Úzkosť

a teraz napriklad musim ist do mesta do takej casti kde chodia elektricky a ja som si vybudovala tak hlupe spojitosti ze napr. elektricka = smrt, lebo ked sa clovek hodi pod elektricku tak zomrie. a teraz ked sa tak trapim ze co bude so mnou dalej a co ked mi uzkost nikdy neprejde tak sa duplom bojim tam ist! sa bojim ze co ked ma ovladne nejak hrozne uzkost a co ked nieco take spravim?? povedzte mi co je toto za zivot. furt sa bat kade chodim. jak blbec :) ked sa vratim, napisem ci som to prezila :D

zuzana - ani nevies ako sa mi ulavilo ze v tom nie som sama. tiez som presne ten typ ktory si vzdy myslel ze vsetko zvlada a nic ho nemoze zlomit. vzdy som si myslela ze som strasne silna a nikto ma nepokori. nakonieco to vyzera tak ze sa pokorim sama.. mali by sme sa o tomto porozpravat, moze nam to obom pomoct. ja uz sa fakt bojim ze sa zblaznim. to je najhorsie utrpenie co poznam - citit veci ktore nechces ani srdcom ani rozumom a napriek tomu ich citis.

chuďatko mali by sme sa o čom rozprávať ja mám to isté pritom som si vždy myslela aká som silná osobnosť,že ma len tak niečo nezloží.Možno sa budeš smiať,ale už som si chcela ísť zaplatiť aj hrobové miesto,takže asi si vieš predstaviť na čo niekedy myslím

bohužiaľ Miloš musím s tebou súhlasiť bývala som viac v robote ako doma a myslím si že som nenahraditeľná je to však totálna blbosť a viem aj to že tieto moje problémy sú spojené s prácou.Teraz však musím riešiť to ako sa s toho dostať točenie hlavy je hrozná vec no a keď sa ešte k tomu pridá strach ani neviem z čoho tak úplne super kombinácia začala som cvičiť piatich tibeťanov ale vždy vydržím tak týždeň asi sa budem musieť posnažiť

ahojte, zvlastne je to ze kazdy z nas sa "boji" niecoho ineho. mne zase nesposobuju trapenie fyzicke priznaky. tak akoby v polosne chodim uz 5 rokov a som na to zvyknuta. aj pamat mi obcas vynechava, neviem si poriadne spomenut co som mala napr. vcera na sebe alebo co som robila. aj to buchanie srdca, tazkosti s dychanim a zavraty som prezila. odkedy sa ich nebojim a prijala som ich ako normalnu vec tak ich ani nemam. mna najviac zo vsetkeho trapi moje prezivanie. chyta ma panika z urcitych veci. napr ked mi niekto rozprava o smrti tak dostanem taky realny pocit ze ma tam taha, alebo si precitam o samovrazde a hned mam taky bleskovy pocit panikovy akoby sa mi to prave islo stat ze to aj ja spravim, alebo si precitam o vrazde a dostanem taky hrozny pocit akoby sa to malo stat alebo akoby som ja mala zosaliet kazdu sekundu a nieco take spravit. toto je pre mna najvacsie utrpenie. nikdy v zivote som sa nepriblizila ziadnej z tych situacii, ani len v najhorsom sne nechcem nikomu ublizit,uplne ma to tyra ked mam taketo pocity. v realnom zivote to vyustuje do toho ze sa vyhybam vyskam a nebezpecnym predmetom ako napr. noze. neviem co s tym mam robit a preco to vznika. a vzdy je to horsie ked mam trochu viac volneho casu, ked nepracujem alebo ked som sama doma atd. mate niekto podobny problem poradte prosim ;((((

ooo, o tých závratoch viem tiež svoje. Mala som ich pred niekoľkými rokmi a poviem pravdu že dodnes neviem presne z čoho boli. Trvalo mi asi rok než som sa z nich dostala, sama. Mala som problémy vtedy aj s uchom a krčnou chrbticou. Predpokladám že začiatok závratov bol z toho. Lenže najhoršie je, že ak tie závraty stále neprechádzajú, človek si začne namýšľať a pridá sa k tomu aj psychika. Viem že som skúšala všetko možné, ale nakoniec mi začala pomáhať dobrá masáž. Môj názor je že tie závraty, pokiaľ nemáš problémy s uchom, sú od chrbtice ale ak sa ich začneš báť, psychika tiež urobí svoje, už len myšlienka na závrat ti spôsobí točenie hlavy.

včera som šla po dvoch týždňoch do práce bolo to hrozné,od rána sa mi točila hlava a naviac stále mi šuští v ušiach robila som od 10 rana do22večera tak to bola katastrofa,mala som pocit že ujdem ale nakoniec som to rozdýchala.Mam psychicky náročnú robotu kde musím dosť rozmýšľať vôbec sa mi nedarilo doslova výpadky pamäti,mne asi dovolenka neprospieva.Ale asi som už tak naprogramovaná že sa cítim lepšie v robote,kde nemám čas myslieť na blbosti a zaoberať sa sebou ako doma kde mám kľud.Týždeň som bola sama u maminy na návšteve nič som nerobila len som chodila po meste na masáže venovala som sa sama sebe a mamine a myslela som že ma rozhodi,nemohla som sa vtrepať do kože,čím to je.Asi pred rokom som 6 týždňov marodila asi po 100 rokoch na vyčerpanosť a tiež som bola úplne mimo.Dnes to tiež nieje žiadna sláva,ale uvidím do večera.Preto nejdem k doktorke,nechá ma doma dá mi lieky a tým budem vybavená.Pokiaľ budem mať čo upratovať bude fajn,ale čo potom na PN sa toho veľa podnikať nedá

ja viem, všetko to viem... lenže... prejsť sa nemôžem ísť, lebo sa mi tak točí hlava, že po pár krokoch dostanem atak, to už poznám. veeeľmi rada by som šla niečo robiť, žial táto hlava ma úplne vyraďuje zo života

Míloš skúšam... ale je pravda, že stále viac hromžím a zúrim. Lebo som už niekoľko týždňov v rovnakých stavoch a moja doktorka sa tvári, že je to ok. Zúrim už na všetko, lebo som tretí týždeň na péenke, čo by ma ani vo sne nebolo napadlo, dnes som taká slabá, že som si ledva zuby umyla a uvarila čaj; zúrim, lebo ma potrebujú v robote a stále mi volajú kedy prídem a čo mi vlastne je; zúrim, lebo sa mi točí hlava sústavne; zúrim, lebo s tým neviem nič urobiť a čím dlhšie to trvá, tým viac zúrim a tým viac sa v tom sama zamotávam...

VEVE ja mám tiež riadne nízky tlak a mávam točenie hlavy aj z toho, ale to je točenie úúúplne iného charakteru. Dnes sa mi napríklad točí hlava zase od samého prebudenia a to z tlaku veru nie je, už som sa to naučila rozlišovať. Keď je to z tlaku, tak sa ti zatočí hlava, aj keď rýchlo vstaneš napr. Zasa si musím dať ten Neurol, lebo zošaliem...