Mám priatela už vyše 5 rokov, žijeme spolu v jeho byte, v jeho rodnom meste. Žili sme predtym spolu niekolko rokov v zahraničí kde sme sa aj spoznali, takže sa dokonale poznáme so všetkymi chybami. Obaja máme 28r. Čo ma trápi je, že priateľ ma doteraz nepoziadal o ruku, teda žiadne zásnuby a ani svadba su v nedohladne a o dietati mozem asi len snivat. Minuly rok na jesen ma to zacalo nejak vnutri trápiť, zacali sa vo mne asi prebudzat tie materinske pudy alebo ako to nazvat, jednoducho som velmi chcela uz nasu rodinu. Tak som zacala vytahovat tuto temu pred priatelom, ktory samozrejme znervoznel a po takych mensich "debatach" sme dospeli k nazoru ze mame cas. Pretoze poviem otvorene, financií moc nie je, zijeme od vyplaty k vyplate. Teraz vsak posledne tri mesiace ma to neskutocne trapi a zacinam mat z toho normalne depresie. Na jesen som sa jednoducho odhodlala sa s nim do očí porozprávať o zásnubách a tak..tak mi povedal že to plánuje, že chce aj svadbu aj všetko ale ked sa trochu dostaneme do penazí..a tym to skoncilo, no vo mne sa pochybnosti a smutok len prehlbili. Asi o tyzden na to som mu povedala že asi pre neho nie som dost dobrá, alebo co, kedze po 5 rokoch ma musi dokonale poznat a vie ci ma chce ci nie, a peniaze su len vyhovorka. Asi tyzden sme mali hrozne dni, akokeby som mu zatala do ziveho a v jeden vecer ma zavolal na víno a povedal ze asi som mala pravdu, lebo on si asi naozaj nie je isty. Vraj problem nie je vo mne, lebo som dokonala ale on to ma v hlave proste cele domiesane. Keby som si vtedy nerobila vodicsky kurz tak som v momente zbalena a odchadzam. Tak som mu povedala ze fajn, dokoncim kurz a kludne odidem, taketo vztahy jednoducho ja nemusim, kde si niekto nie je niekym isty. Ale ked sme prisli domov, rozplakal sa, ze o mna nechce prist a vsetko je to o peniazoch, lebo sa mu nedarí a on chce proste aby sme sa mali lepsie. OK,dokoncila som pred tyzdnom autoskolu uspesne..a mala som plan ze odidem. Od vikendu myslim len na to co s nasim vztahom. Vcera som sa ho opat narovinu opytala ci planuje nieco, ale opat ta ista odpoved-nie su peniaze a on nechce kupit hocijaky psten, jednoducho vsetko bude ked sa dostaneme do penazi. Teraz sedím v upratanom byte, a chyta ma panika, co mám robit. Nenormalne uz tuzim po babatku a svojej rodine. Alebo aspon byt zasnubena s vyhliadkou na svadbu, vsetky moje kamosky uz su davno aspon vydate a tiez nemaju peniaze ale beru to v pohode. Uz sa citim tak trapne aj pred sebou, jak keby som zobrala o prsten alebo o čo. Mam aj pocit ze uz je to stratene, posledne mesiace preto aj mam vybuchy hnevu, ide mi na nervy jeho rodina, nikoho tu nemám, ani jednu dovernu kamosku, mame nedokonceny byt, malo penazi a este aj toto. Ale ked odidem co tym ziskam? No na druhej strane, aj priatel si to priznal ze on je ten tip, ktoremu dlho trva kym sa pre nieco rozhodne a ja zas nechcem mat prve dieta v 35ke.
