Úzkosť

ránko, tak ja vám píšem v rannom ataku... hneď ako som sa zobudila mi bolo podozrivo a lne čo som vstala, tak mi bolo jasné, čo sa deje. Dala som si jeden a pol toho môjho neurolu, predýchavam, hovorím si, že to poznám, že to zvládnem, že to nič nie je... som tu sama, ale nebojím sa, keby sa mi zhoršilo, tak mám plán, čo urobím. Myslím, že to zvládam celkom dobre, ale je to fest nepríjemné takto sa zobudiť. Chvíľu som sa hrala hry na mobile, čo trochu pomohlo, ale išla som radšej k PC, to odpúta myšlienky lepšie. Snažím sa ostať pokojná a dýchať a hovoriť si, že sa nič nedeje, že to prejde, že to je atak, že sa neni čoho báť...no proste krásne pondelkové ráno... Okrem toho viem veľmi presne, že to je reakcia môjho tela na naše včerajšie napätie medzi mnou a priateľom

Ahojte. Skuste si pozriet tuto stranku co som vcera objavil, ci sa tam niektori nespoznate:
-odkaz odstránený-
Pozrite: "Blog kampane" a clanok: "Nase plomby - casovane bomby"

no tusim sa vsetci mate akosi dobre, cele poobedie nikto nenapisal ;) ja som bola v meste s priatelom, vyvetrala som si hlavu, dobre mi to padlo. on je tak skvely clovek, som rada ze ho mam. milos ako? uz je lepsie? mne osobne je inak vecer vzdy najlepsie z celeho dna

MILOŠ do svojho bytu či kam?

SUNNIE no hej, keď je človek doma sám, tak je to na prd, ja to nejak vykrývam, chodím k našim, kde sa stále niekto pohybuje, teraz majú dovolenku od zajtra, takže to bude celkom fajn... v podstate sa pohybujem medzi mojim a ich bytom, trochu chodím von a to je celá moja augustová aktivita :( ale v robote by to bolo peklo, to viem

my sme nakoniec na žiadne hody nešli, lebo mi bolo doobedu tak zle, že som nebola schopná... takže sme sa trochu pohádali, trochu sme pokrízovali a ostali sme u mojich rodičov, otec má narodky aj stará mama, tak oslavujeme...

milos tak ked sa na to pozeram takto tak sa ani nedivim.. vcera som mala take stresy s bratom a babkou a v rodine mam stale problemy.. potom sa necudujem uz ani. vecer budem s priatelom, tesim sa na to :) stahujes sa? odkial si vlastne? a teraz si na SVK alebo v Rakusku?

ahojte, Tani dakujem :) ja som bola s otcom a bratom v lese, bolo celkom fajn ale ja proste nechapem ze co sa to stale so mnou deje, chcem si ist normalne oddychnut, prejst sa, zabavit sa a dopadne to tak ze proste mam nechutne pocity a mam na 5 sekund pocit ze uz to nevladzem takto zvladat a stale sa trapit. proste trapne pocity a strachy. a pritom nemaju logicke opodstatnenie, ja tomu vazne nerozumiem a neviem co sa to stale deje, ved rozumovo viem ze su to hluposti a stale a stale nemam pokoj. a vzdy je to horsie ked mam volnejsi cas a moznost si oddychnut.

ja musím stále niečo robiť aby som sa stále nepozorovala a nemyslela na blbosti.Aj dnes som si ešte poriadne nesadla poobede by som sa chcela isť prejsť len neviem kto so mnou pôjde,lebo sama sa bojím,jednoducho stále potrebujem niekoho pri sebe.Stále sa mi točí hlava a z toho mám strach,že ma niekde vykotí.Ja keď ráno idem do práce,vstávam o 4 00 hod a vtedy som v pohode,cez víkend keď vstanem o ôsmej tak neviem kde je sever a kde je juh.Táni tebe sa ani nečudujem po tých problémoch čo si zažila že si v takom stave.Mám susedov ktorí sú obaja na vozíčku po úraze.Zoznámili sa v Kováčovej potom sa zobrali a majú dve deti.Keď mala suseda 30rokov zistili jej rakovinu mechúra.Zobrali jej ho a spravili jej vývod.Našťastie sa z toho dostala.Nerobí jej problém ísť k moru na dovolenku ani mať iné aktivity.Jednoducho ich oboch obdivujem sú vyrovnaní nikomu sa nesťažujú a nemajú žiadne úzkostné stavy.Vždy si poviem,že som na tom ešte veľmi dobre,neviem ako by som zvládala ich život.

Tani, myslela som uz aj na to, ale nie je to riesenie, nemozem byt PN kedykolvek ma to chyti. A ked som doma je to asi este horsie. Ani tak, ani tak. Strasne dufam ze mi to cim skor prejde a dam sa dokopy. Aj tebe drzim palceky.