Bipolárna porucha

Lienka1334

ahojte,chcem sa spytat,..malaso mtažky život,, a tak neviem či nemam nejake poruchy zdravia na psychickej urovni,mam problemy so spankom,,čim nasledne mam cez den aj ovela menej energie akoby som chcela a občas upadam do depresie,čo sa prejavuje zvyšenou nervozitou a podraždenostou.
Lieky na spanok či na ukludnenie moc nehccem brat pretože mam male dieta a chcem chodit aj do prace tak sa bojim aby som z toho nebola oblbnuta či ospala a nevenovala sa synovi či praci ako treba,cez to všetko si myslim,že bez liekov zvladnem viac aj ked už som fakt dost vyčerpana z tej nespavosti,, a problemy z minulosti,, v destve od nas odišiel otec a matka sa s tým tažko vyrovnavala v živote, moj prvy partner mal problemy s alkoholom a momentalny partner tiež ma problemy s alkoholom a fajči,ja osobne alkohol nepijem a cigarety neznašam cez to všetko pritahujem takych mužov ešte ktomu nezrelych pre život,, čo mi k nerovzite a k depresiam pridava,, chcem sa spytat na nazory dakujem,, a samovražedne sklony nemavam,, i ked mi rodina moja cely život dava najavo že som nula,, a hlupa,, ja si verim,, že som dobra žena,, statočna ,vyborna matka snaživa a milujuca a určite si zaslužim žit slušny život a mat aspon prijemnu pracu, o slave nesnívam,, ale občas snivam o peniazoch bo by sa nam teraz žisla vyhra v loterii ale tak doba je tažka kto by neprijal tučny šek,, tod vše dakujem

jajka001_

ahoj P.
chod rovno ku psychiatrovi, nech ti da lieky, ak budes brat lieky, mozes fungovat uplne normalne, tak sa viac netrap a zver sa odbornikom. mame tiez nemusis nic hovorit, ak ma s tym problem , a ak si teda plnoleta. a ano, psychicke poruchy su dedicne.

P.

Ahojte je tu niekto kto si už touto poruchou naozaj prešiel a vie mi poradiť? Nechcem si nič dopredu diagnostikovať, len nič iné sa mi k tomu nepodobá. Trvá to už rok. Teda už ked som bola malá, tak som bola taká divná- nervozna, nepokojna, plakala som skoro každú noc- vytvárala som si rôzne postavy a predstavy- strašne som sa bála byť sama v izbe po tme atd. takisto mi ostatné deti robili napriek takže som chodila s plačom domov...teraz pred rokom sa všetko dajak zbláznilo.. presne pred novembrom...najprv mi začalo byť fyzicky a psychicky zle- bola som schopna len ležať, zhoršila som sa v škole, v tej dobe som bola "posadnutá" jedným chlapcom až tak, že som nedokázala ani spať, stále som niečo riešila, písala som mu blbosti atd. potom na vianoce som mu to povedala a on ma urazil (debil jeden) a urobil zo mňa len debilku. tak som sa potom hned opila na druhý deň, pár dní na to depky- a zrazu som sa cez to všetko ani neviem ako dostala, začala som byť akčná, energická, strašne šťastná- smiala som sa jak šalená, tancovala, vyvádzala, nebála som sa, napadali ma samé šialene vecí atd. myslela som, že som sa len zmenila. to bolo od konca decembra po februar. tu znova prišli také by som povedala ešte celkom zniesiteľné depky- ešte stále som sa cez neho nevedela dostať. marec, apríl, máj si veľmi nepametám..v júni som už začala byť najprv podráždená a potom som mala na leto veľké plány..leto sa však obrátilo v katastrofu- prišli také depresie asi ako nikdy- zatvárala som sa, unikala do vlastného sveta, rezala som sa, nespala som, atd...pocity a myšlienky som si nevedela vysvetliť, strašne som sa za všetko obviňovala, tie všetky pocity mi bránili aj dýchať...potom som to už musela povedať, lebo neviem čoho by som bola ešte schopná...mame som však všetko nepovedala a presvedčila ma,že to prekonám a že je to len dočasné, že mám chodiť von, a brať vitamíny. tak som si to nejak vsugerovala do hlavy- potláčala tie pocity, zo začiatku som brala aj b-komplex. Nastalo zrazu celkom vyrovnané obdobie, chodila som von, zabávala som sa všetko až kým neprišiel taký koniec septembra- ked sa to vrátilo ešte v horšiej podobe- už som mala aj také "záchvaty" ked som ničila veci, vrieskala a prestala jesť- kde som rapídne schudla...potom o niekoľko týždňov niekedy teraz začiatkom oktobra nastali oveľa oveľa väčšie tie "happy" obdobia ako v januári- kamošky si mysleli že či pijem alebo fetujem. strašne som sa smiala bez príčiny, rozprávala blbosti, ked som rozprávala tak som komolila slová ani aj ked som sa opravila tak som zle povedala, strašne rýchlo a hlasno som rozpravala - nevedela som čo skôr, mala som veľké plány, párty girl a neviem čo...viem že počas toho som sa ešte tackala, potom ma začala bolieť hlava, točil sa mi celý svet a mala som také jak zimomriavky po celom tele..potom, ked som sa ako tak ukľdunila, som mala zrazu také nevysvetliteľné pocity - bola som nervozna agresivna hlavne ked mi niekto odporoval...teraz posledné dni mám znova depresie ale v takom štádiu, že som už rozmýšľala aj o samovražde. či by som to naozaj spravila to neviem, ale mala som chuť v noci zdrhnúť a postaviť sa na most. myslím že pocity a myšlienky pri depresii opisovať nemusím, lebo som si robila aj testy a čím dalej mám horšie štádium. lenže ja som predtym tú šialenú časť nevidela, až teraz, ked som začala byť naozaj šialená...a všimli si to aj kamaráti..nálada sa mi mení dokonca aj počas dňa! ja už nevládzem, žijem z posledného- bojím sa vždy každého rána a večera. tak som sa minule s mamou znova rozprávala, ale mám z nej pocit že sa asi bud bojí alebo ma nechápe. ale stále som jej nepovedala všetko- bojím sa čo mi povie. myslím hlavne to rezanie. tak som si vydupala aspoň návštevu psychologa. práve ešte nejakého hľadáme. no ja si však myslím, teda bojím sa, že to nebude stačiť. ja sa v daných situáciach neviem ovládať. a bojím sa že niekomu ublížim. totiž moja teta má psychickú poruchu- teda nemá ju diagnostikovanú ale z toho všetkého čo viem tak je to jasné ako facka. moja mamka toho zažila tiež dosť, bohvie ako je na tom psychicky ona. a proste celá jej strana je divná..bojím sa že je to dedičné a že by to bolo tak či tak. ako som písala, podľa mňa sa to začalo už v detstve. potom mi vlastne okolo 10.roku zistili že mám aj nábeh na astmu. jasné že to bolo z toho. neviem čo mám robiť, bojím sa s ňou rozprávať. viem že to nebude dobré, pretože vždy sa to vráti. bud jedno, alebo druhé. no najhoršie sú tie depresie, tie už neviem zniesť. už proste nevládzem. prosím ak tu je nejaká dobrá duša, ktorá to číta, a vie mi pomôcť, hocijako, prosím ozvi sa. budem veľmi vdačná. Ďakujem

