Úzkosť

Ahojte tak aj ja sa Vam zdoverim. Velmi ma trapi, ze pocas tychto dvoch rokov sa zhorsil zdravotny stav rodicov, nie su najmladsi a vazne to so mnou nemali lahke. Velmi to obdobie lutujem a s tym sa neda nikdy vyrovnat. Zijem dalej, ale s pocitom, ze som sa mohla chovat aj inak,ale ja som bola na takom dne dnucom, ze som uz vlastne nevedela ani co robim. Mama mi povedala, ze to bolo to najhorsie obdobie ked som bola v Pk, zacala opat fajcit, v noci smutok zahanala jedlom. Uzivala par liekov, teraz ich ma uz 12, otec je na tom podobne. V tomto som zlyhala.
11.decembra idem k svojej psychiatricke a uvidime co dalej, stale som bez liekov, ale nemam az taky kvalitny spanok, ak by to pokracovalo dlhsie, opat by prisla nervozita. Teraz musi byt doma absolutny klud, musim aspon trosku odcinit tie hrozne dva roky.
Idem ja teraz poumyvat okna, pozehlit zaclonky, potom sa tu este zastavim.
Vsetkych Vas pozdravujem, Katuska drz sa!

ahojte,tusim ste toho este stihli dost popisat :)Adulik a Kachitaa dakujem vam za podporu na temu rodicia. Kachitaa ty si sa pytala este nejake veci - na margo tych myslienok - kazdy to mame orientovane bud tym fyzickym alebo psychickym smerom, u mna to bolo tak ako u misiaka, zazila som sice aj nejake tie fyzicke ale mam vacsi problem s tymi psychickymi. misiak ma velku pravdu v tom ze tie myslienky sa mozme naucit ovladat a podla toho co som sa dozvedela na terapiach, zaklad je nebat sa toho co vam pride na mysel. tiez som mala take tie paniky ze co ked vyskocim z okna, co ked zoberiem noz a niekomu ublizim a podobne a chytala ma tak brutalna panika ze som myslela ze sa to uz uz stane. vysledok bol samozrejme ten ze som sa ani len na 1% nepriblizila k takej situacii. vrazdu strasne odcudzujem ako kazdy normalny clovek a co sa tyka samovrazdy - nikdy som nemala pocit ze ano, ja chcem zomriet. ani len ten pocit som nemala. napriek tomu ma chytali taketo paniky a mala som pocit ze mi kazdu chvilu preskoci a nieco take spravim. nic sa nestalo. a ani sa nikdy nestane. naucila som sa ze tie myslienky su len myslienkami a navzdy nimi ostanu. netreba sa ich bat. akonahle sa zlaknes a bojis sa chyti ta panika a uz mas pocit ze sa s tebou nieco strasne deje, ale ono je to vsetko hlupost. ked si v stave uzkosti tak je kazdy jeden pocit silnejsi a vnimas ho intenzivnejsie. mne v tomto velmi pomohli spominane psychoterapie. kachitaa este si sa pytala toto: "nestabilne rodinne zazemie (rodicia)
- nizke sebavedomie
- nesamostastnost
- pocit, ze som ina
- zazite obavanie o svoje zdravie
atd...
....alebo to chyti len tak kadekoho?" asi mame kazdy nejaky ten spolocny zaklad a pricinu tohto stavu, u mna to bolo nestabilne zazemie zo strany rodicov, za bezne detske hluposti som dostala strasne vynadane a mama ma vzdy strasne vystrasila ze tak alebo tak dopadnem a podobne, ja som z toho mala vycitky, mala som pocit ze som sa len tak-tak vyhla nejakym strasnym veciam a ze som nejaky strasny grazel alebo ze som sa nim mohla stat. kazde deti robia hluposti a ja som nebola o nic horsia od ostatnych deti, lenze mama vsetko strasne zvelicila. mala som potom vycitky a priznavala som sa jej s kazdou kravinou detskou a nastal u mna zlom v mysleni, stale som pozorovala ci nerobim nieco zle, ci nebodaj nemyslim na nieco zle alebo nieco zle necitim, zacalo u mna potlacanie pocitov ktore som pokladala za "zle", tym som si uplne narusila rovnovahu emocii. dalej som vyrastala na nie dobrych nazoroch na spolocnost, na ludi, moji rodicia vzdy ludi hadzali do kategorii, henten je taky chudak, henta tak vyzera, ten je taky a taky..moji rodicia nevedia vobec ze mam problemy s uzkostou, nepovedala som im to, lebo by to nepochopili. pre nich je clovek co ide ku psychologovi alebo psychiatrovi chudak, blazon, lenivec. proste ked clovek vyrasta na takychto roznych nazoroch tak unho zacne fungovat take selektivne cierno-biele myslenie, to znamena ze vsetko je bud tak alebo tak. to znamena ze ked nieco nezodpoveda vasmu idealu tak to znamena uplne zlyhanie alebo nieco zle, teda ten uplny opak. k tomuto sa pridali problemy s rodicmi atd atd, nabalovalo sa to az to parkrat prasklo :) a teraz tie "praskliny" zliepam, premodelovavam a vytvaram novu Katkuxxx a verim ze sa mi to podari doviest do uspesneho konca :) pre mna bol strasny pokrok ked som sa naucila nevycitat si ze mam taketo problemy, necitit sa kvoli tomu menejcenna. to pohlo vsetky lady. inak co sa tyka tej vekovej kategorie - ja mam 19 :) ja som tu z vas asi najmladsia :) este sem chodila emma - ona ma tusim 19, uz sa par tyzdnov neozvala, dufam ze sa jej dobre vodi. takze to by bol taky moj ranny prihovor, ospravedlnujem sa za dlzku prispevku :) prajem vam vsetkym krasny den, v Bratislave vykuka slniecko :))

