Úzkosť

Ahoj Miško, aj tebe pekný :) som trochu odpovedala za teba, lebo som nevedela, kedy prídeš... odpustíš, však?

Lady dakujem. Mozno to boli ad a mozno to bolo presvedcenie coma nakoplo, ale v podstate to je jedno. Hlavne ze je lepsie. Urcite aj ty mas chvilky ked ti je fajn a vtedy si povedz ze ako je mozne ze teraz mi je dobre?preco by tak nemohlo byt stale? Zas tak rychlo to nepreslo. Bojoval som cca 2. Mesiace. Ale ten den ked nebola ani jedna zla myslienka bol krasny.potom podvedomie tlacilo dopredu to ze chcem mat aj dnesok taky ako vcera. Hovorim, niekto to zvladne skor a niekto neskor, ale zvladne to kazdy. Drzim vam palce. Jednoducho tomu treba zobrat dolezitost a ono to prejde. Pomohlo mi aj ked som zamestnal mozog pracou. To bol taky zlomovy moment. Pocit ze som schopny uzivit sa a viest normalny zivot. Som rad ze sa ti pacia moje prispevky. (par ludi ma iny nazor :)Zaklad je ze si netreba pripustit ze by sa to mohlo vratit. Ja som si isty ze sa mi to uz nikdy nevrati. Uz som sa s tou uzkostou dohodol :D ak by si potrebovala vediet viac kludne napis aj na mail ak chces. Pekny dnik vsetkym.

ZUZKA ahoj, no to si mohla už dávno napísať :) To je v pohode, že si dáš lexaurin občas, ty to hovoríš ako nejaký hriech :) Zaujímavé je, že si si to vyvolala sama a vieš o tom... takže už len ostáva sa stlmiť a nechaosiť... vianoce sú sviatky pokoja, nie zhonu a stresu. Nezáleží na tom, či sú umyté okná, dôležitejšie je, či sa tí ľudia za tými oknami majú radi a majú pokoj v duši... aspoň ja tomu takto rozumiem

ahojte všetci-ja sa už celý týždeň cítim na figu nechcela som písať,lebo sa mi zdalo že ste tu skoro všetci relatívne ok.Musela som si dať aj lexaurin po ktorom siaham až v krajnej situácii.Mne to vždy začína tým že mám pocit že nič nestihám a nestihnem som totálne mimo miesto hlavy mám vedro s pilinami nedokážem sa sústrediť ani rozmýšľať.Bolí ma celé telo a šuští mi v ušiach no hrôza.Ja neviem či je to tým počasím,ale zas chaosím pred vianocami.No a samozrejme mám totálnu vrtulu.Už som sa vykecala tak sa mi trochu hádam uľaví a čo ostatní?

LADY ono to nie je celkom tak, že Miškovi to prešlo lusknutím prsta :) chvíľu to trvalo a miško bral na začiatku lieky, prestal piť a písal si tu s nami... okrem iných vecí, o ktorých neviem :) Ale viem naisto, že keď sa budeš báť, že ti to neprejde, tak ti to neprejde... lebo negatívne priťahuje negatívne. Veľmi dobre tento kolotoč premýšľania poznám

Misiak, velmi sa mi pacia tvoje prispevky,posobia na mna velmi povzbudzujuco, prave preto, ze ja mavam tie iste priznaky co si mal aj ty. Stale sa obavam buducnosti, mavam take hnusne myslienky, ze sa zblaznim, ze prestanem fungovat a nebudem schopna ani s nikym komunikovat, posledne dni sa citim na nic, ako som uz pisala, myslim, ze to bude sposobene stresom, ktory prave zazivam. Ako je mozne, ze tebe to z nicoho nic preslo? bojim sa toho, ze mne to len tak neprejde. Ale viem, ze je to blbost, ale stale citim taky hnusny strach

Dobré ráno:) moje teda až také dobré nie je... po dlhej dobe som sa zobudila do samoty prázdneho bytu a hneď od otvorenia očí haluzím... to je neskutočné ako sa človek dá oklamať vlastnou mysľou... resp. ovládať. Ale keďže už viem, čo viem, tak sa ovládnuť nedám, najradšej by som sa vrátila do postele a spinkala, ale sľúbila som veci a čakajú ma ľudia, tak idem na to - sprcha, cvičenie, papanie a padám :) Držte sa všetci, Kachita hlavne ty, Alexko pusa

Zuzanka,ten casopis bol spanielsky. Ale velmi sa mi pacil ten clanok, lebo je to velmi akcny postoj zo strany mamky a aj psychologicka pochvalila toho syna ze uz ako 5 rocny ma pekne asertivne techniky naucene ci co a nie je zakriknuty. Ako som napriklad ja ako dieta bola.

Kachita, škoda, že som ten článok nečítala tiež. Ja na nete, alebo si to čítala niekde v časopise? Ak by bol na nete a vieš kde, tak prosím ťa daj link.
Ťažko sa mi takto na to odpovedá. Ale môžem ti dať príklad z praxe a aj dosť vhodný pre teba.
Keď sme mali s dcérou prvý raz letieť lietadlom, ani ma nenapadlo spomenúť niečo o strachu pred ňou. A bála som sa teda poriadne. Keď sme mali letieť druhý raz bolo mi aj skutočne po dlhom čase zle, ale ani som necekla o tom, že sa bojím. Viem, že aj ona mala strach, ale iný ako ja, tak som sa ju snažila zaujať a zabaviť niečím a tým som pomohla aj sebe. Ozaj by som nechcela, aby niekedy musela prežívať také peklo, ako sme si zažili všetci, čo vieme o čom je úzkosť a panické ataky.
Zatiaľ to nie je potrebné, ale keby som zistila, že môjmu dieťaťu hrozí, že moje traumy môžu ovplyvniť aj jeho/ju, určite by som tiež zašla ku psychológovi. Ja napríklad nemám problém hovoriť o tom, že som bola chorá a liečila som sa. Nehovorím to každému na počkanie, ale keď na to príde reč, tak pokojne poviem, áno, brala som aj AD. A ak by to malo byť v záujme dieťaťa, tak niet o čom, idem k psychológovi okamžite a bez váhania.

kachita takze
zacalo to vecer.k psychiatricke som sa pytal sam.obvodna ma nechcela poslat :D hned v prvy den som tam chcel ist.chcel om vediet ako to tam funguje :)
skusal som vsetko na svete aby o preslo.lieky,myslenia a uplne vsetko.nic nezaberalo a zrazu je vsetko zle prec.
neviem povedat ako a co pomohlo ale viem ze to je prec a to je hlavne.
to iste sa stane aj tebe :)
uz aj ked spominam na to zle tak sa len zasmejem.
uz si tie myslienky nedokazem vyvolat ani nasilu :) ja rad experimentujem :)