Úzkosť

Zuzka ja by som si aj vypla ten telefón, len volávajú mi aj kamaráti niekoľkokrát denne, že ako sa mám a keď mám horšie dni, tak volajú viac, tak zas nechcem, aby sa báli a tiež som rada, keď sa ozvú... tak len vypínam zvuk a potom prezváňam späť

Tak už som doma a ani sa už nepohnem. Boli sme v meste, kúpili sme korytnačke červíkov, zbehli na poštu a do potravín a fičali domov... nie je to bohviečo, bolo to veľké sebazaprenie... hlavne ma stojí veľa energie si hovoriť, že to bude zase lepšie a že zajtra sa mi to určite nezopakuje a že sa nemám čoho báť... proste zase sa mi ťažšie verí tomu, že mi tie nové AD zaberú a či vôbec... v hlave mám divno, unavená som, zub ma bolí - mala som ísť dnes zubárovi, len som to žial nezvládla. Dokelu, otrasný deň, ešteže ten Miloš tu bol, fakt mi pomohol z najhoršieho dnes

ahojte,čítam už skoro hodinu a niet vám čo závidieť až ma chytá panika.Táni vypni si telefón.Mne tiež takto 2-3 krát denne volávali z roboty a vždy ma to rozhodilo do nepríčetnosti až som mala strach sa vrátiť so práce.Bála som sa že už nič nezvládnem a keď som sa po PN vracala späť do práce tak som šla s tlakom 210/110 .Mne sa to vždy prejaví vysokým tlakom a verte že tiež to nie je žiadna sranda.Vy ste mali včera ťažký deň,hlavne Miloš, ja som zase rozmýšľala o smrti a stále ma napádali totálne blbosti.Na jednotke dávali Jánošíka s Dočolomanským,tak som si poplakala a potom to prešlo.Mne sa vôbec nejako často menia nálady.Dúfam že už vám je obom lepšie

ahojte, ja mam dnes strasne fofry, vybavovacky atd, nestiham nic, ani sem pisat, tak som vas chcela pozdravit :) drzte sa :)

uf, vyriešené, dúfam, že to bude ok a upokojí sa to... už je tu Peťko, tak už bude lepšie hádam, pôjdeme sa prejsť alebo čo... večer sa tu ukážem ešte

jo, ja tak dýchavam, s Peťom to dosť nacvičujeme, aj jogu cvičím - teda snažím sa :), no dnes môžem dýchať ako chcem, furt sa dusím... ale to asi sama zo seba... :(

hm, veď ja viem... ide o to, je to zložité, snažila som sa niekomu pomôcť a povedzme, že to nevyšlo, ale to sú fakt veci, ktoré tu nechcem rozoberať takto verejne; len sa proste musím viac zaoberať sebou ako inými... najskôr pomôcť sebe až potom môžem ísť ďalej

Dnes tu okrem nás dvoch atakárov nikto nie je? Som si čítala ten svoj príspevok predtým a vyznieva to akoby som podvádzala svojho chlapa, čo vôbec nie je pravda preboha. Ja len aby nedošlo k nedorozumeniu, toto je vec celkom iného charakteru, ale riadne ma stresuje...

stále nemôžem dýchať a ide mi roztrhnúť hrudník... máličko som si zacvičila, ale akurát mi to rozfofrovalo točenie hlavy... no nič, priateľ sľúbil, že sa bude ponáhľať z práce a dovtedy to musím vyriešiť s tým druhým... taká som ja krava, že až...

uf, ďakujem, idem to všetko počúvať. Tak ľahla som si a prvá relaxácia bola úplne fajn, skoro som pri nej zaspala, bolo mi lepšie a do toho zase telefonát z roboty, ani som to nezdvihla, ale rozhodilo ma to riadne. Ďalšia relaxácia sa mi už nedarila, môj havinko si prišiel ku mne ľahnúť, tak sme chvíľu driemali, ale to už vedie len k myšlienkam o beznádeji, o tom, že som zase na začiatku cesty a to som si myslela, že ako mi je už dobre a ako som to všetko zvládla... prúser obrovský je, že ja viem, že som si to zavinila sama a musím to vyriešiť. Dnes a čo najskôr. V podstate je to rovnaký problém ako máš ty Miloš. Len u teba je to žena, u mňa muž... ale nie ten môj, ten je úžasný...