Pekný deň:) čo sa týka toho postupu, tak psychológ je niekto, kto testuje osobnosť, zväčša viac spraviť veľmi nevie a na úzkostné a panické stavy nestačí. Psychoterapeut je tiež psychológ, ale už aj s 5 ročným psychoterapeutickým výcvikom, čiže rozhodne by som psychológa preskočila. A čo sa týka hypnózy, tak u nás sa veľmi nepraktizuje, ale pokiaľ viem, tak náš primár psychiatrie ju s nieľkými vytipovanými pacientami ťažších stavov skúša

Ja som zacala opacnym smerom co do lekarov, ale nemienim tych predosle spomenutych vynechat. A nie je to len v ramci choroby, ale aj v ramci osobnostneho rastu. No nie?
Ja osobne sa hypnozy bojim, nie je to nieco, co ked niekto nevie poriadne robit, tak ti poskodi? Ma niekto s tym skusenosti?

Ahojte, suhlasim so SUNNIE, to s tym postupom lekarov...a tiez ma zaujima,to,ci ma niekto skusenost s hypnozou??? inac zdravim vsetkych ,teda aj novych "clenov"...Misiak drzim palce...inac vekovo podobne,v lete som mala 28 rokov...

este ma tak napadlo - skusali ste niekto na odstranenie PP/depresie aj hypnozu? vraj to celkom pomaha.

psychicke choroby casto vyvolavaju fyzicke smptomy a plati to samozrejme aj naopak.

najprv psycholog, potom terapeut a ak nepomoze, nakoniec psychiater...

StudenktaKE, vyhladat psychiatra znamena casto tabletky, samotny psychiater nema na teba casto tolko casu. Psyhoterapeut ci psycholog ti najviac asi pomoze. Podla mna to vobec nie je na skodu k nejakemu chodit. Akurat teraz som citala v jednom casopise, ako jedna matka po narodeni dietatka sa zacala obavat ze prenesie svoje hysterie a uzkosti na dieta a zacala s nim navstevovat psychologicku a ze ju velmi vela naucila. A ze dnes jej dieta (5r) sa pekne vyvija a aj ona spoznava samu seba a eliminuje uzkosti. Takze asi takto.

Je to pravda, ale zalezi na cloveku asi. Ja som mala zlyhanie obliciek sposobene stresom, teda uzkostami. Len skoda ze to lekari nechali tak, a neriesili pricinu. Mohla som byt tak daleko uz. Nuz, clovek si asi musi vsetko sam odkracat.
Mimochodom, chodim k jednemu lekarovi dr. Rosinovi, ktory je uz na dochodku a venuje sa svojej praxi aj z ineho uhla medicinskeho, a ten mi povedal, ze mam slabsie oblicky. Zeby to suviselo?
Asi vsetko so vsetkym suvisi.