co s tym robiiiiiite :(((((((( som taka nestastna kedysi to bolo raz za pol roka , potom raz za dva mesiace a teraz je to aj cely tyzden vkuse potom vydrzim pat dni a zase ale proste nech mi nikto nehovori zjedz nieco zdrave ja som sa aj dnes normalne najedla a stale iba to pokusenie prezrat sa proste nie ze som hladna ale prezrat sa , mam taku fintu vzdy ked pridu nasi s nakupom to najlepsie si zoberiem a dam si ho do izby to "prezieraceho suflika" a ked to na mna pride iba hodujem nemusim hovorit ze je to sama sladkost nic ine a potom na dalsie dni sa citim ako by som mala abstak a trva mi aj tyzden kym to prekonam a dokazem s tym prezieranim prestat , prosim poradte pomozte aj ked si myslim ze je na to kazda rada zbytocna, ozrejmimn co mmam momentalne okolo seba a s kazdeho zerem kolko vladzem , cokolada milka tie velke svine 300 g , croaisant 7 days horalky mily od milky tie nove veci malinove cukriky kinder neviem ako sa to pise tie strasne dobre , marcipanovu cokoladu , orieskovu cokoladu , studentsku pecat, pribinacik , dva grahamove rozky , a akesika keksiky , zjedla som uz skoro tristvrte idem mi roztrhnut zaludok a stale tlacim prostej aneviem , poznate ten pocit ze nemozete ani dychat ako sa neustale myslite na to jedlo , a nie ste hladne len to musite do seba dostat az sa vam dych zastavuje nepomaha nic , a na zaver chcem povedat ja nevraciam to jedlo !!!!! nie som bulimicka skor to druhe , nikdy som jedlo nevyvratila to znamena ze potom sa strasne trapim aj dve hodiny kym sa vladzem pohnut a ist nieco robit a vacsinou sa prezierem opat a tak aj tyzden vkuse nejem nic ine iba sladke prosiiiiiiiiim pomozte poradte kazda rada nad zlaato nenavidim sa je mi strasne zle fuuuuuuuj , a to som pred hodinou mala vycitky ze som si miesto dvoch normal kopcekov ryze , dala tri kopecky sila fuj asi ma rozdrapi a najhorsie je s tym rpestat vravim normalne zavisla najedla a na dalsi den normaln abstak
Zachvatove prezieranie sa
Panda... take triky ako zmensovat si mnozstva a povedat si ze aj zajtra je den nefunguju vobec, ved sama pises ze to je ako drogova zavislost... myslis ze ked je niekto tazky alkoholik a chce sa liecit, tak to spravi tak ze si bude znizovat pocet poharikov? urcite nie, proste pojde na odvykacku a musi cely zivot abstinovat, staci ze co i len raz ochutna, podlahne a je vo svojej zavislosti znovu... tak isto je to s jedlom u ludi, ktori maju PPP, pocas zachvatu prezierania clovek uplne straca kontrolu nad jedlom, tie mnozstva co dokaze taky clovek zjest su extremne, ja to sama vidim na sebe, pocas zachvatu si to ani neuvedomujem, vsetko uvedomenie pride az ked je po tom, ked vidim vsetky tie obaly zo sladkosti, cokolad, keksov... atd.
ja sa uz skutocny problem co mi to spustilo ani nesnazim riesit, lebo viem ze to nedokazem, svoje nedostatky neodstranim, zijem takto uz 20 rokov, cely cas som sa to pokusala zmenit ale snaha bola zbytocna, ja uz vlastne ani neviem zit inak, iba s tymi problemami co riesim cely zivot
snazim sa skor zamerat na problem jedla, lebo ten je pre mna lahsie riesitelny ako ten skutocny... zatial mi najviac pomaha vyhnut sa comukolvek co zachvat spusta, ziadne jedlo ktore sposobuje co i len vacsi vykyv hladiny cukru krvi, vyrazne obmedzujem cukry, nejem ziaden cukor navyse, muku, prilohy, ovocie, sladkosti atd... sacharidy sa snazim nahradit zdravymi tukmi a citim sa tak ovela lepsie, ani nemam chute na sladke, uz takto fungujem od posledneho zachvatu 4 dni a zatial mi ani sladke nechyba, ale stale sa musim mat pod kontrolou, lebo staci male zavahanie a som v tom znovu, jedina uspesna cesta je pre mna abstinencia, ako napr. u toho alkoholika... a vlastne ked budem mat takto jedlo 100% pod kontrolou a neurobim ziadnu chybu, tak aj schudnem to co som vdaka zachvatom pribrala, dostanem sa na svoju povodnu vahu 45kg, vtedy som bola ovela stastnejsia (aj ked problemy boli stale) ale celkovy stav bol pre mna ovela zvladnutelnejsi, aj som viac casu travila v spolocnosti a nepotrebovala som si vsetko zle kompenzovat jedlom ako teraz
Aj mne dlho trvalo, kým si si začala spomínať. Najskôr to boli iba spomienky na jedlo a záchodovú misu... v reále či hlave. Nespomínala som si na žiadne pocity, iba to jedlo a činnosti okolo neho. Ale nič iné ma ani nezaujímalo... ako sa prejem, vyvrátim... Keď bol čas, tak 10x.
Ja keď som bola vychudnutá, tak mi len prednosti trčali. :) Niekoľkokrát sa ma aj spýtali, že či nemám silikóny. To bolo celkom nepríjemné. Ale inak som si chodila hrdo. Bolo mi jedno, že mám ručičky tenšie ako štandard. A často som nosila také šedé tričko veľkosti XXL. :) Vždy som ho na seba navliekla, keď som išla s vtedajším hafanom do lesa.
