Úzkosť

Ahojte, mate niekto popri PP aj diagnozu depresie? Lebo mne ked prejde jedno, zacne druhe :-( Takze mam dvojnasobne o zabavu postarane...

Vyrážam do ulíc... doktorovi a tak :) (nie atak)Pekný deň všetkým, rozhodne sa ešte ozvem :)

MILOŠKO teším, že sa máš lepšie... Ja som dnes zaspala o pol 3, tri hodiny som sa mrvila v posteli, nebola som nervózna, také celkom pekné myšlienky som mala, akurát teda ráno je katastrofálne, vôbec sa mi nedarí prebrať, takže neviem ako budem po 3 hodinách spánku dnes fungovať... ešteže nechodím do tej roboty :)

Katuška ty sa nerozrušuj nad tým, Zuzka to nemyslela zle, len sa jej možno zdalo, že to máme ťažšie. Ja som sa na tom zasmiala, mne to prišlo také milé :) Dúfam, že dnes žiadne negatívne myšlienky nepripustíš. Apropo na tú salsu ešte chodíš? :-)

NATAŠKA je tu strašne veľa príspevkov o tom, skús si ich poprečitovať.. ja som tiež tak začínala a potom som sa dala do diskusie s týmito ľuďmi tu. Hlavné je sa tými myšlienkami veľmi nezaoberať. Skús trochu viac popísať svoje úzkosti, nech vieme, že akého sú charakteru :)

Ahojte, no tak tie stavy úzkosti poznám aj ja a niekedy až nechápem čo sa to so mnou deje a hlavne prečo....nemám mať z čoho strach...mám všetko čo som asi kedy mohla mať a teraz toto...viete mi niekto pomôcť alebo poradiť ?ako sa dá s takýmito stavmi bojovať....

Ľudia k psychiatrovi je dobré chodiť ale ten vám dá lieky a ked ich vysadíte stavy prídu o nejaký čas znova. Radím všetkým aby vyhľadali aj psychologa ten vám pomôže odhaliť príčinu a pochopenie pocitov.Vy zrazu prídete na také veci čo vám predtým nedošli. A stretnutia si dohodnete podľa toho ako sa cítite.Ja som mala najprv po týždni 3x potom už po 3.týždnoch.Stálo to síce pokaždé 300,--Sk ale zdravie je najdôležitejšie.Zrazu z vás odíde akýsi psychický blok a rozjasní sa vám hlava.Trochu vám pomôžu aj príbuzní,rodina ak vedia o problémoch. Ale psychologa vám nikto nenahradí,pretože vám povie v pravú chvílu to,čo potrebujete počuť a zrazu sami prídete na riešenia.Verte,že je to lepšie ako byť na liekoch a byť v jednom kolotoči bludov a trápiť sa. Psycholog vám pomôže objaviť znovu nádherný svet aj ked ste už bezradní.Nejako som sa rozpísala.Keby ste potrebovali nejako pomôcť konkrétne dajte vedieť ovládam už nejaké psych.grify,dobrý je aj autogénný tréning-tiaž,teplo tela aj to mi dosť pomohlo.Ja dakujem mojej psychologičke za všetko čo pre mna urobila.Chodila som od nej ako nový človek. Dobrú noc. Držím palce všetkým!!!

Ahojte,Katka k tvojej otázke: ja som trpela úzkosťami a depkami už pred 1,5 rokom a to bolo asi spojené s tým že som vysadila antikoncepciu a hormonálne zmeny a tak. Zrazu ma len začalo tlačiť na hrudi,ťažko sa mi dýchalo bolo mi zle a tak. Tak som sama od seba vyhľadala psychošku a mala som lieky. Bojovala som s tým rok striedavo oblačno.Nevedela som čo to je, ale priznám sa že dosť si človek aj pridáva sám že nad tým rozmýšla.Potom som otehotnela a bola som strašne šťastná 5 mesiacov som lietala v oblakoch. Potom ma chytil záchvat hormonov-úzkosti,plače,precitlivelosť,začala som rozmýšlať nad pôrodom,prepadol ma chorobný strach.Tak som si povedala,že takto predsa nemôžem prežiť zvyšok tehotenstva.Zašla som za psychoškou a povedala že najlepšie nič nebrať tak sme sa dohodli len na 1/4 tbl.No nepomáhalo to.Tak mi gyn.povedal,že by bola dobrá psychologická pomoc aby sme sa netrápili depkami.Tak som zavolala jednej mladej kočke čo robila terapie a stretli sme sa 5.krát.Povedala mi že to súvisí s hormonami nárast pokles ešte aj moja úzkostná povaha a tak.Tak som jej začala dôverovať že čo ona povedala to som brala ako sväté a to som robila.S nikým som moje pocity nekonzultovala iba s nou a s manželom.nikomu som sa nesťažovala iba som si chystala k nej čo jej poviem a tak som sa tešila na terapie že som sa nemohla dočkať.

zuzi a este nieco - ved ja ani nemavam ataky v podstate, maximalne sa mi toci hlava alebo troooosicku tazsie dycha. mna tieto fyzicke priznaky netrapia ani trochu. mne ide o emocie, tie ma trapia najviac. no napriek tomu nemam pocit ze som na tom hrozne :) prepac, ale trosku sa ma to dotklo :) nic v zlom :)

adrianuliena - dakujeme za pribeh, je takou motivaciou ze sa clovek moze z toho predsalen dostat. ja sa chystam tak o 6 rockov otehotniet a uz teraz si robim starosti s porodom a psychickymi zmenami s tym spojenymi.. nepocitujes nejake zhorsenie?