Úzkosť

a co ked nie si?

Dakujem Vam za podporu,ste zlati, velmi, mam okolo seba ludi,ktori mi rozpravaju, povzbudzujuce myslienky,ale co ked ich nebudem vediet prijat, mam totiz mamu - alkoholicku a schizofrenicku, a ona cely zivot moju pomoc odmieta :o( co ked som po nej?

tie pocity v hrdle a v hlave, to je uzkost? nie je to nic ine?

dobre rano vsetkym bojovnikom.K navsteve psychiatra ze co ludia povedia?Samozrejme ze ti co sa maju dobre povedia,a posudia.Moje predstavy ked som bola zdrava,tiez boli ze tam chodia sibnuti,i ked neviem definovat ze co je sibnutost.No niekedy to niekto povadal a dalsi len opakoval.No v poslednej dobe sa ludia prestavaju hanbit,mame mnoho znamych osobnosti ktori prizanju ze tam chodia.Vdaka im za osvetu.Keby to nebolo tabu a hlavne nalepkovanie myslim ze psychiatri by museli predlzit ord.hodiny.My ,co sme mali take bolave obdobie najlepsie vieme aki ludia tam chodia a toto co rozoberame su tie lahsie diagnozy.Takze treba zajst a co si kto mysli je jeho vec a nezarucujem ze ho tam pri dalsej kontrole stretneme.No dobre si treba zvazit komu o tomto probleme povieme,najme preto,ze ludia okolo nas este podobne nestretli a tazko to pochopia.Je to ina bolest a omnoho horsia a dlhodobejsia.Ved my vieme co sem chodime.Takze vas vsetkych este raz pozdravujem a urobme si nejaku radost.Potesme sa ved za to stojime.

veru tak len trening a pracovať na sebe a na svojich myslienkach aby sme mohli pracovať na svojich činoch.

a psycholog alebo psychiater ti velmi pomožu.vedia odhadnuť kedy titreba pomoct s AD a kedy stačia rozhovory a ukazať spravny smer.

nejde o to aby si oblafla rozum ide o to aby si ho naucila že vieš aj inak reagovat.on sa nakoniec nauči spravne reagovat,len so treba tie myšlienky usporiadať a naučiť sa čo je pozitivne.myslim že na začiatku je to velmi ťažke.nie je jednoduche v stave uzkosti a starchu niečo triedit a hodnotiť.ale j eto začiatok a da sa to.

najviac ma prekvapuje to, ze pred polrokom som bola totalny optimista, rozdavala som povzbudzujuce myslienky, a teraz? myslim na ne, ale nedokazem ich prijat, v noci sa budim,tiez na tie myslienky,byva mi zle od zaludku... na tom chalanovi mi velmi zalezi, uz 5 rokov som citila, ze sme si sudeni, preto ho nechcem stratit. Mam vyhladat psychologa?

a nie je to len oblafnutie mozgu? da sa to naucit,aby sa to uz nevracalo?

Ahojte vospolok, uz asi polroka bojujem sama so sebou, citim sa dost podobne ako mijka, len ja nemavam zavrate, ale uplne mi stiahne hrdlo, a srdce citim az v nose, a tlaci ma hlava, semtam su dni, ked mi ide hlavu rozhodit, lebo neustale mi pracuje mozog, a stale rozmysla o negativnych veciach, bojujem s tym, ale nepomaha to..... najviac ma stve to, ze mam noveho priatela asi 2mesiace - najskor to bolo super, citila som sa stastne, teraz ma napadaju zasa zle myslienky - ci ho lubim, ci mu neublizim, ked som s nim tak je to super, ale ked som doma alebo v praci, tak ma zasa napadne, ci to nie je iba pretvarka???? ako sa mam tohoto zbavit, pripadam si ako pokrytec, ale zaroven viem, ze on je to jedine co ma tesi :o(