Úzkosť

monika keď hovoríš o tej stretávke s priateľmi ,všade kde idem som ako na ihlách a sledujem hodiny kedy už pôjdem domov.Nikde nevydržím všetko ma baví len chvíľku a tiež sa teším kedy sa vrátim domov hoci ešte nedávno som sa dokázala uplne prirodzene zabaviť.V práci si myslia, aká je so mnou doma preukrutná sranda lebo ja mám stále dobrú náladu a stále sa smejem a pritom keď prídem domov tak som ticho celý deň.Možno všetku energiu vyčerpám v robote.

včera som tri krát mala pocit že odpadnem a to na parkovisku kde už neboli auta a bolo už šero ani som sa nemala čoho chytiť ja fakt neviem ako mám riešiť tie závraty na otvorených priestranstvách.Keď ste písali o tých stavoch a strachu z výšok a nutkaní na skok nestalo sa vám to isté aj v kuchyni keď ste niečo krájali z nožom a odrazu ma premkol pocit že čo ak niekoho pichnem ale to bola len sekundová záležitosť,potom to prešlo a hrozne často sa mi mení nálada,ja už dávam príčinu,že mi hormóny drbu na hlavu a blížiaci prechod len si to nepripúšťam.

Dada a to kto ti ten neurol stále predpisuje? a pomáha ti ešte? a nemáš pocit, že si na ńom závislá?

Monika tak toto ja presne viem o čom hovoríš, ja sa tiež už vyše dvoch mesiacov stretávam s veeeľmi obmedzeným počtom ľudí a to jest - rodičia, sestra, priateľ a 3 kamaráti, málokedy s niekým iným a nikdy nie dobrovoľne. Najradšej som zalezaná s blízkymi. A to som tiež spoločenský typ, taká divá, bláznivá baba...žiaľ to patrí k diagnóze. Keď mi je zle jak psovi, tak proste nemám na nikoho náladu a nedajbože sa zabávať na kravinách ako kedysi...

ahojte vsetci.ako totu citam tak sme skoro vsetci na jednej lodi.tani s tym tocenim hlavy:neber si to tak aj mne sa tocil cely svet,normalne sa my pohybovala zem pod nohami,a bola som z toho vyplasena ako marcovi zajac.to vsetko povacsine pochadza z tej nasej naburanej psychiky.ja beriem neurol uz vyse roka a nic a tak sa z toho snazim vyskriabat hore sama.kolkokrat my je tak zle ze neviem kam z konopy,a nie a nie sa vymotat z toho zacarovaneho kruhu.na mna dost vplyva aj pocasie,hlavne ked je raz zamracene a potom vynde slnko tak som mimo provoz.je to o drzku.a teraz ako my je blbo ani nehovorim,ale aj preto lebo mam 42 rokov a mozno idem uz do prechodu.PP+hormony tiez nie je Bohvie co.ale co ma drzi nad vodou,su moje deti,ktore ma potrebuju a hlavne myslienka,ze hadam aj mne sa raz ulavi a budem ok.tak Vam vsetkym prajem pekny den a hlavu hore.drzim palce.tani najdi si nejaky ciel,co ta bude motivovat,a dokazes to,len si ver!

ja som nemyslela diskoteky ani ponocovanie,myslela som bezne zabavenie sa,sadnut si niekam do podniku, pozartovat si.......nejako nemam chut........este pred dvoma mesiacmi som bola v pohode......to to nie som ja...

dobre, neurol trochu zabral, tak som si dala 10 minút bicykla a idem skúsiť niečo zjesť... je ten život kurva ťažký (pardón za výraz, lež je to hold pravda)

www.youtube.com
www.youtube.com
:) to som si sem dala hlavne pre seba, lebo to tu vždy dlho hľadám a furt to počúvam...

no ja si hlavne myslím, že po 8 týždňoch brania AD by sa to už mohlo niekam posunúť, toto ma hrozne deprimuje, že proste zlepšenie nič a nič, tak neviem načo to svinstvo do seba tlačím. Keby mi aspoň trochu zabrali, tak sa ja dám rýchlo dokopy, to viem, ale naozaj potrebujem, aby mi trochu zabrali

tak som si ten neurol šlahla... rozrušená som aj z toho, že hoci je sobota, tak priateľ musí ísť do Nitry a príde až v noci, takže nebudeme spolu... hovorí mi, že to môže byť aj negatívna reakcia na to, že som začala cvičiť pravidelne a vážne. Každý deň mám 20 minút toho stacionára a ešte 30 minút jogy, tak hovorí, že zo začiatku sa môže telo takto búriť, no ja ti už neviem karle... on je starý jogin, tak hádam... no... je to divoké