Úzkosť

a poslala si mi maila alebo nie?lebo som mala napratanú schránku tak neviem aj som vypratala,lebo ja som zberatelka aluto mi je vyhodit dačo.

no ja myslím,že tie čo sa vyliečia budú dospele a psychiatri by mali davat aj osvedčenie.Vieš ako by nás všetci brali do roboty? a teraz si predstavím smiech Alfa od Dančiaka

damaxy ako si povedala, asi je to taky liek na dospelosť.len dufam,že všetci budu vedieť to spravne davkovanie.

tototo,naučila si sa pozerat z kazdej svetovej strany na tu samú vec a potom posudzuješ a to je to pravé,čo nas oslobodzuje,lieči,spríjemnuje a povedala by som aj zmúdruje.

damaxy,nielen zjednodušil,vela ludi inak beriem,ich spravanie a potom nasledne ja inak reagujem.nerobim si alebo nezaťažujem sa so vštkymi vecami,myšlienkami,hlavne druhymi,aj ked su doležite,tak si ich neťaham do svojho vnutra.je to zvlaštne,najprv mi bolo seba luto,teraz si hovorim,aka som hrdinka.už sa nelutujem,už sa chvalim.aj zo seba som kopec zla zahodila.

inuska ja hovorím,že to je liek na dospelost ,velmi mi to otvorilo oči,ja som vdačná,že som mala,lebo sa mi po tomto zjednodušil pohlad na svet

Ja som nechcela nič brat okrem magné a zoloftu,no teraz ked by na mna toto prislo by som si v takom kritickom dala aj kusok xanaxu alebo neurolu alebo niečoho podobného čo tú úzkost uvolní.takže via skúšaj niečo ti ulavi.

a hlavne po nejakom vypetí fyzickom či psychickom sa mi to vrátilo,ale nie v takej sile a často som mávala také zvlaštne stavy chvílkové.Akoby začínal záchvat,ale len začiatok a potom sa to stratilo.Také nepríjemné pocity.dávaj si velký pozor na emocie každého druhu,štastné,smutné nič čo ta rozruší akýmkolvek smerom.Všetko sa potom odrazí.A najme si dbaj na odpočinok.To píšem kazdej jednej.Po nejakom čase ked sa istá rovnováha nadobudne pridávat zátaž.Inak to ber tak,že sa niečo prehnalo,alebo to bolo na terajší tvoj stav ešte zatažujúce.Po roku to budeš vediet porovnat.Neboj sa zatial je to všetko v norme.

via bolo to podobné aj umna a hlavne kým som nemala lieky bol ten atak horší a horší a konačná fáza že mi ide preskočit,alebo sa zošaliem alebo neviem čo.Pred menzesommožno aj nejaký rok sa mi stav vždy zhoršil.Až tak,že som si myslela počas tých pár dní,že sa vraciam a zhoršuje sa mi.No kedže rozum mame požívat,nejako som to začalôa brat ze to tak je a je to v poriadku a casom sa všetko napraví.Ked som brala lieky a poznala diagnozu a hlavne vedela,že sa na to nezomiera,mala som paniku,ale tom si lahla a vzala magné a niekto z našich bol pri mne a počkali kým som sa upokojila.Hlavne som si hovorila že sa nič nestane a že to prejde a istota,že viem čo to je a že nie som sama.

no ja ako som hovorila som mala taketo pocity takmer každy večer zo začiatku,neskor to bolo 3-4 krat do tyždňa ale ovela intenzivnejšie,potom som musela isť na pohotovosť,lebo už som to nevedela zvladnuť sama.Apotom začal mojkolotoč chodenia po vyšetreniach a roznych liečitelov.Až asi pred 2 mesiacmi,tak neako koncom jula sa mi polepšilo a ataky prichadzali tak raz za 2 tyždne.Teraz už mi je dobre,len byvam velmi unavena ked to preženiem s fyzickou pracou alebo vyčerpana z neakeho strachu o deti alebo pod.ale viem už ovladať tieto stavy a dokažem si pomocť.nie su to ataky je to skor vyčerpanosť.chodim psychologovi a teraz som začala chodiť aj na reiky.tieto sedenia mi nesmierne pomahaju.vela som sa naučila ako reagovať a obracať určite situacie v moj prospech.len banujem,že som všetko odkladala,alevraj všetko zle je na niečo dobre a možno raz budem dakovať že sa mi niečo taketo pritrafilo aby som sa zase niečo ine naučila.