Úzkosť

ahojte, no ako som ten Herpesin hnusny vysadila tak som mala uplne pokojnu noc, ani raz som sa nezobudila a spala som ako babatko :D uz je mi aj celkovo lepsie, aj na zaludok aj psychicky. az na to ze mam stale taky hlupy pocit akoby som sa mala kazdu chvilku zblaznit alebo ako by som uz bola sialena alebo blazniva. a pritom viem ze sa spravam normalne a nie je na mne nic ine ako predtym. tento pocit neznasam asi najviac zo vsetkych :( myslite ze je to pri uzkosti normalne?

ahojte dievcata,čitam čo ste vcera popisali a asi každa mame toho za sebou viac ako dost.preto sa necudujte že trpite uzkostami a panikami.ten strach je v nas a mozno nevieme z čoho ,možno si to nechceme pripustit ale je tam.ja ked som prvy krat prisla na terapiu a vyrozpravala svoj pribehy alebo pribehy tak sa lekar vobec necudoval kam to dospelo,len mi povedal že nauči ma s tym žit a nauči ma sa toho nebat a naučil.
ak ste prekonali alebo mate onkologicke ochorenie tak akymkolvek pozitivnym pristupom k životu nikdy strach neoklamete,ten bude stale vnutri driemat ale da sa skrotit a da sa aj s tou uzkostou bojovat a vyhrat,ak ste uz vyhrali nad takymi vaznymi ochoreniami nebojte sa bojovat uzkostou a budte trpezlive.

Tak včera som si dala večer už polku toho Fevarinu nového... počkáme pár dní, uvidíme... moc sa na to nespolieham radšej, aby som zas nebola sklamaná. Idem dnes zase za segrou, samota ma ubíja najviac zo všetkého.

VEVE ty to tiež nemáš ľahké s tým priateľom. Ak sa smiem spýtať, z čoho môže mať mladý človek také hrozné dlhy? (pýtam sa preto, že mi stále chodí na myseľ, že je gembler, čo by teda fakt nebolo pre vás dve dobré).

ZUZKA ďakujem ti za tvoj príbeh. Spoznávam sa v ňom. A počas PN si sa ako liečila, čo si robila? Pokiaľ si pamätám, ty si AD nikdy nebrala. Takže si sa z toho dostala iba tak, že si sa vrátila do práce?

Ahojte
Som si Vás tu čítala.Chudatko/Katka nemala si veru ľahké detstvo.Čo to boli za rodičia že sa o teba nestarali?Ale teraz si žiješ svoj vlastný život a ak budeš mať vlastnú rodinu tak svoje deti zahrnieš velkou láskou.
Zuzana nemáš z niečoho fóbiu?U teba musí byť niečo spúšťačom keď máš taký veľký strach.
Veru každý z nás niešo zlé prežil čo nás poznačilo a preto máme túto chorobu. Ja tiež som nemala šťastné detstvo.Teraz o tom nechcem písať...
inak dnes som mala taký zvláštny pocit asi to bola úzkosť.Cítila som sa tak divne-stiesneno.Tak som si radšej dala polku Seroxatu.Potom ma to prešlo.Ja mám tiež strach...bojím sa budúcnosti čo bnude ďalej a či si raz niekde nájdeme svoj vlastný domov.Viete teraz mám problémy s priatelom.Má velké dlhy ktoré má probléím splatiť a nikto mu nepožičia.Práve kôli tomu som sa chcela s ním rozísť ale potom som si uvedomila že to je blbosť.Veď má rád našu maličkú.

zuzka co bolo podla teba spustacom uzkosti u teba?

Táni šesť týždňov som takto žila,takže viem o čom hovoríš,pyžamo a župan bola moja každodenná garderóba,keď som šla na kontrolu,ani som sa nenamaľovala a na seba som natiahla čo som prvé chytila pod ruku.Nečítala som lebo som nevládala a ani som sa nemohla sústrediť.Nedokázala som normálne myslieť ani komunikovať.Jednoducho som bola mimo.O nejakej prechádzke nebolo ani reči, strach,strach a strach ráno na obed aj večer.V noci som sa budievala že zomieram dusila som sa,nemohla som sa nadýchnuť.Raz si pamätám som musela ísť do zmenárne aj s manželom,prišiel tam taký ušubraný,umastený chlap,stále sa obzeral ja som vtedy dostala taký preukrutný strach,že nás ide zabiť,že som ušla .Ľakala som sa sama seba a tie slabosti,keď som si umývala zuby,sedela som na vani.Keď som sa na vlastnú žiadosť dala vypísať cítila som sa rovnako zle ako keď som šla na PN prvé čo bolo aby som si dokázala,že zvládnem prácu som šla do Tesca,prebehla som ho asi za 5 minút,ale zvládla som to.Prvé dni to v robote bola pohroma,potom to už išlo k lepšiemu.Keď ma to však chytilo bola by som vliezla do myšacej diery.Takto sa mi obdobia striedali celý rok trpla mi hlava a mala som nádor,bolelo ma celé telo a mala som sklerózu multiplex.Ja som sa nepoznávala za celý život som mala 1 krát chrípku a 2krát som bola v nemocnici aj to v pôrodnici a teraz toto.Všetko som to zaháňala prácou ja ani neviem oddychovať.Ale mne to pomohlo,len neviem dokedy.

Zuzka pokiaľ ti na to funguje robota, tak je dobre... ja nie som schopná pracovať, ja si ledva ohrejem obed - aj to ma stojí značnú námahu. Vlastne mňa posledné týždne stojí značnú námahu všetko... hlavne chodiť

ahojko,pred hodinkou som sa dotrepala z roboty.Úplne neplánovane som tam bola od šiestej rána.Tiež som celú noc nespala,obžieral ma komár,tak som super oddýchnutá.Ani som nemala čas sa pozorovať.Ja si fakt môžem gratulovať,že tie stavy mám len občas a že AD som ešte neužívala.Celý deň som na Vás myslela a už som sa nemohla dočkať,čo máte nové.Ja mám toľko roboty,že fakt nemám čas si uvedomovať keď mi je blbo.Asi budem robiť každý deň do večera ja som fakt není normálna,ale čo už,kým ma nevykotí,tak si nedám pokoj