kolorita

chcela by som sa spytat ludi co maju s touto chorobou skusenosti ci je mozne ze nou trpim. Stiedaju sa mi obdobia nalad, raz mam euforicku naladu, vysoke sebavedomie az monumentalne myslienky, velku potrebu nieco kreativne robit co vacsinou vsak nikdy nedokoncim, a strieda sa to s obdobiami depresie kedy neustale myslim na samovrazdu, nechuti mi ziadne jedlo, nechce sa mi ani vyjst z postele co obcas vyusti az do sebaposkodzovania sa. Za odpoved dakujem

RNG

Viacere pripady, co som tu cital padaju skor do kategorie hyperventilacna tetania, zle travenie(podvyziva na niektore latky potrebne pre nervovu cinnost)stress a nedostatrok spanku, ktory moze viezt aj k zosaleniu, doslova.
Pricom nedostatky neurotransmiterov v mozgu sa daju doplnit z roznych potravin a potravinovych doplnkov,, ktore sluzia telu ako polotovary na neurotransmitery, pripadne na spanok je hromada bylin a vytazkov uspavajucich(ukludnujuce su napr chmel, passiflora, st johns wort,SAM-e, 5-HTP, GABA, vitaminy B,rozne choliny,L-DOPA co su zaroven polotovary na neurotransmitery) a prinajhorsom priamo bioidenticky hormon na spanok, Melatonin.
Rozne cvicenia s hlbokym branicnym dychanim(thai chi, yoga) a meditacie tak isto destresuju a pomahaju vyrovnavat procesy v mozgu, cim sa predide cyklu privelka aktivita/primala aktivita, tj bipolarnej poruche.

kolinemu

nie som chora,moj partner ano.prosím potvrdí mi tu niekto,kto to má,či je možné,aby niekoľko mesačná depka prešla do hypománie zo dna na den a stalo sa to po živom krasnom sne?pravdepodobne živom obraze či halucinácií.sen bol nereálny a krásny.potom depka prepolovala na hypomániu.má tu niekto podobnú skusenosť?dakujem