Úzkosť

ahojte baby.uz som tu davno nebola,lebo som mala nabity tyzden.a dnes to je hruza.idem na pohreb,a neviem ako to zvladnem.ale dufam ze dobre.Tani,Katka velmi vam drzim palce aby ste sa aspom krocik po krociku z toho dostavali.ja sa z toho spamatavam uz 2 roky a som asi na 3 stupni z 10.ja viem je to velmi tazke,a pre niekoho absolutne nepochopitelne.ale kto to nezazil neuveri a nepochopi.co ma pohana v pred je myslienka,ze urcite raz aj mne bude dobre,ze aj ja zacnem uz raz zit normalnym sposobom zivota.nesmieme si pripustat vsetko tak k telu.zo zaciatku som mala neuveritelne stavy,to sa neda ani opisat.absolutne mi nic nepomahalo.velmi vela liekov som vyskusala a vzdy mi bolo od nich zle.ani jedny mi poriadne nezabrali.ja vlastne viem v com je problem,v mojom priatelovi,ktory mi velmi ublizil,a stale ublizuje,nechce odist.v jeho pritomnosti sa citim pod psa.holky drzim vam palce aby ste sa ozaj z toho dostali,lebo nie je nic krajsie ako OZAJ ZIT NAPLNO!!!!!!!!!

veve možno by bolo lepšie sústrediť sa na dieťatko...rodičia ťa určite podržia. dala si im vnúča, to snáď pre nich niečo znamená. osobne sa teším z toho, že je tu niekto kto prežíval tehotenstvo a potom materstvo ako také. ja už jedno dieťa mám, ale chcela by som ešte jedno lenže veľmi sa bojím popôrodných depresií. To prvé som mala ešte pred panickou poruchou. nemala si po pôrode žiadne problémy?

Tana, niekedy aj malickosti potesia :-) Kazdy chceme fungovat normalne, ale zdravie neovplyvnime. Neuvazovala si nad tou nemocnicou ked ti je uz tak dlho zle a si PN? Mozno by ta tam dali lepsie dokopy a nasadili ucinnejsiu liecbu. Lebo to je strasne ked na tebe stale testuju nove lieky, kym vobec nieco zaberie to tiez trva...
No, som zvedava ako ja dopadnem, buduci tyzden idem k lekarke. Zatial prezivam tak vselijak, ale drzim sa.

Tani, tie lieky ti nezaberaju???? Ako je to mozne, moc o tej deralizacii neviem, ale uz som to niekde citala, je to svinstvo. Ale je to uzasne, ze priatel je s tebou a chape ta. Moj vzdy ked je mi zle tak sa o mna boji, ale nakoniec to dopadne hadkou, pretoze zacne nervacit, ze ako sa mi to stalo a on to vobec nepocul ze by to ludia mali. Dokonca jeho sesternica je doktorka a pytal sa jej ci vie co je uzkost a panicka choroba a ona mu povedala ze to nikdy nepocula. Takze on si teraz mysli, ze si vymyslam, ze mu poviem nech si to pozrie na internete, tak sa mu nechce. S takymito muzmi je zbytocne vobec byt.

ahoj ooo/táňa...je fajn, že ti už nestačí mať radosť z pečenia. možno to znamená, že si už pripravená ísť ďalej a zvládať komplikovanejšie veci, situácie :) vyskúšaj, uvidíš...drž sa.

Veve, tazko sa to posudzuje, ale podla mna nemas s tym partnerom buducnost, hlavne ked sa on vobec v nicom nesnazi. A tebe to len este viac stazuje zivot.

Ja už nechcem fungovať na takých malých veciach akože upečiem koláč a mám byť strašne hrdá na to, čo som všetko zvládla... ja potrebujem chodiť do roboty a byť funkčný človek a to je stále viac v nedohľadne a čím dlhšie to trvá, tým ťažšie sa mi verí...

čawky, no hej, koláč som dopiekla, ale už od večera mi je hrozne zle a dnes od rána božieho je to tragédia. Mám derealizáciu jak sviňa, to kto nezažil, tak nepochopí, čo jeto za utrpenie... priateľ má dovolenku, tak sme doma spolu,, ale tak či tak mi je hrozne, vnútorné napätie ma ide roztrhnúť, mám pocit, že sa z toho nikdy nevyhrabem

Inak zatial sa držím ale ak to bude na mňa vela tak neviem či to zvládnem.S mojím priatelom žiadnu budúcnosť nemám.Ak sa z tých dlhov sám dostane tak to bude zázrak!!! Najhoršie je že nemám kde inde bývať a tak musím ostať u mojich rodičov.Musím sa spoliehať sama na seba.A tak by som potrebovala priatela ktorý by ma nielen psychicky ale aj finančne podržal,aby sa o nsá postaral a mali by sme vlastný domov.Ale o tom môžem len snívať.
Prepáčte že som sa tak rozpísala ale potrebovala som to niekde napísať.

Ja sa nemám moc dobre pretože mám problémy s priatelom presne povedané on má problémy.Je to hrozné pretože ak on do decembra nezaplatí jeden dlh(týka sa to T-mobilu a mu tú sume navýšili)tak ho dajú k súdu.Viete si predstaviť čo to pre mňa znamená?Kôli jeho hlúposti príde o nás respekt.sa dlho neuvidíme ak ho zavrú.Ale radšej na to nemyslím.Dnes som mu po telefóne riadne vynadala a dosť som plakala. Chcem mu pomôcť aby sa z toho dostal ale stále mám pocit akoby som len ja sa snažila.On nerobí nič preto aby sa z toho dostal.Tak som mu to vykričala. Už nevládzem...veď mám aj na lepšieho či nie? Ak sa budem psychicky zaťažovať jehoi dlhmi tak asi skončím na psychitrii...a to veru nechcem!!! Mám z toho depku a nemám niekedy chuť žiť!!!!! Najhoršie keď sa to dozvie o jeho dlhoch môj otec-ten mi riadne vynadá...môj život sú len samé problémy a už nevládzem...
Moja malá sa zatial pekne drží a jedine ona mi dáva chuť do života.Veď mám len ju...