dobrý den ,chcela by som sa s Vami poradiť v jednej osobnej veci.Som s mojím priateľom dosť dlho,on ma požiadal o ruku,chce si ma vziať,ja ho ľúbim ,on mna tiež ,sme síce mladí ,ale plánujeme si spoločnú budúcnosť ,sme zasnúbení ...náš vek nie je podstatný....lenže som trošku na pochybách ,teda resp dosť a ničí mi to zdravý rozum ....on je charakterný ,zodpovedný človek ,ktorý je rodinne založený ,je ku mne dobrý ,milý,nežný ,naozaj aj inteligentný človek ...vidno naozaj ,že ma miluje ,lenže je tu jedna vec ,má psychické problémy ,nervové,nespáva ,trhá mu s viečkami ,už teraz v mladosti má veľké zdravotné problémy ako napríklad vysoký krvý tlak,je workoholik ,ale nedá si povedať ..zažili ste niečo podobné ?chcela by som sa s niekým porozprávať ,kto zažil niečo podobné ,alebo rovnaké ...kto si vzal takéhoto partnera ...či to veľmi ovplyvnuje dobré manželstvo ,alebo ako to je ?čaká ma vôbec s takýmto človekom budúcnosť ?????chcela by som radu,možno podeliť sa o vaše príbehy,ak ste niečo takéto zažili ..lebo ja si naozaj bojím raz vziať človeka ,ktorý už teraz je tak veľmi poznačený životom a mal hrozne ťažký život (kvôli svojej rodine) ...mám od neho utekať ,alebo ?
Mám si ho vziať alebo nie ?
natusa tak tebe vadi, ze berie hoc v mladom veku lieky na tlak. predstav si, ze ty o 10 rokov dostanes rakovinu a tvoj manzel si povie: "jezis, uz teraz ma rakovinu, co bude o 10 rokov, aka buducnost ma s nou caka, vsak teraz to s nou bude tazke a mozno do 5 rokov umre, ja som mlady zdravy krasny, mozem mat mlade cicy a nie sa pozerat na nejaku choru umierajucu, nech si umiera bezo mna, ja si idem zit." krasne vyhliadky co? ale tvojim stastim je, ze si este velmi mlada a ze mozno o 10 rokov rozum dostanes. tak sa zatial urcite nevydavaj, nie si na to zrela.
Natusa to je trápenie na cely zivot, môj ex bol presne takýto labilny, niezeby sa chopil šance a prestal sa ľutovať, ale vždy ked bolo niečo zle tak uz len začal, či ho ešte lubim? Či si nehladam niekoho iného...že ľubi len a len mna a uz nikdy nikoho iného by takto nevedel...a že som len jeho... Na začiatku mi to lichotilo ( ženská marnivost) jasne lubim ta, uistovala som ho, podporovala, takisto som mu vytvarala zázemie...
ale okrem iného bol aj hrozne ziarlivy a neistý, stále mi chcel prezerat mobil, mail, tvrdil, že nemáme mat tajnosti, on predo mnou nema a ja ho uz nelubim ked mám tajnosti, no vydieranie...
pomaly, ale isto som sa zoznamila s niekym iným (starším presne o 20 rokov), ten má z tohto celého vytrhol, ukázal mi, že láska nemusi len boliet, išla som sa pri ňom roztopit ako sa mi upokojili nervy...ten pokoj a radost, tešiť sa na druhého, na pekny den bez obáv, čo zas...za jeho podporu mu budem vždy vdacna, dnes nie sme v kontakte, načo si komplikovat zivot, no mame dohodu, že ak sa prihodi niečo veľmi vážne spojime sa, telefón mi našťastie nezvoni, viem, že sa má fajn
No a k rozchodu: ten som skúšala citlivo, rozumne argumentovať, plakal, zosypal sa, prosil, priznala som neveru, ved ja som uz žila iný zivot, nepomohlo, prosil, sluboval novy zivot, zmenila som telefónne číslo a mail, začal sa vyhrazat samovrazdou cez telefón mojej maminy, nuž psycho, aaaale základ je nevzdat sa, nemôžeme niesť zodpovednost za konanie a zivot iných na svojich pleciach
na dnes bol cukinový prívarok a večer budem robiť šunkafleky :)
@karlicka úha ,a ty si to tiež tak "videla " pred svadbou ako to vidím ja ???tiež si do toho šla aj napriek tomu ? normálne sa desím tej myšlienky...aj dnes prišiel za mnou domov,včera mal poobednú a dnes mi povedal ,že už vstal hore o 8 ráno ,lebo bolo treba variť ...(a pritom jeho mama je normálna a bola doma !!!!! a jeho súrodenci ani palcom nehnú ) skoro ma šlak trafil ---:( a tak som sa tešila nanho a on mi toto povedal ...hned ma prešla dobrá nálada ,chápete tak ja chcem ,aby si oddýchol doma ,ešte aj som mu dnes navarila ,aj všetko som ho vybalila (znovu na poobednú,starám sa onho ako môžem ,nechcem aby sa namáhal ,čaj mu zohrievam ,ked je u mna ,aby ho hrdielko nebolelo a on doma sa ide zodrieť a nikdy v živote mu nikto tam ani čaj nepodal,chápete tomu ?mne je normálne do zúfania :( zúfalstvo pociťujem ..nič iné ...a do plaču mi je ,ja sa starám onho ako vo vatičke ,aby náhodou mi neochorel ,aby len sa mal dobre ,by som mu dala prvé aj poslendé a on sa ide zedreť doma,ja už fakticky neviem,či som potrestaný človek alebo čo :(:( už vážne ma to nebaví ...a ty ako si dokázala celý žvot žiť s človekom ,ktorý je taký pripnutý na rodinu primárnu ?ako si to vydržala ???
