Úzkosť

ja strašne zle znášam keď vidím že niekto mladý zomrel.V októbri sa synovi zabil spolužiak a mňa to tak položilo že som mesiac mala problémy a nedokázala som to rozdýchať.Ja to mám s tou mojou náladou také rôznorodé.Buď som nervózna a to potom všetci utekajte,alebo mi je tak všetko jedno to je ta najlepšia alternatíva,alebo sa začnem ľutovať a hneď by som plakala.To mávam momentálne najčastejšie

ahojte tobi ja viem je to tažke a ja odpadavam a mam tetaniu dcera nado mnou a plače a trase so mnou čo povedat aj sa naplačem v noci každý den sa ma poýta maminka je ti dobre a aj ju oklamem že ano a ona nepojdeš pok kvietečka a ja nie lubim ju a ona ma potrebuje sere ma to prečo ja ona je mala a ja nemam 40 som mladá aj na intrnom som bola a nič pr dni na pozorovanie a zaver tetania to som vedela a lieky striedaju neurol frontin ansilan lebo po par mesiacoch mi prastanu učinkovat tak ine a iné davaju ja viem nepomohla som vam čo žu denne sa chvejem bojim bože bude mi dobre a ked idem von s dcerou tak poviem moje srdiečo bud dobre netuč a uskost to je pliaga zčervenam ale potom sa zaregistrujem na niečo ine a poviem bud tu lahnem alebo nie no majte sa dobre neradim neutočim ale nen čo to nepreživa nevie ako to je odpist joj odpičem ukludnite sa relaxujte ... no ano ale ani to niekedy už nepomaha ale netrba sa vzdat ja bojujem jebo lubim moc svju dceru a som tu pre nu a chcm tu ostat aj snaha pomaha no ahojte nepisala som dceru mam choru stale kašle teraz som prišla ma zase antibiotika sopel no nič moc mne srdce blblo a steieborna voda jej nepomohla ale mne pomohol šwans neboli ma tak hlava a bolest v hrddi ma nebolí ahojte

No pred menzesom sa mi urcite meni nalada vtedy je manzel rad ze neni tyzden doma ja som tak nervozna ze to je hrozne vtedy ma posiela aby som sa isla ,,liecit"" keby on vedel!!A ja si este stale robim zo vsetkeho velku hlavu a beriem si vsetky starosti na chrbat a potom nad tym rozmyslam a skoda o tom hovorit.

Tobi-Katka, naozaj ťa nepoznám, len z tvojich príspevkov. A tie vravia o tebe veľa. Nechcem ťa súdiť ani urážať, sama vidíš, že tu píšu ľudia o tom, čo im pomáha. A vyhýbanie sa nepomáha, preto ti radím, urob si program dňa, na začiatok to s tou prechádzkou vonku. Nepomôžeš tým len sebe, ale aj svojmu malému synčekovi. Na chrbticu začni pomaly cvičiť, pravidelne, stačí aj 10 minút denne. Ja viem, že chceš zmenu, len sama nevieš ako na to. Aj Tánička ti už niečo naznačila, ale ty sa chytáš každej slamky, to je síce dobre, ale nič nepíšeš o tom, čo si už z tých rád vyskúšala. Ja neodsudzujem tvoje vypytovanie sa, to je v poriadku, len sa pýtaj, ale keď dostaneš odpoveď , tak to skús urobiť. Nie je pravda, že som to nezažila, viem veľmi dobre, čo je strach. Predstav si, ja som sa bála aj vlastnej sestry, lebo sme mali nejaké spory a v tom čase som dostala prvý panický záchvat, tak som normálne mala potom strach sa s ňou stretnúť. Keď k nám prišla, tak som panikárila a úzkosť sa mi zhoršovala. Ochorela som v Londýne a odišla som odtiaľ. Keď mi už bolo lepšie, brala som síce ešte lieky, pochopila som, že sa tam musím vo vlastnom záujme vrátiť a skúsiť, čo to so mnou urobí. Aj som sa vrátila a nič sa nestalo. Potom o ďalší rok som tam išla zas, tentoraz bez liekov a hádaj čo, nič sa mi nestalo. Žiadny strach ani panika ani úzkosť. Len neskôr, keď som sa mala vrátiť späť, mala som strach z lietadla a to som neletela prvý krát, neviem prečo som sa tak bála, ale určite, ak budem mať možnosť, poletím zas, asi v lete pôjdem k sestre na pár dní. Potom som zažila ešte v deň odchodu niečo blízke panickému ataku, ale to bol strach, ktorý nebol z ničoho nič, ale mal reálny základ, len reakcia môjho tela naň bola ako pri panike. Dosť dlho som to predýchavala, ale nakoniec sa to podarilo.
Je jedna vec, ktorá mi ešte aj dnes dokáže spôsobiť problém, ale akoby zázrakom dnes sa niečo podarilo, tak som spokojná a verím, že všetko pôjde aj naďalej dobre, len sa netreba v tom zbytočne babrať a nechať veci nech plynú.
Chápem, čo je to mať strach, že ťa oberá o všetku energiu a radosť zo života. Ale pomohol ti strach v niečom? Iba si sa cítila potom ešte horšie. Všetko je len v našich hlavách. Lieky už berieš, tak teraz začni robiť aj niečo iné, nespoliehaj len na lieky, to tu hovoria viacerí. Budem ti držať palce a sem tam ti niečo napíšem, ale hlavne ty napíš, ako pokračuješ. Prajem ti, aby si tú potvoru skrotila čo najskôr, máš Tobinka, hádam mu nechceš svojou úzkosťou pokaziť detstvo.

tak tak ADKA, aj mna zlozi jeden zavrat, som slaba na taketo veci..raz mi aj jedna zena povedala, ze mam strasne slabu auru..no idem si napustit vanu, tak sa maj pekne..

katuška je to z práce a asi aj vek som viac precitlivelá a viac si pripúšťam jednoducho som zodpovednejšia a to je najhoršie.To čo som pred pár rokmi prehodila z pleca na plece teraz vážne riešim a potom mi z toho hrabe.Ale už som si povedala že na to seriem a vrátim sa do starých koľají a bude mi dobre.Žiadné starosti,len najprv musím prísť na to ako sa do tých starých koľají vrátiť.Ozaj Aďka aj tebe sa už začínajú meniť nálady ako jarné počasie? Poetický som to napísala však?

Zuzanka ja si myslim ze to je o tom aky je clovek zranitelny .Niekto si toho nalozi na chrbat viac nez dost a nesie si to v pohode cely zivot.A niekto sa zlozi z nicoho nic a ani nechape preco!Mne teraz v pondelok operovali neter mladu 20 roc. babu mala rakovinu na krcku maternice a vcera jej volam a ona je uz v skole ma skusku,Ja by som sa uz psych. zrutila a preto hovorim ze to je o tom aky je kto silny clovek lebo ja som neni mna zlozi aj jeden silnejsi zavrat.

noo, myslim ze sa mi naozaj ulavilo, asi som to zo seba musela dat von..adka moj otec niekedy, ked som bola mala pil casto ale aj casto nebol doma, chodil za frajoskami..teraz uz si vypije iba niekedy, ale on ma velmi, velmi zlu naturu ked je ozraty je to iny clovek..

tobi urcite je dobre ze si to zo seba dostala, treba to "vyventilovat", aj vyplakat sa je niekedy dobre, dostanes zo seba tie potlacane emocie. baby, ja uz idem prec od netu, tak sa majte pekne, dovidenia zajtra a dobru noc :)

vdacim aj bohu, urcite v tej chvili stal pri mne...