Mám priatela už vyše 5 rokov, žijeme spolu v jeho byte, v jeho rodnom meste. Žili sme predtym spolu niekolko rokov v zahraničí kde sme sa aj spoznali, takže sa dokonale poznáme so všetkymi chybami. Obaja máme 28r. Čo ma trápi je, že priateľ ma doteraz nepoziadal o ruku, teda žiadne zásnuby a ani svadba su v nedohladne a o dietati mozem asi len snivat. Minuly rok na jesen ma to zacalo nejak vnutri trápiť, zacali sa vo mne asi prebudzat tie materinske pudy alebo ako to nazvat, jednoducho som velmi chcela uz nasu rodinu. Tak som zacala vytahovat tuto temu pred priatelom, ktory samozrejme znervoznel a po takych mensich "debatach" sme dospeli k nazoru ze mame cas. Pretoze poviem otvorene, financií moc nie je, zijeme od vyplaty k vyplate. Teraz vsak posledne tri mesiace ma to neskutocne trapi a zacinam mat z toho normalne depresie. Na jesen som sa jednoducho odhodlala sa s nim do očí porozprávať o zásnubách a tak..tak mi povedal že to plánuje, že chce aj svadbu aj všetko ale ked sa trochu dostaneme do penazí..a tym to skoncilo, no vo mne sa pochybnosti a smutok len prehlbili. Asi o tyzden na to som mu povedala že asi pre neho nie som dost dobrá, alebo co, kedze po 5 rokoch ma musi dokonale poznat a vie ci ma chce ci nie, a peniaze su len vyhovorka. Asi tyzden sme mali hrozne dni, akokeby som mu zatala do ziveho a v jeden vecer ma zavolal na víno a povedal ze asi som mala pravdu, lebo on si asi naozaj nie je isty. Vraj problem nie je vo mne, lebo som dokonala ale on to ma v hlave proste cele domiesane. Keby som si vtedy nerobila vodicsky kurz tak som v momente zbalena a odchadzam. Tak som mu povedala ze fajn, dokoncim kurz a kludne odidem, taketo vztahy jednoducho ja nemusim, kde si niekto nie je niekym isty. Ale ked sme prisli domov, rozplakal sa, ze o mna nechce prist a vsetko je to o peniazoch, lebo sa mu nedarí a on chce proste aby sme sa mali lepsie. OK,dokoncila som pred tyzdnom autoskolu uspesne..a mala som plan ze odidem. Od vikendu myslim len na to co s nasim vztahom. Vcera som sa ho opat narovinu opytala ci planuje nieco, ale opat ta ista odpoved-nie su peniaze a on nechce kupit hocijaky psten, jednoducho vsetko bude ked sa dostaneme do penazi. Teraz sedím v upratanom byte, a chyta ma panika, co mám robit. Nenormalne uz tuzim po babatku a svojej rodine. Alebo aspon byt zasnubena s vyhliadkou na svadbu, vsetky moje kamosky uz su davno aspon vydate a tiez nemaju peniaze ale beru to v pohode. Uz sa citim tak trapne aj pred sebou, jak keby som zobrala o prsten alebo o čo. Mam aj pocit ze uz je to stratene, posledne mesiace preto aj mam vybuchy hnevu, ide mi na nervy jeho rodina, nikoho tu nemám, ani jednu dovernu kamosku, mame nedokonceny byt, malo penazi a este aj toto. Ale ked odidem co tym ziskam? No na druhej strane, aj priatel si to priznal ze on je ten tip, ktoremu dlho trva kym sa pre nieco rozhodne a ja zas nechcem mat prve dieta v 35ke.
Ma niekto podobnu skusenost, alebo nejake rady, potrebujem len iny pohlad na vec..Niektorí známi mi radia aby som to ukončila, pretože sa chlapec asi boji zodpovednosti, a vyhovuje mu ze ma navarene, oprate, sex ale nik od neho nic nechce a peniaze su len vyhovorka pretoze nikdy nebude tolko penazi aby si clovek povedal ze ma dost na vsetko. A mam taky pocit z neho aj ja :(
Priateľ sa nemá k "činu"
je fajn ze aspon nejake veci sa v tomto chaotickom svete nemenia a su stalymi a opornymi bodmi v nasich zivotoch :)
Ale ja za to nemôžem. Tak to je.
no veru, strasne :) chlap musi splodit syna, inak neni chlap :))
Ja mám jedného syna a viac detí nechcem. No, keby som mal dcérku, tak by som po nich asi "túžil". Tiež nejaký biologický program. Strašné!!!
kolko rokov ma ta tvoja frajerka, neni na deti uz pristara? deti su neni sranda, a ak ma este dve vlastne, ma toho celkom dost
Adam, ale vy dvaja ste teda naozaj specificky pripad, kolko krat ste uz boli od seba a vzdy ju prijmes spät! :-D
To ja mam opacny problem. Hovorim o detoch, svadbe a priatelka oci vykruca, ze este nie, este nie... Ale rozist sa nechce, ked to hrozilo, tak vedela slubovat hory, doly, aj ze bude dieta.
Veď keby sa nestarali o potomstvo, tak vymrieme. Ale tiež si myslím, že poniektoré sú jak naprogramované.
Ja som sa po rozvode vykašľal aj na ženy, mám syna to mi stačí a na sex som sa vybodol. Škoda energie, neviem, čo na tom každý vidí, ja už nič, asi som si ho dosť užil. Teraz ma napadá, prečo sme sa rozviedli, keď sme si užívali do poslednej chvíle. Musím sa jej na to opýtať, jáj, či nie, už sa k tomu vyjadrila.
Ten smrad si dokážem ešte aj teraz vybaviť. Jak tak štipľavoprenikajúco dokáže smrdieť jeden smrad smradľavý. A ešte sa aj modliť chodí, do cerkvi. Keď im tam nesmrdí, prosím, ale neviem, či od neho ženy, resp. babky neutekajú. Veď nikto iný tam ani nechodí. Ja som mal obdobie, že som chodil, potom som začal brať lieky a odvtedy mi je fajn, už sa modliť nemusím. Ale keď ten liek nevezmem, tak to znovu začne, zase sa začnem modliť. Musím založiť nejakú novú tému. Lieky alebo modlenie? Ja fakt neviem, ľutujem tie ženy, pritom by im stačili len lieky.
tato tema a debata k nej by mala byt povinne citanie pre vsetkych zasnenych romantickych chalanov ktori veria v nezistnu uprimnu lasku od zeny:)) to ste vazne vsetky len biologicky program? ved tie prispevky co tu citam ako keby pisali hormony a nie ludia s nejakym vlastnym sebaurcenim, individualnym vnimanim, presvedcenim, nazormi, hodnotami, filozofiou..
