Úzkosť

chuďatko ja nevychádzam z úžasu že niektorý rodičia dokážu niečo takéto robiť svojim deťom. Som úplne vykoľajená,neviem čo povedať,fakt nemám slov.Ja som vyrastala v úžasnej rodine na tu dobu som mala všetko po čom mi srdce zapišťalo a predsa som to nezneužívala milovala som svojich rodičov a oni milovali mňa aj brata,na každom kroku nás zahŕňali láskou.Keď som to porovnávala s kamarátkami tak som žila akoby v inom svete.Keď som mala 21 zomrel mi ocino mal 53.Hrozne ma to zobralo.Vtedy som chodila do školy do BB a chcela som sa vykašľať na školu a vrátiť sa domov.Mamina mi to vyhovorila a podržal ma aj brat.Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať akoby odišlo kus zo mňa.Našťastie som nemala žiadne psychické problémy.Hrozne som sa vtedy upla na maminu a ostalo to tak až do teraz.Vydala som sa keď som mala 24 rokov mimo môjho rodiska.Aj to som dosť zle znášala,ale nakoniec som si zvykla.Mám dve úžasné deti ktoré tiež nefajčia ani nepijú a tiež dobrého muža ktorý ma síce niekedy "vytočí" ale ktorý chlap je ideál ja som spojná.Vždy som sa snažila deťom vytvoriť také zázemie aké som mala ja a aby sa aj neskôr radi domov vracali.Ja im tie desiaty robievam doteraz.Fakt nechápem postoj niektorých rodičov.Nečudujem sa že máš tieto problémy je mi ťa hrozne ľúto,aj keď ty by si momentálne potrebovala vedľa seba niekoho kto by ťa podržal a psychicky podporil držím ti prsty aby si našla niekoho takého kto by ťa mal veľmi,veľmi rád

tak ja som fakt robila veľmi užitočnú vec zaspala som a teraz som sa zobudila ani neviem kedy som naposledy poobede spala teraz neviem trafiť ani do dvier.Miloš pozor s tým športom,všetkého veľa škodí, aby si si nenatiahol sval.Všetkého z mierou.Mne je dobre až na to točenie.Chuďatko píšeš že máš 19 z čoho ti to všetko začalo keď to máš od 15 rokov.Chceš ísť na vysokú.Myslím že to nieje najľahší odbor keď už teraz máš taký problém aby sa Ti to ešte viac nezhoršilo.Psychické vypätie zo skúšok urobí svoje.Fakt je priblblá doba ja keď som mala 19 som ani netušila že niečo také ako úzkosť existuje.Mne je tu s Vami tak dobre.Moje deti sú stále na pokeci aj môj muž,ten si stále vypisuje o športe a tipovaní tak som im raz povedala že sa všetci chovajú ako \"hluchonemí debili\" a tuším som už aj ja taká

a ďakujem za tie palce :) veď ja vás budem informovať priebežne o všetkom ;)

to sú také záchvaty paniky... tiež to mávam... Mńa to teraz prepadáva v tom zmysle, že ma napadnú myšlienky typy - čo ´keĎ mi to neprejde, čo ak skončím v nemocnici, čo ak nebudem už schopná vôbec chodiť do roboty a podobné kraviny... potom to rýchlo zaženiem a poviem, si, že to sa mi nestane, lebo spravím všetko preto, aby sa mi to zlepšilo

ooo drzim palce ;) ja mam dnes taky cudny den, chytaju ma take cudne strachy a paniky. a pritom viem ze sa nemam coho bat :) proste robim nejaku cinnost a v zapati dostanem taky nechutny pocit akoby sa malo nieco zle stat kazdu chvilku.. tak na 4 sekundy sa mi akoby vzdiali vedomie, zatoci sa mi hlava a zdvihne zaludok a taky strasne neprijemny pocit akoby uz uz sa malo nieco stat. a potom to prejde a nechapem ze co sa to deje.ah jo..

ja viem, že to je úplne nič, ja sa teším, že mi aspoň trochu zaberie, lebo si hovorím, že ak mi zaberie také nič, tak nie som závislá :) Vysadzovanie ide celkom dobre, horšie mi nie je, 4 dni som brala už len jednu tbl namiesto dvoch a od zajtra si dám už len polku a večer už začnem s tým novým... uvidíme, ako náš experiment vypáli :)

ooo - na margo toho neurolu - polka 0.25 je uplne NIC. psychiater mi dal neurol 0.25 ze ked budem citit uzkost si mam dat, a pri dalsom sedeni som sa dozvedela ze to si mozem dat aj kocku cukru a ucinok bude asi rovnaky. je to slabucke. ozaj, ako ide vysadzovanie?

Zuzka podobne som na tom aj ja... točí sa mi točí... my tiež len upratujeme, šak to je horor. Teraz čakáme návštevu, niekedy sa mi zdá, že hoci spolu žijeme, tak spolu vôbec nie sme...nejaká nervózna som dnes, dve polky neurolu som si dala a nič... :(

dostala som sa do poradia na počítač,manžel už išiel do práce,synko zaspal prišiel z treningu a ja s dcérou sa môžme striedať.Ta stretávka by bola super,ale je len ťažko zrealizovateľná,lebo aspoň si myslím každá sme z iného mesta.Takto je to fajn keď si trochu jedna druhej poradíme a čo náš Miloško vari nezabehol až do Číny.Nejako dlho sa už neozval.U nás je dnes hrozne divné počasie chvíľu to vyzerá na dážď,potom vylezie slnko.Tak sa aj cítim chvíľu dobre chvíľu mám poriadnu vrtuľu.Pred chvíľou som maľovala stenu lebo som na nej pleskla komára a spravila som si na nej poriadnu mapu.skoro som padla zo stoličky tak sa mi točila hlava.Idem zase robiť niečo užitočné

Zuzana, ako tak pozeram na tie Vase debaty co tu uz mate pekne rozbehnute, bolo by to urcite fajn stretnutie. Aj mne to pomohlo, i ked v mojom pripade o nic neslo. Chcela som ti este povedat ohladom tvojho strachu co bude ked deti odidu. Ved o nic nejde. Tes sa z toho, ze budete mat s manzelom viac casu na seba a okr. svojich konickov, ktore mozes potom naplno realizovat, lebo budes mat aj viac financii na seba mozte podnikat potom aj spolocne. Napriklad nejaky sport, vylety a tak. Tes sa na to uz teraz. A o deti sa neboj. Si fajn mama a urcite ta budu radi navstevovat a volavat ti :-) A s tym napadom na stretnutie to nemusi byt zla myslienka. Mohla by si sa jej chytit a tie co sa tu uz poznate si mozte dat niekde nejaku babsku jazdu, ved urcite budete mat o com kecat a pribudne ti dalsi pekny zazitok do zivota :-)