodpovednost. Ak pojdes na liecenie, odlozis skolu a na lieceni zasa zacnes vymyslat a storcovat sa ako male decko za kazdu blbost, potom sa moze stat, ze sa nepohnes ani so skolou ani s liecenim. Tym ta nestrasim. Mas na obe ziena, len si ver a spolahni sa na seba. Bude ti nahovno a budes chciet utekat a vyvadzat a davat reverzy a nebudes z trucu jest a vsetky tie hovadiny, ktore my robit vieme, ale mas na to prekonat neprijemne pocity a zobrat si z toho liecenia nieco pre seba.