Bipolárna porucha

A nezopakuje sa.

www.youtube.com

Vieme omnoho viac, ako ostatní. Naše poznanie je obrovské. Verte, za tým trápením je slnko, vydržte! Je to nádherný návrat do života! A keď prejdete touto čiarou, myslíte, že hrozné trápenie sa už nezopakuje. A nezopakuje sa!!! Už verte, že čas dobra prichádza...:) Prichádza... je na dosah... nebráňte sa:) je za dverami, prichádza,... mám Vás rada, ľúbim Vás, som jedna z Vás:)

ahojte:)
bolo by úžasné, keby tu prispeli najmä ľudia, ktorí s nami žijú. A verte, neboli by to len depresívne príspevky. Za mániodepresívnych, dokážeme byť úžasní:) A verte, nepreceňujem. Práve som vo fáze, keď som presvedčená, že myšlienky na smrť sú v mojej hlave zažehnané. V tichosti srdca premýšľam nad trápením ostatných, je mi ľúto každého zúfalého. A viem, že to dokážem najlepšie. A aj najlepšie pomôcť. Prečo? Preto. Jednoducho dokážem. A to dokáže každý mániodepresívny, ktorý je za vodou.
Nevzdávajte sa, ten čas príde! A budete mať obrovský nadhľad! Neverte, že ten čas nepríde. Príde.

moja mama má BP, má 55rokov a v nemocnici sa ocitla len párkrát. po prvej epizóde sme mali pokoj 10 rokov a potom dalších 10 rokov. Uz 16 rokov súkromne podniká a dokáže znášať tlaky na psychiku s tým súvisiace. Je rozvedená, takže na všetko je sama, odkedy som sa osamostatnila.Nikdy som nemala pocit, že je mama slabá, naopak vždy mi ona bola oporou, mojím sebavedomím.Vychovala ma s veľkou láskou a dala mi výborné vzdelanie. Celý život sa snaží pomáhať ľuďom okolo seba. Myslím, že sa snaží pozitívne myslieť a tešiť sa zo života. Všetkým s BP želám veľa sily, viery a trpezlivosti

Ahojte,
som rada ze som nasla toto forum, mozno mi tu niekto poradi. Mojej sestre bola tato choroba diagnostikovana pred zhruba 5 rokmi. Uz dlhsie predtym trpela nahlym striedanim nalad a depresivnymi stavmi, az to zaslo tak daleko, ze sama uznala, ze jedinym riesenim je pomoc psychiatra. Bola aj hospitazilovana. Akonahle sa to vsak trochu zlepsilo, predpisane lieky prestala brat. Stav sa jej samozrejme opat zhorsil, ale nie az do takych extremov, aby bola nutena navstivit lekara. Odvtedy to stale - s mensou ci vacsou intezitou - trva. Lieky zasadne odmieta, aj akukolvek odbornu pomoc (psychiatra). Verim, ze tym velmi trpi, ale asi si ani neuvedomuje, ako velmi tym ublizuje aj nam - svojej rodine. V navale depresivnych stavov ma velmi casto samoznicujuce myslienky a casto hovori o smrti, casto to dokonca kladie za vinu mne. Srasne ma to mrzi a neviem zit s takymto pocitom, velmi to v poslednom case ovplyvnuje aj moju rodinu. Chcela by som jej pomoct, ale neviem ako. Poradte mi prosim, ako sa mam k nej spravat, aby som jej neublizila. Dakujem

Caute, mne tuto chorobu diagnostikovali po tom čo ma k tomu donutila mama. Mával som stavy hyperaktivity a po urč.čase prisli depresie - nespavosť (nerad spominam na tu dobu)- najhoršie čo môže človek zažiť je nespavoť ,verte mi. Po týchto stavov sa mi stav na krátko stabilizoval, hned sme vyhladali lekára. Už je to asi 9mes čo užívam stabilizátory , a môžem povedať, že som teraz šťastný človek - našiel som si skvelú prácu popri VŠ a konečne ma niečo napĺňa , nemám depresívne stavy, hyperaktivita sa vrátila k AKTIVITE...

Po 1 roku zmien v spravani nasej dcery sme u nej diagnostikovali bipolarne ochorenie a zaviezli sme ju na psychiatricku kliniku. Lekar potvrdil diagnozu s otazkou, preco sme neprisli uz pred rokom. Na strankach internetu je bipolarna porucha dobre popisana. Vyraznu zmenu nalady, pocitov a konania dcery sme vo faze manickej pripisovali spociatku dospievaniu so snahou osamostatnit sa, ale jej \\\\\\\\\\\\ \\\"zrychlenie\\\\\ \\\\\\\\\\" sa zvysovalo, otestovali sme ju na drogy, znenavidela nas este viac. Tak sme sa teda snazili pochopit novu dospelu bytost a zmierit sa s jej odcudzením sa od rodiny. Po 4-5 mesiacoch upadla nahle do depresie a jedinou zachranou bola rodina...
Napiste, prosim, kto vie viac o navrate postihnutych bipolarnou poruchou do normalneho zivota!

Ahojte, mojmu muzovi to diagnostikovali v marci a odvtedy si nevieme rady. Chodi k Mudr.janikovej, ale prechadzame z depresii do manie a naopak. Nakoniec ma s detmi vyhodil z domu a skoncil zase na psychiatrii. Neviete mi neikto poradit nejakeho odbornika, ktory by mu pomhol a mohli by sme s detmi zit ako rodina, najhorsie je ze on si chorobu neuvedomuje.
Dakujem M

neviete co je hypomanicky stav?