Úzkosť

idem im dorobit tú rybu a potom ak panboh dá prídem ešte,lebo aj deti sa spoliehajú,že aj im dá si tu posediet,tak sa zatial majte v rovnováhe

Diky inka, vravim, uvidim v piatok, lebo pred dvoma tyzdnami som bola z neho celkom hotova, normalne som sa doma rozrevala.
Teraz sa na hodinku a pol s Vami rozlucim, ale potom sa este urcite ozvem.

a možno jednoducho nie je pre teba ten pravy,ja som predtym chodila k psychiatričke a na začiatku som bola rada že som u nej ale časom som bola nespokojna,pretože robilato čo tvoj,stale bola nespokojna s tym čo som povedala,nepomahala mi len mi hovorila čo všetko robim,zle.nič mi neporadila čo som mala urobiť,len to čo som urobila bolo zle,moje okolie bolo zle,ja som bola zla,čim ste sa to žena preboha obkolesili.ked som povedala čo študuje deti,skoro omdlela či som normalna,či som im nevedela dohovoriť no proste najprv som si myslela,že robim fakt všetko zle,ale potom som pochopila,že to takto dalej nejde.Ona nebola zla,ale nebola dobry psycholog,bola len psychiater,nevedela mi ukazať tu spravnu cestu z toho von.vedela len to že som na tej nespravnej a to som vedela aj ja.

ja si myslím,že kazdemu komu vylievame svoje tajnosti by sme mali mat dôveru.Ja som mala štastie na dobrých ludí a ja som im dôverovala viac ako mojej vlastnej rodine a preto som k nim sla a preto som nasávala čo sme rozprávali o živote a preto som sa postavila na nohy.Bez dôvery sa nedá a ked to človek nedostane zo seba tiež sa nedá.takže je to tažké.

Inuška a napíš občas niečo z tej knihy nejakú myšlienku alebo niečo čo ja hovorím presne to je ono nech sa zamyslíme

Inka viem ze si to nepovedala a keby aj, nevadi. To tvrdi on, ale ja ked mu oponujem a poviem svoj nazor, tak väcsinou s nim nesuhlasi a povie mi, ze nevie ako mi ma pomôct. Mozno ze minule skusal pokial môze zajst, ja neviem, uvidim v piatok. Inak nase predstavy o psychologovi boli asi podobne. Najlepsim psychologom by bola urcite damaxy.

Silvi ja som včera a obyčajne si to vždy nechávam takto pondelky venujem rôznym vybavovačkám,banka,posta,mestský urad,popri tom ešte nejaký nákup.Využívam navarenô z nedele.Takze este aj poobede sme boli mimo tak az vecer som nakukla.Zajtra idem do Lubochne tak tiež najskôr poobede sa dostanem.Tak na mna myslite lebo ja na vás myslím a ked tu niekto nie je tiež rozmýšlam.A mna napadne že sa má dobre a teda je to v poriadku a dufam že aspon ibčas kukne.Jarka mi napísala takže viem čo je aj s nou.Tak si užite cvičenie a potom aj nejaký pokec,nie ako slovenská mat utekat domov aby jej ostalo miesto nenahraditelnosti.A k tým domácim prácam,nemôžem,nestíham,a hotovo.Potrebujeme si aj od toho oddýchnut.A ja osobne mam potom také dni,že porobím všetko naraz.jednoducho niekde začnem a tak ma to baví že robím kym sa dá

Silvi,neviem kto prvy pisal o knihe Luis Hayovej MIluj svoj život,ale ja som ju nemohla nikde zohnať až som u nas natrafila v knihkupctve na jednu milu pani,dnes sa s nou už priatelim,a ona mi zohnala takmer všetky jej knihy.je ich vela,ja mam doma teraz 5,a všetky su perfektne.Ked ich čitaš,maš pocit ako keby si sedela u najlepšieho psychologa.Vrelo doporučujem.Tato pani mi ich zohnala aj pre kamaratky teraz,takže zohnať sa asi daju,len treba vedieť kde a asi aj ochotny byť a toto je zlata žena.

no chcem do debaty prispiet že sa nesmieme pozerat ako sa niektoré veci budú páčit nášmu okoliu.Ak chceme byt zdravé a niečo nám nevyhovuje treba sa toho zbavit aj za cenu hlupych a mudrych poznámok.Casom dozrie aj naša odolnost a dokažeme robit veci aj proti sebe,len to sa naučíme inak na to hladiet a už nam to potom neubližuje.

silvi,nepovedala som,že Ty pred nimi utekaš.každy psycholog hovori asi to iste.a každy si asi možeme za svoje problemy,je to len ťažke uvedomiť si to a pripustiť si to.pre mna bolo ťažke začať aj pozitivne myslieť.Ja som mala stale predstavu,že on berie za to prachy,tak mi venuje svojich 45 min.a figu ho zaujimaju moje problemy,ved čo by ma nevypočul.nie.Tak to bola moja predstava o psychologovi.ja som nedokazala ani mať predstavu o tom akoby on mne mohol pomocť.a stale mi hovoril,že ja robim niečo zle,ja sa stale na niečo upinam a vrchol všetkeho bolo ked mi povedal,že som si vysnivala sen ktory nedkažem opustiť.ale ked som mu začala oponovať a povedala som mu svoj nazor,povedal mi a konečne a od teraz to robte stale.hnevajte sa ,rozčulujte sa a rozpravajte ja hovorim,nemožem ved so mnou nebude nikto hovoriť a on mi povedal,čo je pre mna doležitejšie.aby som sa dobre citila alebo aby sa niekto kto mne ubližuje dobre citil.Už len to slovo ma poburilo,že ved mne nikto neubližuje.A on mi poedal a prečo ste tu.vy nemate žiadny problem?No proste takto sa to par sedeni točilo až som prišla na to čo vlastne chcem.nie je to lahke,každy sme iny aj ked sa mi zda , že mame podobne problemy.ja by som o sebe nikdy nepovedala to , čo poviem dnes.