Úzkosť

Katka, ja nieco ako ty, ja som si pred 5 rokmi prezila panicku poruchu, po smrti blizkeho cloveka rovno pred ocami, pol roka som brala lieky, potom som si ich sama vysadila, ale nikdy som sa odvtedy necitila tak o.k. ako predtym, tie blbe pocity ma casto prenasledovali, vsetko som chcela mat pod kontrolou ako ty, rozmyslala nad svojimi pocitmi. Teraz po piatich rokoch /uz som 2,5 roka na materskej/ zas postupne prichadzala silna uzkost, bolesti nenormalne hlavy, nechutilo jest, az zo dna na den som prestala spat a uz som vedela, co to je, tentokrat uzkostna depka, poviem vam horsie ako panicka porucha je to... Tiez som sa bala mat dieta, ze co keby som sa zas do toho dostala...a vidis, odrezanie od ludi na materskej, permanentny stres, strach o dieta a nedostatok "osobneho rastu" a ten pocit, ze mam na tej materskej strasne maly svet mi spustil, co som nechcela, pocity viny, ze zas som to nezvladla a nehladala pomoc skor, nejako alternativne a nechala to zajst az k liekom...najhorsie je to medzi ludmi, tam mam najvacsi pocit frustracie, ale bojujem, niekedy ma to zlozi, potom je zas lepsie atd, ze som z toho vonku si budem hovorit, az ked sa zbavim liekov a bude mi fajn, inak sa stale citim ako "pako" , co sa sleduje a nevie zit "normalne". a to ma caka onedlho nastup do prace, zas totalna zmena, co to urobi neviem, uz teraz mi je z toho zle, ze mam kdesi trcat 8 hodin...ale ako hovorim, bojujem bojujem..

zuzka, tati, marcelina ahojte :) ako sa mate? zuzi teba tu davno nebolo vidiet :) ako ? :)

ja tak striedavo.. principialne nemam nejake velke problemy, v pohdoicke si fungujem v skole aj v praci a tak, ale su veci ktore ma podvedome trapia a ktore mi obcas sposobuju problemy.. tak ako som pisala natusi - este miestami dost bojujem sama so sebou a so svojimi presvedceniami.. stale mam v sebe nejaku spatnu kontrolu typu "toto nesmies citit!" (a pritom ide o pocity, ktore ludia zvyknu obcas citit) alebo "nemozes pocitit strach, musis byt vyrovnana!" a pod. .. stale sa snazim mat vsetko 100% pod kontrolou a ked to tak nie je tak mam zo seba zly pocit... a stale sa podvedome bojim ze ci budem dobrou matkou :) napriek tomu ze dieta sa nechystam mat najblizsich 5 rokov... no jo, prilisna zodpovednost je tiez na skodu.. prilisna sebakontrola tiez.. a prilisne naroky na seba samu tiez.. :) no pisem to sice s usmevom ale zase az tak do smiechu mi z toho neni.. uz by som rada prestala riesit cokolvek z tohto "repertoaru"..

natusa, baby ti uz v podstate vsetko napisali, ja sa k ich nazoru mozem len pridat... asi si to stale neuvedomujes ale aj presne toto je zdrojom tvojich problemov. ja som bola presne taka ista, ked som dostala prvykrat panicky atak tak som si myslela ze som uz uplne skoncila, hovorila som si aka som chudera ze ked sa mi psychika prejavuje uz aj na tele atd... dnes sa na tom spatne smejem, pretoze to boli uplne bludy tie moje presvedcenia a teraz prepac, neuraz sa, naozaj to myslim v dobrom - takisto ako prave tie tvoje. velmi dobre viem o com hovorim, pretoze som bola resp. este z casti som presne taka ista. oooooo boze psychiater, asi umrem ked k nemu pojdem! a fakt neviem kde stale beries ten nazor ze kto bol u psychiatra uz odtial nevyjde normalny... ja som u psychiatra bola niekolkokrat a lieky som nebrala - max parkrat neurol co je vlastne anxiolytikum ktore posobi chvilu.. pravidelne ci dlhodobo som lieky ziadne nebrala, naopak, mam vychodetu KBT terapiu a mozem len odporucat. zo sucasnych terapii ktore su dostupne je to jednoznacne ta najlepsia volba. Lenze u teba to nie je len ciste o praci s myslienkami, vidim ze mas vela veci okolo seba ktore ta trapia. tiez presne viem ako sa asi mozes citit, viem co je to prist o najblizsiu rodinu, viem co je to vykoristovanie zo strany najblizsich (ktori ti uz vlastne najblizsimi nie su a ani nikdy nebudu), viem co je to byt sama na seba od velmi skoreho veku atd atd atd, nejdem to rozpisovat, ale jednoducho kazdy mame vlastne problemy a o tych sa treba tiez rozpravat, clovek to musi zo seba dostat von, lebo ked to v sebe dusis tak sa ti to prejavuje prave tak ako sa ti to prejavuje.