Ma niekto podobnu skusenost, alebo nejake rady, potrebujem len iny pohlad na vec..Niektorí známi mi radia aby som to ukončila, pretože sa chlapec asi boji zodpovednosti, a vyhovuje mu ze ma navarene, oprate, sex ale nik od neho nic nechce a peniaze su len vyhovorka pretoze nikdy nebude tolko penazi aby si clovek povedal ze ma dost na vsetko. A mam taky pocit z neho aj ja :(
Priateľ sa nemá k "činu"
tak u takehoto typu chlapa to je fakt tazko povedat.. toto urcite nie je rodeny 'zivitel', skor sa venuje nejakemu vlastnemu svetu
Sap máš pravdu, ja to zas do neho nehucim stale, ale velmi ma to vnutri trapilo, ja zas rada veci riesim, nie pred nimi utekam, ale niekedy mam z toho pocit ze to len natahuje, chapes. Odkedy sme sa vratili na Slovensko,su to uz vyse 2 roky, tak sa mu financne nedarí. Ja to nechapem tiez, ale mal najprv taky postoj ze on nebude robit hocico,a uz vobec nie niekde za pasom. Tak bol polroka na urade,zatial co ja som si nasla robotu za mesiac dokonca v cudzom meste a robila som tam 9mesiacov, chcela som sa tam aj prestahovat, lebo ta robota ma bavila ale frajer nechcel, tak som si nasla dalsiu robotu, za pásom, ja si nevyberam robotua pritom nie som ani blbá a mam aj školu ale ked treba robit, tak robim a nezniesla by som aby ma chlap zivil. Ale on za cele tie dva roky a vyše, nikde normalne nerobil, aj teraz je na urade a len chodi po fuskach. Chodil aj na pohovory, kadetade vzdy sa dostal do uzsieho vyberu ale vzdy sa nieco doserie a nezoberu ho,a pritom je inteligentny a pracovity. Dalsia vec je ze sa venuje ezoterike, a čakrám a pod.. a raz mi povedal že ked aj bude mat rodinu, tak sa jej nikdy nebude venovat 100percent lebo tá jeho duchovná časť ci co, je velmi dolezita. Aj ja sa zaujimam o veci, astrologiu a pod..ale jednoducho sa dokazem nejak uzemnit a uvedomit si, ze som tiez len clovek a chcem mat rodinu. A naprikad aj teraz, dohodli sme sa ze si pod stromcek kupime nieco co ten druh potrebuje, tak ja som si kupila čižmy na zimu :) a sveter. Ale on si objednal nejake ezotericke veci za 30e. To je to. Dva roky spievam o novom sporáku, a stale ho nemam. Minule som mu v zufalstve vykricala, ze ma serie ze nema poriadnu robotu, a on mi povedal ze ani ja nemam. A pritom ja robim odkedy sme sa vratili na slovensko, asi len 2 mesiace som bola doma a robila som vsetko aj to co som nikdy nechcela..predavacku a teraz robim na linke, za pásom, na smeny, robím aj nočné. Nikdy by som nechcela aby ma chlap zivil, my platime vsetko na polovice, vsetky ucty, nakupy, vsetko. Ja by som mu dala aj vsetky moje peniaze ale on je tak trochu od prirody zgrlos (bol aj ked sme boli v zahranici) a preto mam pocit, ze aj keby ma neviem ake peniaze, vzdy by sa radsej venoval tym duchovnym cinnostiam ako rodine. Ked som mu to vycitala, ze ci si nemysli ze to s tym duchovnym prehana, tak mi povedal ýe ved aj ja mam mačku, a nic mi na to nehovorí. Jednoducho mam pocit, ze uz je medzi nami vela nervozity a obvinujeme sa ale nejakou silou mocou sa to furt sanzime udrzat. Otazka je ci to ma zmysel.
Na jednej strane si myslim, ze uz sa velmi poddavas tym "biologickym hodinam", na druhej strane je pravda, ze partner by mal brat na teba ohlad. Ked nechces mat prve dieta v 35tke(co vacsina zien nechce az tak neskoro), mal by sa snazit aj on najst nejaky kompromis. A mam silny dojem, ze mu prave aj vyhovuje to stadium, v akom ste a bude to takto natahovat, az kym tebe nepretecie pohar trpezlivosti. Poznam chlapov, ktori tiez tvorili par X-rokov a vyhovarali sa na peniaze ako aj ine veci... a ked sa nakoniec rozisli, s novou partnerkou "zahadne" cakali dieta ihned po par mesiacoch...takze na tie vyhovorky by som sa nespoliehala, aj ked viem, ze je to blba situacia:/
proste potrebuje dostat silny impulz nech si tieto veci konecne uplne vyjasnite a zariadite sa podla nich. cakanie na peniaze moze byt sice vyhovorka, ale predsa len moze to predstavovat aj realny problem. aj ked ja zas neviem v akej ste presne situacii a ake mate moznosti/prilezitosti. ono zase vychovavat dieta s tym, ze na to nemam prostriedky, po racionalnej stranke urcite dobry napad nie je, jednoducho bez patricneho hmotneho zabezpecenia to nejde. skuste ked tak prediskutovat aj tie financne otazky, ci by ste zvladli zivit dieta tak, aby ste aj vy normalne fungovali, poohliadnut sa aj po nejakych dalsich moznostiach s ktorymi ste mozno neratali, a ak sucasnost nie je priazniva, tak kedy a ako by sa to dalo zmenit... neviem k tomuto poradit nic lepsie
Barborka27,
Velmi dobre ta viem pochopit, my sme s priatelom spolu uz 9 rokov a stale sa k nicomu nema, vazne sa s nim o tom porozpravat neda, stale vravi ze na vsetko mame cas, ze co by sa svadbou zmenilo ked uz spolu zijeme ako manzelia, ze je to zbytocne... Ale nedokaze pochopit ake je to pre mna dolezite. V poslednej dobe ho zacinam za to nenavidiet, citim sa ako nechcena... Keby som mala tu guraz tak idem od neho. Je velmi ubijajuce sledovat ako sa moje okolie sobasi, maju deticky, zatial co mna sa vsetci pytaju kedy bude svadba. Nemusim sa sobasit hned zajtra, ale rada by som sa vo vztahu konecne po 9 rokoch posunula o krok dalej, aspon sa zasnubit...