Tak priberanie počas liečby = dôvod na samovraždu. Ani sa mi nechcelo žiť. Veľakrát som si povedala, že radšej umriem ako sa na seba pozerať do zrkadla.
Jedna z vecí, ktoré si nedokážem predstaviť a je pre mňa v tomto momente nereálna je, že sa ma nejaký chlap dotkne. Takže 4E alone. :) Aspoň teraz to tak vyzerá.
Presnee..hluché obdobie,čítala som niektoré skusenosti ked baby písali že ked sa neskôr spätne pozreli na bulimické časy tak to bola jedna velká machula.. a ja viem že toto teraz prežívam..stále je to o tom istom..už asi rok ak nie dlhšie..pamatáms i prednedávnom ešte som sa už fakt cítila ako chodiaca mrtvola..bez emocii,bez ničoho..uplne vygumovaná. teraz je to elšpei ked mam pracu že som medzi ludmi a je mi fajn,bez jedla.. ale inak..škoda reči.
máš moje uznanie že si sa z toho dostala,ani si neviem predtaaviť aké to muselo byť strašne ťažké a náročné..
Ja som začala chudnuť asi preto že o mna nemali chalani nejak záujem na zakladke som bola taka rozlajdaná celá,nepevná plnoštíhla sádlová.. no a na strednej som začala chudnuť a zrazu záujem stupol. aj som sa cítila sebavedomejšie.. pamatám si na zakladke som nosila cele leto riflovu budnu aby som zakryvala svoje ,,tučné ruky"
A teraz ked mam svoju ,,dokonalú postavu" sa prezmenu tielko neoblečiem lebo mi každý nadáva že som kosť a koža... taký paradox :)
Svoje obdobie ,,uspechu a krásy" som si už prežila, s 55kg mi bolo hej..škoda že som prešla za hranicu a už mám strach pribrať. ved to poznáš,je to nepredstavitelné :))
Inak,máš rodinku,deti muža ? :)
Keď sa manipulácia s jedlom stane zvykom, všetko sa spája do jedného celku. Vtedy som nebola poriadne schopná rozlíšiť svoje pocity. A často som sa o to ani nesnažila. Jedlo ich dokázalo vyriešiť.
To kvázi celebrating som mávala aj ja. A depresie som mala, a aj mám, rozdelené na dva typy. Pri prvom mi chutí, pri druhom už nie.
Ten zvyk je najhorší. Je mi fajn, prejem sa. Je mi naprd, prejem sa. Vždy sa našla výhovorka. Pre mňa to boli výhovorky... prečo sa prejesť, prečo sa nezačať od zajtra normálne stravovať... Aj ja som mala hluché obdobie, kedy mi akoby všetko splývalo.
A prečo si vlastne začala manipulovať s jedlo? A čo ti zo začiatku priniesla?
Ako som už písala, tak ja som schudla a rodina si ma začala všímať aj v tom pozitívnom slova zmysle.
Kara a o tom to je. Ignorovanie tých dobrých vlastností, toho, čo vieš lepšie ako ten druhý a vnímanie len toho zlého. Ja som bola taká istá. Nevážila som si svoje kvality, či ako to nazvať, samú seba. I keď vo vážení si samej seba som ešte na dlhej ceste.
Možno to bude znieť divne, ale treba sa "porovnávať"v tých dobrých veciach. Len si uvedomíš, že aj ja som niečo schopná. Len je veľmi zložité pretrhať zaužívané stereoptypy. Pretože to, ako sa človek vníma je stereotyp. Takmer vždy ovplyvnený cudzou mienkou. U niekoho viac, u niekoho menej. Je dôležité rozoznať to, čo sa zakladá na skutočnosti od toho, čo je len niekoho predsudok či snaha ublížiť.
Súhlasím... zrejme v tom je hlavný problém,že si moc berieme čo povedia druhý,kritiku a nevidíme vlastnú cenu..hodnotu.
Pritom v hôave si to uvedomujeme,aj to dobré čo v nás je..ale akoby sme si to nechceli pripustiť,ukázať to navonok...máte to tak aj vy baby ?
Čo mi prináša táto posadnutosť,jedlo? ja neviem..absolutne,už to je ale o zvyku zrejme skôr... predtým mi to robilo proste dobre,lenže ja aj ked som šťastná sa prežerem,ked som smutná tak práve vtedy akosi nemám chuť jesť,ale urobím to aj tak..so zvyku,no skôr tá veselosť ma ženie... a vlatne ono je to taký kolotoč že vážne už sa vtom nevyznám,už ani neviem aký pocit to vyvoláva..
Panda Ze aj zajtra je den :D a preto by ma to akoze malo stopnut?!,vidno ze polka ludi ani netusi co je ppp.
Lombardo mas uplne pravdu,ja si napr.vsetko pripustam,najma tie negativne veci od inych a casto beriem nazory inych za tie smerodajne aj ked viem niekde podvedome ze pravda je inde a ked napriklad povie niekto nieco pozitivne tak to ani nevnimam,sustredujem aa vzdy na tie negativa.a o sebakritike ani nehovorim,viem ze kebyze sa mam radsej nikdy do toho nepadnem napriek tomu cim skm si presla by som bola schopna ist dalej bez tohto.podstata je mat sa rad potom vsetko ide lahsie
