Úzkosť

Byt je môj. K rodičom sa ja odsťahovať nechcem v žiadnom prípade. Veľmi rada sem chodím na návštevy, ale žiť tu nechcem, môj domov je už inde...Bože mňa to celé tak deprimuje... ja mám aj tak pocit, že sa k sebe zase nejako vrátime...

ze krizovom menezmente,to mam vystudovane-presne tak sa vola moj odrob.A ten byt je tvoj tani?? nechces radsej sa vratit k rodicom?? ja nejdem na pol uvazku,idem spat do prace,snad to zvladnem

Hm, ja by som išla v novembri hádam tiež do práce, aj keĎ si to teda neviem zatiaľ predstaviť... ale z mojej predstavy pol úväzku už nebude nič, lebo však treba platiť byt a úvery... toto nebolo v pláne, takýto škrt cez rozpočet, dokeluuuuu

No to je pravda, že mi veľmi pomáhal pri týchto úzkostných stavoch. Ale ako pár sme už dávnejšie nefungovali dobre a môj pohár trpezlivosti pretiekol. Ja si vzťah predstavujem ináč. Ten náš bol založený na krízovom menežmente a neviem si predstaviť iného človeka, s ktorým by som takto zvládla všetky svoje ťažké dni... ale život je aj o inom...

ahojte baby a milos a misiak, pisem zo skoly, vobec nic nestiham.. Tani velmi ma mrzi co sa ti stalo s priatelom, nerozumiem tomu, ved podla toho co si pisala ste boli super par a priatel ti velmi pomahala a chapal ta.. velmi ma to mzi :((( bud silna .. nechapem co sa tak zrazu stalo

panicka porucha a uzkost je to iste,cize panicka uzkost.tani a coze sa stalo ze si ukoncila vztah,vsak sipisavala ze je ineho si pri sebe ani priat nemozes....Mne bolo vcera na figu,mala som pocit ze ma roztrhne ale aj tak sa chystam od 2.11.do prace

Caute.
uz mi bolo par dni lepsie a cez vikend zas na mna dolahla depka.najprv som mal len strach ale doktorka povedala ze od uzkosti je len kusocek k depresii a asi mala pravdu.len som sa lutoval a plakal a ubijal.niekedy sa viem nastartovat a prekonat to.vtedy mi nic nieje a normalne zijem a bavim sa.ale akonahle si pomyslim nato ze som chory zmeni sa to a je mi hrozne.ako mam ovplyvnit negativne myslienky?ved uz som zdravy ale sam si to privolam a potom mam doslova nechut zit a pocit ze uz s tym nevladzem bojovat.uz 5 den beriem AD a uz sa modlim aby zacali zaberat.ked si tie myslienky neviem navzdy odohnat sam tak som zacal brat lieky.aj ked velmi nerad do seba davam chemiu ale co uz narobi clovek ked ich potrebuje.myslim ze som v zaciatocnom stadiu a snad ich budem brat len par mesiacov.mozno by som to zvladol aj bez nich ale naco sa trapit?po mesiaci som sa nezbavil tych pocitov tak som ich zacal brat.ved uz chcem ist aj do prace.myslim ze to je aj kvoli tomu ze len lezim doma a nevyvijam ziadnu cinnost.akonahle nieco robim tak mi je lepsie ale velakrat ked si privolam myslienku ze som chory dostanem nechut do vsetkeho.mozno by pomohlo len par sedeni ale nepoznam ziadneho psychologa.napr.3 dni po sebe mi bolo fajn ani som na nic ako choroba nepomyslel a zil ako predtym.ale zrazu ako keby som tomu podlahol a po par dnoch mi je na nevydrzanie.chape tomu niekto?som stastny mam manzelku (ktora dobre zaraba,tak zvladneme vsetko aj ked som na PN :) mame vlastny byt v ktorom mame vsetko co potrebujeme,dobru robotu mam a napriek tomu sa dokazem trapit.kamarati mi hovoria ze to uz neviem co zo sebou tak som si nasiel takuto blbost.mozno maju pravdu.asi by som potreboval len preplieskat :) trochu som sa vyrozpraval a zjavne to pomohlo.drzte sa vsetci,zelam pekny den

ahojte.Ja trpím tetániou a panickou poruchou.to je ako úzkosť ešte horšie.beriem seroxat 1/2 tabl.To čo popisujete ako úzkosť mi pripomína moje choroby.

MILOŠKO ale problém nebol ten, že do soboty je ďaleko, ale že cez víkendy tam nechcem chodiť... nakoniec som to zrušila... Tak som bola na dlhej prechádzke so psom, trochu som sa dala do "prevádzky", idem sa najesť a fičím... to je zvláštne, tak je pekne a všetkým nám je na prd...

Katka30, mne je posledne dni presne tak isto. Vcera som si poplakala, tak sa mi trosku ulavilo az som zaspala, rano ale bolo uplne priserne. Ale ako fachcim v praci trosku to ustupuje, verim ze pomalicky mi to prejde. A to mi akoze zvysili davky liekov tak by som mala byt lepsie.