Úzkosť

Dobre ranko vsetkym, ja uz od pol siedmej taram po byte a nieco by som aj veru robila, normalne sa tesim spat do skoly alebo uz aj do prace by som isla, ale bola by skoda to nedokoncit, ked mi chyba uz len cosi vyse roka.
Ahoj Veve, vcera som Ti to nestihla zdvihnut, nebola som doma, ale s priatelom a tak neskoro som Ti uz volat nechcela...dnes Ti napisem sms:), tesim sa na Teba aj malinku:)
V piatok mam ist k psychiatricke, urcite bude chciet aby som sa k tomu Kventiaxu vratila, popripade ine AD, ale tentokrat to zvladnem bez nich. Kedysi som si pisala s jednou 30 rocnou pani, ktora vyse 8 rokov uzivala AD. Nemala usporiadany zivot, problemy s rodinou, muzom a raz sa tak nastvala, ze opustila rodne mesto, odisla do Prahy a odvtedy antidepresiva nepozna(mala PP a depresiu). Cize, ci ich niekto uziva kratko, ci dlho, to neznamena ze raz nebude bez nich:)a dokonca bude na tom tak dobre, ze sa nad minulostou iba pousmeje. Presne ako som tu citala, to najhorsie co moze byt, je lutost-sebalutost. Clovek musi byt na seba niekedy trvdy a sam sebe dokazat, ze je silnejsi ako si momentalne mysli. Sme predsa mysliace tvory, tak ako mozeme dovolit, aby myslienky ovladali nas? Nemalo by to byt naopak?:)Urcite ano, tak sa stante panmi svojich myslienok, lahke to nie je, ale zaroven to nie je ani nemozne!
Tak este raz DOBRE RANKO VSETKYM:)

Ahojte
Lenčok inak v pondelok som prišla do Žiliny.Takže sa môžeme stretnúť.Len mi daj vedieť kedy.Neviem dokedy tu budem ale dlho tu nechcem byť-som u priatela ale akosi sa tu necítim dobre.
Včera som mala po dlhšej dobe záchvat.Bolo to strašné,priatel ma ukludňoval.Mala som pri tom pocit akoby mi niekto ubližoval.Dala som si xanax 1 celú tabletku ale keď som sa zobudila ráno tak som bola strašne ospatá, unavená,slabá a malátna.Takže neviem či ju mám ešte užívať.Dobrú noc vám všetkým.

Sunnie, to je jedno, či to vyzerá ako fórum sťažovateľov, keď ti pomôže posťažovať sa , tak ok. Mne len trochu prekáža, keď to sťažovanie nemá konca kraja. Asi som naivná, no najradšej by som bola, keby toto fórum malo svoj význam v tom, že sa tu ľudia nielen vyžalujú, ale aj nájdu návody, ako si pomôcť. Ako napríklad Alexx. Tiež bol na tom zle a pozri, kde je dnes. Všetko čo píše je mi také blízke, akoby som to písala ja sama. To by som priala vám všetkým, aby ste sa z toho dostali, alebo aspoň sa naučili s tým žiť a zvládať to.
Rada by so si tu prečítala: Urobila som to a to, cítim sa trochu lepšie, nie je to ešte v pohode, ale budem skúšať ďalej.
No tu sa veľakrát píše: Je mi strašne, nič mi nepomáha, ja to už nechcem...
Ok, ja to beriem, ale keď je tu niekto nový, nie niekoľko mesiacov po sebe stále to isté.
Toto už neporiešim, nevadí, čo už, život ide ďalej, tak sa majte, dobrú noc.

adulik, nie je to o tom nepripúšťať si tú chorobu. tá choroba tu proste je. ale choroba je len následok, príčina je v myslení. ked "ignoruješ" následok, nenájdeš príčinu. a ked najdeš príčinu a pochopíš ju, prijmeš ju alebo ju prípadne odstrániš, problém sa vyrieši-tvojim pričinením. pozitívne myslenie je skor na posilnenie duševnej imunity a dodanie sily, ale problém sa nevyrieši sám. musíš tomu prísť na koren a v tom ti budem velmi držať palce:)

tiez niekedy uvazujem ci sem pisat, ci to ma vyznam. tiez nechcem aby to tu vyzeralo ako forum stazovatelov...

Adulik, ja neviem, odkedy som sa začala liečiť, ešte som taký atak z ničoho nič nemala. Možno preto tu dávam rozumy a niekomu sa to môže zdať hlúpe. No viem, čo to je a aké je to nepríjemné, keď dostaneš atak z ničoho nič. Ja som svoj prvý dostala v noci, zobudila som sa a myslela som, že umieram. Pre mňa bola najhoršia neistota, ani som netušila, čo to je. Keď som už vedela o čo ide, tak som už ataky nemala, alebo som ich vždy zvládla, alebo ja neviem čím to bolo, jednoducho začala som sa o to zaujímať a možno som mala len šťastie, neviem. Preto tu píšem o tom, čo si myslím, že pomohlo mne. Preto píšem, že treba o tejto chorobe vedieť všetko čo sa dá, lebo mne to pomohlo. Keď máš teóriu naštudovanú a nepomáha ti nič, tak ja potom neviem. Viem len jedno, že problémy boli, sú a budú, tak isto aj stres. Je len na nás, ako sa ich naučíme zvládať, ako to všetko spracujeme vo svojej mysli. Asi najlepšie je brať to nie ako nešťastie, ale ako výzvu.

Ahojte vsetci,hlavne chlapci po dlhsej dobe...TANI,no tak...prispievaj aj nadalej,poznam to,kedje dobre, tak sa je s kym bavit , ale co v take dni, ked sme na dne, a same...esim sa na tvoj skory dalsi prispevok...dobru noc vam vsetkym

Alex, výborný článok. Vyjadruje aj môj náhľad na život, na šťastie. Kým som sa naučila takto rozmýšľať, aj ja som sa veľmi trápila, až som z toho dostala PP.

ZUZANKA65...vies,co je ironiou??? aj ked myslim pozitivne, mam nacitanych mnoho knih, nepripustam si to, tu chorobu, tie stavy,chodim do prace, naozaj sa snazim...ale atak pide tak necakane, a skoli ma to naspat na kolena...no strasne...

zuzka hej.rozmyslam ze sa vzdam funkcie a budem ju ignorovat a robit si svoju pracu.ked raz zmenis myslenie nic ta nevrati spat.a ja od zaciatku mam problem len s myslienkami a nie fyzicky tak to nejako uz preorientujem :)