Úzkosť

Zuzka o príjemných veciach sa mám s kým rozprávať... len o tom ako mi je zle už nechcem hovoriť stále dokola svojim blízkym, tak som myslela, že tu je to ok... ale asi nie je vôbec ok o tom hovoriť... nie som urazená ani nič, to bez obáv, len som to takto vyhodnotila

Zuzka, vo vela veciach mas pravdu.
Ale na druhej strane,mozem neviem ako pozitivne mysliet, ked ma raz chyti atak/depresia, neubranim sa tomu lebo nie je v mojich silach to v ten moment zmenit. Neviem ci bude toto spravne prirovnanie ale skusim: Je to ako ked ta boli hlava - bolest pride z nicoho nic, odtrpis si svoje a ako prislo tak odide, pripadne boli par dni. Supnes si tabletku, pomoze alebo nepomoze. A o tyzden zacna hlava boliet zase, alebo neboli aj mesiac. Mozno pochopite co tym chcem povedat. Jedine co mozem spravit ten moment je, ze si poviem ze to raz pominie, predycham, snazim sa fungovat napriek tomuto aj ked je to tazke. Proste sa s tym naucit zit a zmierit sa s tym, vtedy si pomozem asi najviac.

Mišiak ahoj, teším, že sa ukážeš :) Drž sa :)a ďakujem

Tánička, súhlasím s Mišiakom ( vitaj, po dlhšom čase), navrhujem niečo iné. Skús nám napísať, hoci sa necítiš dobre, čo ťa v ten-ktorý deň potešilo, ako si zvládla atak a pod.

Ahojte.
tanicka nevyriesis tym nic keby si prestala prispievat.prosim ta o jedno nenechaj sa premoct!!!boli a aj budu aj lepsie chvile len prosimta zabojuj.ved si spomen na tie chvile ked bolo dobre.

Táni, rob len to, čo ti pomáha.

Áno, hľadám konkrétny návod Zuzka... asi som už fakt zúfalá a fakt neviem... ale vlastne viem... možno prvý krok ku zmene spravím ten, že tu prestanem tak často chodiť a prispievať. Snáď to pomôže aj iným.

Ahoj dievčatá! Dosť ste toho popísali, mne sa v poslednom čase akosi nechce písať. Mám iný problém, úzkosť a panické ataky nie sú momentálne u mňa prvoradé. Preto ani nepíšem tak často, ako predtým. A tiež je to v poslednom čase len o tom, ako je skoro každému zle. Prepáčte, nemôžem vám pomôcť, lebo by som písala len to, čo už všetky viete od Miloša, Inky, Eliz... Pozitívne myslenie. Nič iné. Nik to za vás neurobí, len vy samé. Je to jednoduché, ale tie najjednoduchšie veci na svete sú práve tie najťažšie. Viem, že by ste chceli zmeniť svoje pocity a nezažívať tieto stavy, no niet inej cesty, len zmeniť svoje staré myslenie. Obyčajne je v nás tak hlboko zakorenené a tak sme si naň zvykli, že zmeniť to, sa vám zdá ako nemožné. Je to možné, ale každý musí nájsť tú svoju cestu sám. Čo pomohlo mne, nemusí pomôcť niekomu inému. A tu stále čítam: Čo ti pomohlo? Áno, fórum je o odovzdávaní skúseností, ale niekedy sa mi zdá, že niektoré z vás chcú presný návod, meno konkrétneho lieku, konkrétneho liečiteľa, návod na zázrak... Nie, je to v dennodenom prežívaní, kedy si poviem, je mi fajn. Ak existuje niečo, čo mi bráni si to povedať, jednoducho to k sebe nepustím, vykašlem sa na to a myslím na niečo iné, čo mi je príjemné. Poviem si, existujú oveľa horšie veci. Je toľko krásnych vecí na svete, prečo by som mala myslieť na tie zlé? Veď si môžem vybrať. Môžem a chcem si vybrať len to dobré, nepopieram, že zlé veci existujú, že doba je zlá, uponáhľaná, ale ja jednoducho chcem žiť inak aj v tejto dobe a robím pre to niečo.
Už vidím Táničku, ako píše: A čo pre to robíš? No, to je práve to, čo sa každý musí naučiť sám. Musí, ak sa chce z toho dostať.
Veľmi dobre viem, o čom píše Inka a verím, že aj ja som už za vodou, čo sa týka paniky a úzkosti. Niekedy si čítam o týchto chorobách a prekvapuje ma to, ako sa píše o liekoch, akoby boli všemocné a o týchto chorobách, akoby boli nevyliečiteľné. Neverím tomu. Ak sa aj vrátia, podľa mňa to znamená, že sme niekde na svojej ceste k uzdraveniu pochybili, na niečo zabudli, vrátili sa k starým myšlienkovým návykom, ktoré obyčajne mávajú hlboké korene, rokmi sme si ich zautomatizovali. Novému mysleniu sa človek nenaučí zo dňa na deň, treba na to čas a vieru, že sa to podarí. A ešte veľa, veľa práce.
Ale toto už asi všetci dobre viete, ja len pripomínam, že je to podľa mňa skutočne tak. Ak tomu neveríte, tak sa nečudujte, že je vám ešte stále zle.
Niekedy je aj mne horšie, keď čítam vaše riadky, akoby to bolo chytľavé, ale to nechcem. Preto píšem o tom, čo mi pomohlo a ak mám nejaký problém, buď ho riešim, alebo sa naň vykašlem, to mi zaberá 100-percentne, vyskúšajte.
Prajem vám, aby ste každá našli tú svoju cestu, to svoje, čo vám pomôže, aby ste nemuseli do seba pchať chémiu a mohli ste byť zdravé, šťastné a spokojné. Pekný večer prajem.

za pricinu mojich depresii a uzkosti povazujem napriek tomu dlhodoby stres a rodinne problemy co sme mali. samozrejme, ostatne zdravotne problemy co priebezne mam mi tiez k pohode nepridavaju. ale tie uz beriem len tak mimochodom, nadtym sa ani nevzrusujem a ani si to tak neuvedomujem...

mariaj, zaujimavy prispevok o tom prekysliceni. ja mam teda od malicka problemy so zaludkom (vela kyseliny, mala som aj zapal) okrem ineho, tak moze na tom nieco byt.
tana, len ma to tak napadlo, nic za tym nehladaj :)