Úzkosť

to je ale celkom normálne byť odporný k ľuďom, ktorí ti ubližujú... svätý nie sme nikto

vieš čo, ja som si normálne myslela, že už nedovolím, aby som takýto veľký atak dostala... som si myslela, že to dokáže človek ovplyvniť, ale hovno, ono si to proste príde a serie to na tvoje predsavzatia

hej, hej, už som ju prečítala, myslela som tú, čo si písal ráno, ešte než som sem vletela s tým svojím atakom :)takže si voľný som pochopila

pankhart prečo? podľa mňa úžasný :)neber mi môj názor, jasné?;)

ok, skúšam to s tým napínaním, celkom dobré :) to som nepoznala

asi napíšem román... xi... alebo ho môžme napísať spolu Miloš... ok, trošku mi je lepšie, asi o 10%, ale aj to je pokrok... bože ale ten vnútorný nepokoj... ani tú tvoju správu sa mi nedarí celú prečítať :)

tak zisťujem, že keĎ máš atak, tak je úplne zajedno, či si sám alebo s ľuďmi, ktorí vôbec nechápu, čo sa s tebou deje a ešte sú aj sami z toho vynervovaní... v tomto je môj priateľ úplne úžasný, aj cez tlf sa mu podarilo sa trochu upokojiť

Miloš ty si úžasný, ďakujem

a to ráno, keď som vstala, tak som bola len tak bežne trošku nervózna, dala som si polku neurolíku, tak ako mi kázala doktorka a bola som tak v poho, že som si hovorila, že už mám také stavy, že hádam môžem aj do roboty chodiť... tak som premýšľala, že čo tento školský rok vymyslím pre decká aké programy atak, že čo budeme robiť, taká som bola spokojná, aj som si spievala... a zrazu z ničoho nič toto, až sa mi mozog zastavuej... keby sa mi toto stalo v robote
tak fakt neviem, čoby som robila
by som tam zošalela od strachu

ok, teraz píšem ja v strašnom ataku... takýto som mala iba raz a hneď na druhý deň som začala užívať AD... neskutočný stav... využívam Milošovu metódu, že si idem zamestnať mozog aj neskutočne sa trasúce ruky písaním... išla som z domu na zástavku, že idem k našim. A už na zástavke mi prišlo čudne, zrazu sa mi zdalo, že odpadnem, že tí ľudia sú takí čudní všetci a že sa mi rozplývajú... prišla som k našim, ľahla som si a dýchala, pekne zhlboka do brucha, ale napriek tomu sa to zhoršovalo... dala som si ten môj neurol 0,25, ale zhoršovalo sa to ďalej... panika a panika, brutálne točenie a stále len, že strácam vedomie a že už odpadnem a že ak nie teraz, tak o chvíľu určite... stále keĎ sa na niečo pozriem, tak sa mi zdá, že to vidím v hmle, že sa mi to rozplýva a ja odpadávam... tak som si dala ešte polku toho smiešneho neurolu (ešte tu mám jeden, ostatné som nechala doma, tak si ten posledný šetrím keby bolo fakt zle). Je doma mama a sestra, obidve na mňa kričia, že sa predávkujem, že to nemám do seba pchať, no proste nechápu nič. Dvakrát som už bola na veľkej, ledva som tam došla ako sa mi točí hlava, úplný horor. Všetko sa točí, stále padám do bezvedomia, neskutočne hrozný pocit. Stále sa trasiem, je mi zima ako na sibíri. Zavolala som priateľovi, ten ma cez telefón trochu upokojil, ten tomu rozumie. Ale radšej som vstala, pochodujem po byte koľko mi hlava dovolí, pijem vodu a píšem vám... je tu niekto prosím?