Úzkosť

aj ludia ,ktori sa usmievaju a vyzeraju že z nich srši energia mavaju uzkosti a depky.ked som ja riesila svoje problemy s panikou a uzkostou tak si to nikto ani nevsimol,ked som neskor o tom hovorila svojim kamoskam ,tak na mna pozerali jak na blba.nechceli mi to verit a ani neuverili.rozpravaju mi pribehy o ludoch ,ktori maju tak eproblemy jake je to tazke a chudatka jake su znicene.a ja ked sa s nimi rozpravam viem z eani z daleka nemali tie problemy ako ja.mala som kolegu vozičkara,nesmierne usmievaveho cloveka ,vzdy v dobrej nalade.vecer ked sa zavrel doma nemohol spavat a trpel depresiami a uzkostami.ke d mi o tom rozpraval dostavala som prival energie ako sa da bojovat.len ono sa hovori ze moj problem je najvacsi problem a v tom je ten kus samolubosti.

mima napisala si to velmi pekne a mudro.naozaj je to v lutosti .viem to podla vlastnej skusenosti a milos ma prekvapuje,ked si spomeniem na jeho zaciatky co pisal ,prešiel kus cesty a dievcata, berte si z neho priklad.ked sa chce,všetko sa da!naozaj vas čita velmi vela ludi,kazdy v zivote prešiel podobny problemmai a niektori mozno az po prečitani tychto prispevkov zistili ž ej eto normalne a nie su na svete sami s uzkostou.

Katka s pocitmi to tak je, to súhlasím. S točením hlavy to tak ale nie je... ani s pocitom na odpadnutie

Tana - ono s tymi pocitmi je to tak... ked sa zaoberam niecim inym a neriesim to furt v hlave tak pocity odidu.. fakt si asi treba zamestnavat mysel niecim prospesnym

zvláštne, že koľko ľudí si číta naše debaty :)

Katka miestami sa vyskytne, hlavne pri ataku, ale keďže viem to, čo som ti napísala, tak to neriešim

MIloš veď jasné, ja toto viem... ja v hĺbke duše verím, že sa z toho dostanem a že pracujem na tom... ja si uvedomujem, že sem píšem väčšinou negatívne veci, lenže kde ich mám povedať? Napríklad pred hodinou som mala atak, ale je tu segra, nechcem ju strašiť, nič som jej nepovedala, predýchala som si to sama. Proste nechcem svojich blízkych tým stále zaťažovať, tak to píšem aspoň sem. Jasné, že mám strach a obavy a všeličo, tak sa nemôžem predsa tváriť, že som strašne pozitívna, keď mi to jednoducho nejde. Ja som mala krásne detstvo, len posledných pár rokov mám fest ťažkých, presne viem, čo sa mi podpísalo na mojich stavoch a tiež viem, čo treba zmeniť a skúšam to... ale kurňa tak mám akútnu fázu úzkosti že mi fakt zle od rána do večera, som v procesy zmeny AD, kedy sa mi má údajne ešte pohoršiť, tak prosím nechcite odo mňa, že budem hrozne pozitívna a chrliť tu úsmevy na všetky strany... ja sa fakt snažím

dakujem Tani, upokojila si ma. mavas tento pocit niekedy aj ty?

Katka je to normálne. Čítala som, že pokiaľ má človek pocit, že sa zblázni, tak to znamená, že nie je blázon, lebo blázni si neuvedomujú, že nie sú v poriadku

Plne suhlasim s Milosom. Par dni uz registrujem Vase debaty. Mali ste to mnohi v zivote tazke a teraz sa to na Vas odzrkadlilo. Ale vacsinou sa tu povzbudzujete v tom negativnom zmysle. Skuste si radsej pisat a tesit sa z uspechov, ako svoju uzkost zdolavate. Viem, ze to nie je lahke, ale negativny pristup a neviera Vam len stav pohorsia. Mozte brat na to aj neviem ake zazraky, ale ak nepopracujete na svojich hlavkach, po case Vam aj tak prestanu zaberat. Nechcem sa nikoho dotknut, ale obcas mi to pripada, len ako lutost. A z nicoho sa nedostane, ak sa budete len lutovat. Nevravim ze stale, ale mate niektori taky pristup. "Jaj, no dnes mi bolo dobre, ale zajtra mi uz asi zase nebude, alebo uz mozno ani vecer a v noci zase nebudem spat" Skuste " Ach, dnes som to pekne zvladla, celkom fajn den a ze aj nejake trhlinky boli to je normalne, ale zajtra bude lepsie, lebo pre seba vymyslim...a uz sa na to tesim". Ja netrpim nastastie podobnymi stavmi, aj ked zazila som uz kadeco, problemy boli a uzatvarala som sa do seba, do nejakej svojej ulity a bolo mi tam fajn. No par impulzov, ked som videla ze ini to maju aj tazsie ma prebrali. Dnes si depkosim hlavne ked mam PMS, par dni, vtedy sa opravnene vdaka hormonom trochu polutujem, ale inac si to uz sama sebe nedovolim. A casto si beriem priklad z ludi ktorym sa zrutil svet, ale postavili sa na nohy. A obdivujem aj tazko postihnutych alebo tych ktori maju mnohe ine obmedzenia, ale aj napriek tomu sa usmievaju. Som mlada, mam zivot pred sebou, nic mi nebrani v tom, aby som sa nevenovala sebe, priatelom, rodine, zabave a tiez praci, ktora ma nastastie nesmierne bavi a odmala som o nej snivala...