Úzkosť

jej baby, darceky ani nespominajte.. ja este nic nemam.. :O dnes sa chystam nakupit na mikulasa, dam priatelovi, babke a bratovi pekne do cizmiciek :))

kachitaa - urobila si mi velku radost :) myslim ze len malo pocitov je krajsi ako ten ze si niekomu schopny pomoct. drzim ti palce a neboj, da sa to vsetko velmi pekne riesit, ja som teraz niekde na tej ceste riesenia a napredujem a este aj verim ze budem napredovat nadalej

zuzanka ,ja som tu takmer kazdy den,len niekedy sa mi nezda vhodné vstupovat do debaty a inokedy mam zase dojem,že vam to musim napisat,lebo čo ked to niekomu pomôže...neviem,či niekedy som niekomu pomohla mojimi podnetmi alebo nazormi,ale ked to pišem myslim ako by to pomohlo mne,keby mi to niekto povedal alebo napisal.
a inak ako sa maš zuzanka,čo porabaš?darčeky nakupene?vianoce sa chystajuv plnom prude alebo ešte maš čas?ja som trochu nazdobila na advent a pomaly premýšlam čo budem piect a čo varit,chcem tento rokzasadne zmeny v menu vianočnom,tak ked niečo vidim v časopisoch tak rozmyšlam čisa to hodi pre moju rodinu.manžel ti kedy pride?určite sa tešite všetci,že budete spolu .

katkaxxx- strasne ale strasne dakujem za tvoj prispevok, az si ma rozplakala, vies, tymi pocitmi, co si vsetky spomenula, tymi prechadzam teraz ja, kazde rano sa zobudzam a prve co mi napadne, ze co ak budem mat ten strach znova, co ak moja mysel naschval sklzne dole a budem trpiet ako kon, vyhybam sa chodeniu vonku lebo sa hanbim doslova zosaliet vonku, hoci doma sa o nic lepsie necitim. fakt, som velmi rada ze si mi napisala.
ja co sa tyka rodicov, hm, s ocom mam pekny vztah ale u mna je problem mama. po tom co sa narodila moja sestra, sme sa absolutne odcudzili, ja si u mamy nepamatam ani jeden dotyk. teraz, ako byvam v zahranici, sa to postupne zlepsuje, mam na mysli ten vztah s mamou ale tiez sa nevieme dotknut jedna druhej a po vsetkych vystupoch alkoholovych mi je to uz aj neprijemne.
ja viac menej iba tusim, kde je pes zakopany a co musim riesit. potrebujem zacat s terapiou a hlavne pockat na ucinok liekov asi.
a mas pravdu katkaxxx, tych myslienok sa netreba bat. budem si tvoj prispevok citat viackrat aby som tym presla. ja som sa dnes rozhodla, ze budem si pisat dennik, krasny dennik. krasny preto, lebo tam chcem zapisovat hlavne pekne veci z dna a tak sa naucim ignorovat negativne myslienky.
a neviem, katkaxxx ci si to pocula, ale vraj zeny menom katarina maju radi poriadok a system, lebo inak lahsie sklznu do psych problemov

For Alexx: Áno, ten príspevok som písala ja. Nechcelo sa mi prihlásiť, ale bola som to ja. Vieš, ide o to, aby si bol úprimný hlavne sám k sebe. Pozitívne myslenie nasilu nemá význam.
Hlavne že sa ti odľahlo, to je dobre, načo sa zbytočne trápiť.

Lenka, pocitom viny si nepomôžeš, nič nevyriešiš. Okrem toho, nie si zodpovedná za zdravotný stav niekoho iného, hoci sú to tvoji rodičia.
Katkaxxx, nemusíš sa ospravedlňovať za to, že je tvoj príspevok dlhý, podľa mňa je krásny a k veci.
Inka, ty sa tu zjavíš znenazdania, ale v správnej chvíli.
Prajem Vám všetkým pekný deň.

lenka aj my teba :) netrap sa kvoli tym rodicom, nemozes za to co ta v tom obdobi stihlo, myslim si ze si sa praveze drzala perfektne a si velmi silne dievca. urcite si to nedavaj za vinu. vies, to je ten nas typicky blby automaticky system sa zo vsetkeho obvinovat alebo hladat chybu v sebe. je to hlupost

Ste zlati, trochu mi odlahlo...teraz mam pekelne bolesti zaludka, pocit na zvracanie, ale musim si tu liecbu pretrpiet. Ja sa uz neviem dosckat dna, kedy budem naozaj okej. Psychicky som naozaj zosilnela, ale fyz. potiaze cloveku nepridaju. Teraz nezvladam ani tie okna umyt, hadam poobede bude lepsie. Mam Vas vsetkych velmi rada!

este by som rada reagovala na nazor kto nam viac pomaha či psycholog alebo psychoterapeut,ci psychiater:
mne osobne velmi psycholog pomohol.psychiater bol asi na takejto urovni:čo mate za problem,to treba AD za 3 mesiace pridite na kontrolu.no teda sorry,ale ja som odpadavala a potrebovala som pomoc hned a nie za 3 mesiace.ja myslim že zaleži aj u nich od osobnosti,ako sa k tebe ako k pacientovi a človeku postavia.ved ani na praktickeho lekara nenatrafiš vždy,že by si bola spokojna a može mat prax aj neviem kde.a potom hodne zavisi aj od nas,čo očakavame aku pomoc a ako sa dokažeme otvorit a postavit k problemu.osobne by som nezavrhovala ani jedneho ani druheho odbornika ale vybarala by som si podla toho aky dojem na mna zanechal a ako mu dokažem doverovat.

lenka ty nemožeš za to že si bola chora.
vieš, ja mam už dospele deti a neraz sme malikopec problemov s nimi.nikdy naozaj nikdyby som im nedavala za vinu,že som ja ochorela alebo že mam nejake problemy.oni sa museli popasovat so svojimi problemami a ja sa musim so svojimi.
to že mamina začala znovu fajčit alebo pribrala,je problem ,ktorý musi ona zvladnut.inak mimochodom ja som tiež začala znovu fajčit a tiež som pribrala jak slon.možno by mamina mala tiež pouvažovat o zmene životneho štylu a o tom ako sa naučit zvladat stres a problemy .je pekne od teba že si ichvažiš a oni to určite ocenia