No jediné, čo ti môžem poradiť je, aby si sa ukludnila a nehučala do neho stále to isté. Ja ti verím, že ti tikajú biologické hodiny, aj mne a to som o 4 roky mladšia a s priatelom ani nebývame spolu a prachov mame ešte menej ako vy... Ale vidíš, že ťa má rád a nechce ťa stratiť. Chce, aby bolo o vás lepšie postarané a ako si písala, že sa mu finančne nedarí, len mu to ešte viac komplikuješ. Chlap - živitel rodiny, vždy to tak bolo. On má asi pocit, že zlyháva a ty mu to ešte sťažuješ. Skús sa trošku vžiť do jeho kože...
atm mali sme uz dvakrat takuto debatu, kde som ho ziadala aby seriozne vyjadril nazor..prvykrat mi povedal co som uz spominala v téme, ze si nie je isty ci ma chce, ale ze je to v jeho hlave, ze akokeby stale mu vrtalo v hlave ze moze byt nieco lepsie, chapes..potom vzapati to vsak olutoval co povedal a pri poslednej debate mi povedal ze to mysli vazne, ze chce byt so mnou a s nikym inym, ze aj on chce deti a vsetko, ale ze sa chce najprv dostat do penazi, a ze urcite v 30ke uz dieta chce mat. Ale mne ti pripadá akokeby ma chce len upokojit. Posledny rok sme mali za sebou aj nepekne hadky, hlavne z mojej strany, pretoze ma vela vecí vytáča, on je taky nerozhodny vo vsetkom, aj v malickostiach, ale to je nadlho. Preto neviem co robit, je to silnejsie ako ja, snazim sa na to nemysliet, hlavne teraz sa zamestnavam upratovanim, ale mam neprijemny pocit v zaludku, toci sa mi hlava a normalne ma chytaju panicke stavy. Je to hlavne aj preto, ze som sama v cudzom meste, bez kamosiek (myslim tie normalne, lebo nejake známe nerátam) a vsetko sa tocí iba okolo jeho rodiny. A tá mi ide coraz viac na nervy.
tiez si myslim ze ho netreba nutit k sobasu, ale len zistit jeho skutocny nazor. ci je to len vahavost a nejaky strach z neznameho, alebo je to vyslovene nesuhlas s manzelstvom, zavazkami, detmi... ale urcite ho nedokop k sobasu, pretoze to sa takmer zakonite vracia vo velmi nepeknych podobach. vravim prediskutuj to s nim, daj najavo, ze je to z tvojej strany absolutne zivotne dolezita otazka, tak nech sa tym seriozne zaobera a neignoruje to. staci ak by bol uprimny a vyslovil ti len nejake svoje pocity z toho, aj to je dobry zaklad na este nejaku dalsiu diskusiu z ktorej by este mohlo vzist nieco pozitivne. a tiez si daj pozor aby to nebolo hystericke a zbrkle, aby z toho nebola hadka a nejake zurive presviedcanie. len daj jasne najavo ze je to pre teba dolezita vec a prave teraz od toho zavisi vas dalsi vztah, nech to bere vazne.
nechce sa ženiť, možno nechce ani Teba, neprinúť ho k sobášu, budeš nešťastná, on bude nešťastný...