Vidim teda u teba 2 zakl. problemy - jeden je ten situacny - teda to co si si zjavne prezila, to co sa dialo okolo teba a teda to co ta trapi a opora ktora sa ti nedostava. a druhy problem je tvoja vlastnost - tvoja tvrdohlavost, tvoje zaryte presvedcenia o tom co je a co nie je normalne, atd atd... jednoducho si si prirodzene v prostredi v ktorom sa nachadzas (zjavne nie prizanive prostredie) vytvorila takyto akysi ochranny mechanizmus, ktorym si vytvaras akoby svoj svet istoty (kedze sa ti nedostava od najblizsich) a v nom si zijes, lenze on je len skrupinka a neochrani ta pred realnym svetom bohuzial. Natusa bola som do velkej miery a este stale scasti som takato ista.

Prvy krok, ktory pokial sa chces z toho dostat, musis urobit je, ze si priznas ze mas nejaky problem. Nie je to teraz problem z ktoreho by sa umieralo ale nesmies to podcenit, lebo s uzkostou a strachom je to ako so snehovou gulou, ma tendenciu sa nabalovat. Prosim vyhladaj dobreho psychologa alebo najlepsie rovno psychoterapeuta a zacni k nemu chodit. Ak chces, mozem ti poradit mojho psychoterapeuta, je naozaj vyborny. Ja osobne som voci psychologom trochu skepticka, lebo psycholog nie je lekar.. psycholog ma titul Mgr. a bohuzial castokrat clovek natrafi na toho nespravneho cloveka.. mne sa takto napr raz stalo ze mi teta psychologicka zacala rozpravat o taoizme a teorii Berta Hellingera a pod, takze clovek musi ostat pevne nohami na zemi a vediet co od terapeuta ocakava atd... ja kym som nasla tohto psychoterapeuta ku ktoremu som chodila na KBT terapiu, tak som presla cez jedneho psychiatra a jednu psychologicku.. jednoducho kazdy sme ludia a tak ako mozes mat zleho obvodneho alebo krcneho tak tak moze byt aj zly psychiater, netreba sa vsak nechat odradit a skusit ineho.. ale nechcem ta samozrejme nijako strasit, mozes aj na prvykrat natrafit na takeho ktory ti vyhovuje.

preco sa vlastne tak velmi bojis psychiatra? ok, chapem, je to neprijemne, ja ked som bola prvykrat u psychiatra tak som bola z toho hrozne nestastna, az kym som nepochopila ze je to lekar ako kazdy iny. Si vezmi ze ku psychiatrovi chodia napr aj ludia co nemozu spavat... alebo ludia, ktori mavaju nocne mory.. alebo ludia, ktory sa boja vystupovat na verejnosti atd atd atd.. bezny clovek ked pocuje slovo psychiater tak si predstavi ze ku nim chodia len nejaki psychopati alebo co... prosim tieto predsudky odburaj, lebo inak si nepomozes...

natusa drzim ti palce, v tvojich prispevkoch sa mi zrkadli moje predchadzajuce ja... a som stastna ze som presla tu cestu aku som doteraz presla.. verim, ze sa ti polepsi, len prosim ta odhod vsetky predsudky a zabrany a pust sa do riesenia problemu... drzim ti palce :)

ahojte,
no ja som mala uz lepsie dni a od konca minuleho tyzdna som stale unavena, ospala, spala by som cele dni a noci, rano uzkost, beriem polku mirzatenu 30mg skoro mesiac, neviem, ci si mam nasadit celu tabletu, potom mi zas bude este horsie a asi budem spat aj postojacky, uz ma to nebavi, ked myslim, ze uz bude len dobre, zas to na mna pride a vsetko vidim cierno...aj vy ste to mavali aj pri liekoch? alebo mam len zly liek a slabu davku?

natusa42, tebe podľa mňa pomôže KBT, vidím v tvojom príspevku iracionálne myslenie, nemyslím tým nič zlé, neuraz sa:-) Teraz ozaj nemám čas, ale určite ti ešte napíšem. To tá moja láska k netu...zaberá mi priveľa času :-)Odpoviem ti na tvoje otázky, no pre začiatok : Wayne Froggatt Šťastie je vaša voľba. Mne táto kniha pomohla viac, ako psychológ. Popravde som bola u spychologičky na individuálnej terapii asi iba dva-trikrát :-) Nestačí čítať knihy, ale ich pochopiť :-)Niekdy to dlhšie trvá:-)Držím ti palce a pekný deň ti prajem :-)

kati, ako sa mas? vidim,ze ty nie si velmi privrzenkynou homeopatie,ale mne uz druhy krat celkom pomohla a to som od toho vela neocakavala...raz som sa o tom bavila s jednym farmaceutom a ten mi povedal,ze testovali homeopatika na kravach, ktorym sa vyrazne polepsilo a placebo efekt je v tomto pripade uplne vyluceny...tak neviem, za skusku to urcite stoji, najma ak si este neuzivala antidepresiva,lebo vtedy homeopatika neucinkuju uz tak dobre....