@Deee presne tak ,on všetko berie ,že je úplne dokonalé v našom vzťahu ,ja už ale mám také psychické problémy kvôli tomu všetkému /nenormálne/ ,lebo stále len o tom premýšľam ,čo vôbec robiť ,ako dalej ,fakt neviem ...a ja nechápem ,čo ma nevidí ?čo nevidí ,že trpím ,ale on vidí ,dokonca mi aj raz povedal ,ked som sa veľmi trápila kvôli jeho problémom ,že " milujem ťa ,ale ti ubližujem ,no nedokážem sa ťa vzdať ....nikdy sa ťa nevzdám ,nikdy ..nech by sa dialo čokolvek ,ty budeš moja " ...takže on niekedy vie ,že mi ubližuje ,vie to ,lenže nič s tým samozrejme nerobí (a vlastne neviem ,či s tým vôbec niečo vie spraviť -asi skôr nie ,lebo tá rodina ide tak veľmi z kopca ,že to už ani Pán Boh a ani on svojou nshaou nezachráni ,ale stále chce ..-zaujímavé ..ked dobre vie ,že je všetko už v háji a on ešte stále proste sa snaží vytrhnúť to z biedy )nechápem ho
presne tak !nachádzam sa v tvojich slovách -vieš ..ja to poviem už celé ako to bolo ..sme boli na prechádzke a začala som hovoriť o tom ,že som si predstavovala iného človeka ku sbee ,že čo má menej problémov ,lebo že mne to ubližuje atd ,normálnym tónom všetko som vravela ,ešte som ho aj objímala a aj on mna ,a som mu povedala ,že problémom je tá rodina a to aký postoj má k tomu a on na to odvetil ,že niečo v zmysle :"a čo sa mám zabiť ?prečo stále celý život musím trpieť kvôli tomu odkial pochádzam ?prečo ked som mal posratých 20 rokov života ,tak prečo mám trpieť ešte aj teraz,ved pochop ,že ja ťa milujem ,čo to nechápeš ? ??" a začal tak strašne plakať ,tak veľmi ,že som sa normálne zľakla ...sa tam zosypal ako cukor nevedela som ,čo mám robiť ,tak som sa s ním nerozišla a začala som ho objímať ešte viac a chlácholiť ,že ja som to tak nemyslela atd ,lebo som videla ,že za chvíľku sa mi tam zloží ,bol to strašný pohľad ,on bol úplne ako vyšinutý ,nemal podľa mna ani normálny pohľad ,bolo to strašné,a odvtedy sme viac o tom nehovorili ,už je to veľmi dlho odvtedy ,ale neodvážila som sa s tým vôbec začať ,lebo nechcem ,aby sa zospyal pri mne ,alebo skôr už potom ja z neho (lebo ja som sa následne na to zosypala a skončila som na infúzkach :()po tomto "zážitku " ..a on si to ani len neprikladal za vinu !!!stačí ti ??tak odvtedy je náš vzťah tabu ..a už som sa s ním ani len nepokúšala hovoriť ,lebo viem ,že by to skončilo rovnako ,tak to v sebe dusím
lenže vieš čo je na tom celé najhoršie ?že ja aj napriek tomu všetkému ho milujem :( som tak sprostá anaivná ,cítim k nemu veľmi silnú lásku,zažili sme spolu veľa krásnych vecí ,veľa úžasných chvíľ ,na ktoré nikdy nezabudnem -no viete ,moja prvá láska ....a preto ma mrazí pri myšlienke ,že by som sa s ním mala rozísť a viac ho už nevidieť :(lenže bojím sa ,že si takto zničím život ,ak s ním ostanem ....
Karlicka ďakujem, občas som aj rada, že som takýto kopanec od života dostala uz tak skoro, čo som sa vtedy natrapila a naplakala, pre takého...
Natusa, skutočne si ho neber, to ako si opísala riešenie problémov vo vztahu ked si sa s ním chcela porozprávať, to akoby som ja pisala, on vníma všetko v poriadku a ja duševne vyzmykana ako pomaranc, každý náznak, že niečo chceš riešiť vníma ako pokus ukončiť vzťah, aj u nás to tak bolo, neakceptoval ziadne moje námietky, hoci mohli byt akokoľvek konštruktívne, vnímal to len ako ublizovanie, kritizovanie a pokus rozist sa, neskôr som si uvedomila, že mal psychiku rozsypanu ako praskovy cukor...
Aj ja som lubila, no neskôr som sa uz sama cítila ako jeho matka, že mám zanho zodpovednost, potom prišiel súcit a snaha dostat ho z toho a potom lahostajnost, nech uz je s ním čokoľvek, či skočil z mosta neviem, ale asi by nemal odvahu, len slova... A keby aj...
mojho manžela matka a jeho rodina využíva stále...a on nevie povedat nie !!!
varujem ta
natusa :
moj manžel je doteraz spojený s matkou - pupočnou šnúrou,ak má problémy,ja a deti sme odsunuté boli vždy na vedlajsiu kolaj a zlú náladu si nevybil u matky,ale na nás!!!takže,neradím ti zle.Ty budeš vždy posledná...chceš tak žit? mna to už nebaví. u nás to tak je od začiatku manželstva. sme obaja petdesiatnici a máme už dospelé deti. takže ti radím ako mama...
Dee :
súhlasím s tebou,SUPER NAZOR
Ked ho "milujes" nie je o čom. :-)
ani tak ani tak :D :D tak potom si uz rozhodnuta ak ste zasnubeni tak si mu uz aj tak povedala 'ano' ze?