natusa, psychologa sa bat skutocne nemusis...psycholog je dokonca velmi modna zalezitost a kdekolvek v zahranici je cool mat 'svojho' psychologa ;-))) a tvojho prispevku by som skor povedala,ze hovoris o psychiatrovi...psycholog ti totizto ani lieky predpisat nemoze,ale zato sa tam vyrozpravas, ulavi sa ti na dusi a s najvacsou pravdepodobnostou ta nauci relaxacne techniky...co sa psychiatra tyka, tak tam uz aj ja mam urcite zabrany, aj ked si myslim,ze vela veci sa za poslednych par rokov zmenilo a uz davno to nie je pravda,ze ked raz prekrocis dvere psychiatrie tak uz nikdy nevyjdes normalna...predpokladam,ze s elektrosokmi a lobotomiou uz prestali ;-)))) ak si vsak tvoj psycholog bude mysliet,ze ti treba pomoct tabletkami,tak ta urcite 'deleguje' ku psychiatrovi, lebo len on (alebo tvoj obvodny) ti moze predpisat chemicku pomoc ;-)

zuzanka65 prepac,nechcela som niekoho urazit,a ani teba ...ale tak mi povedali ludia v mojom okoli,kazdy to vlastne hovori,
ty si tiez skoncila u psychologa,ci ?pomohol ti ?ake mas skusenosti ?ci brala si aj nejake lieky ?
moj problem je vazny a na dlho,neda sa takto hovorit.problemom je cely moj zivot,stale pocit krivdy a tak dalej ---ale to by som sa tu upisala k smrti asi ,to je na dlhsie,
ale snazim sa pre to nieco robit,snazim sa pozitivne mysliet ,ze vsetko bude fajn,aj ked mam "svoj stav " ,tak sa snazim zamestnat niecim,snazim sa zaspat,alebo nieco si pocuvat ,nejaku hudbu-
inak preco ,chodia na cloveka velmi blbe fyzicke stavy kvoli psychike vzdy vecer ?ked si lahne ?co to je ?preco to tak je ?a ani nad nicim sa nezamyslam,ale jednoducho to pride ...preco je to tak ?a rano mi je potom na zvracanie .:(:(
mam svoje problemy ,sama so sebou,zacala som citat knihy ,psychologicke,ktore pomahaju,mam vieru ,snazim sa ,ale neviem,ci to sama zvladnem,lebo ludia okolo mna toho este viac na mna sypu ,z kazdej strany sa nieco vali,nemam oporu,nemam nic ..a preto je to velmi tazke a narocne ,zrutil sa mi zivot v priebehu nielkokych mesiacov,zmenila som myslenie a tak -to je vazne na dlho,a nie verejne na debatu ...ale bojim sa psychologa :(

natusa42, to čo je za blbosť "sa vravi,ze kto raz prekroci ten prah ,tak uz nikdy nevyjde normalny ...vraj dokazu zblbnut ludi,aj ked nie su chori"
Prepáč mi za výraz, ale necítim sa nenormálna, ani zblbnutá, som z toho vonku, verím, že nadobro.
Dávno som tu nebola, niektorí ma tu poznajú, zdravím Katkuxxx a ostatných. Nečítala som všetko, len veľmi zriedka sem nakuknem, asi že som v pohode a tiež riešim teraz celkom iné veci :-). Pravdepodobne prídem častejšie, trochu Vás povzbudiť a aj sprdnúť, podľa môjho zvyku :-). Natuša, si na správnej ceste, aspoň už máš niečo o tom načítané, dobrý začiatok :-). Neboj sa, dostaneš sa z toho, ale musíš pre to aj niečo urobiť, hlavne zmena myslenia a viera, že sa to podatí, ti veľmi pomôžu. Je to beh na dlhú trať, nedostaneš sa z toho za pár dní, ak s týmto budeš rátať a budeš trpezlivá, určite sa uzdravíš :-) Toho psychológa vyhľadaj čím skôr a pokojne sa ma opýtaj na čo chceš, rada ti pomôžem aspoň slovom. Drž sa, prejem ti veľa šťastia :-).

marcelina lenze aj mam kamosky,aj mam komu povedat,ale lenze nikto ma nedokaze pochopit,bojim sa ,ze ma nikdy nikto nepochopí :/ citim sa preto hrozne ,akoby som nebola normalna :(:( akoby by mi uz nebolo pomoci ..a zase sa bojim ist k psychologicke,lebo sa bojim aj toho :( sa vravi,ze kto raz prekroci ten prah ,tak uz nikdy nevyjde normalny ...vraj dokazu zblbnut ludi,aj ked nie su chori