Mám si ho vziať alebo nie ?

Príspevok v téme: Mám si ho vziať alebo nie ?
natusa42

dobrý den ,chcela by som sa s Vami poradiť v jednej osobnej veci.Som s mojím priateľom dosť dlho,on ma požiadal o ruku,chce si ma vziať,ja ho ľúbim ,on mna tiež ,sme síce mladí ,ale plánujeme si spoločnú budúcnosť ,sme zasnúbení ...náš vek nie je podstatný....lenže som trošku na pochybách ,teda resp dosť a ničí mi to zdravý rozum ....on je charakterný ,zodpovedný človek ,ktorý je rodinne založený ,je ku mne dobrý ,milý,nežný ,naozaj aj inteligentný človek ...vidno naozaj ,že ma miluje ,lenže je tu jedna vec ,má psychické problémy ,nervové,nespáva ,trhá mu s viečkami ,už teraz v mladosti má veľké zdravotné problémy ako napríklad vysoký krvý tlak,je workoholik ,ale nedá si povedať ..zažili ste niečo podobné ?chcela by som sa s niekým porozprávať ,kto zažil niečo podobné ,alebo rovnaké ...kto si vzal takéhoto partnera ...či to veľmi ovplyvnuje dobré manželstvo ,alebo ako to je ?čaká ma vôbec s takýmto človekom budúcnosť ?????chcela by som radu,možno podeliť sa o vaše príbehy,ak ste niečo takéto zažili ..lebo ja si naozaj bojím raz vziať človeka ,ktorý už teraz je tak veľmi poznačený životom a mal hrozne ťažký život (kvôli svojej rodine) ...mám od neho utekať ,alebo ?

angela85

nečítala som predchádzajuce prispevky, ale ja mam tiez vztach priatelom uz dlho a hned od zaciatku som vedela ze ma nevyliecitelnu chorobu. ale viem ze je to velmi dobry clovek a miluje ma a ja jeho viac a tazsie chvile nas este viac spojili. da sa s tym zit krasny dlhy zivot, mozno s troskou problemov, ale kazdy vzivote preziva rozne krizy a aj ma rozne zdravotne problemy. mozes si najst druheho priatela ktory bude zdravy a psychicky vyrovnany ale nevies co bude o rok, co ked aj ten zdravy dostane nejaku chorobu, ci pri nehode pride o nohu, no proste ti chcem povedat ze niektore veci neovplyvnis, ale mozes sa s tym zmierit a naucit sa s tym zit a verit ze to bude uz len lepsie.
ved sa milujete a je to skvely clovek, mozno takeho uz nikdy nenajdes

Deee

Natusa ja som sa takto trapila od 16-tich do 18-tich a tuším ešte dobrého pol roka som chodila dobreze nie kanalmi, aby sa so mnou nemohol stretnúť, všetci známi má tajili...našťastie bol z iného mesta takze sme sa uz nevideli, teda ja som mala častokrát pocit, že má sleduje a je niekde v mojom okoli, ale našťastie žijem, ešte aj dnes mám niekedy " stihomam " či som ho nezazrela...zlý sen...
To je strašne nepríjemne ked ste sa dohodli na stretnutí a on to zas odvolal, kvoli mame... Uff by som asi hryyyzla...
No ja som sa kolkokrat snažila pomôcť, slovne povzbudit, vymyslieť program len aby nemyslel na problemy, dokonca naši mu občas dovolili u nás prespat samozrejme v inej izbe, len aby nemusel cestovať v noci, zázemie, bola som stále k dispozícii, na vyplakanie, utesenie, na všetko a on mal stále " guľu na nohe "
Vedel sa tešiť len z toho, že ma má a že je so mnou, inak tma...
Na mna to bola priveľka zodpovednost...

natusa42

@beta12 prečo si to myslíš ?..hm z akého dôvodu?ja ho práveže milujem viac než seba ,a preto sa obetuvávam kvôli nemu
@karlicka ja nechápem prečo sú tí chlapi takí neskutoční pripútaní k mamičkám ..ja prisahám nechápem :(:( ale je mi z toho zle ,normálne do zúfania ..aj te môj dnes ...mali sme byť spolu doobeda a on ,že " prepáč ,ale musím pomôcť mame ,chuderka vieš sama je na všetko " ,do pekla už aj s robotou sprostou ..---ved ona má ešte dalsie dospelé deti okrem neho !!!!normálne mi je zase doi plaču .nevidím náš vzťah ružovo ..on sa ide zodrieť ,aby pomáhal doma ,na svoj život absolútne nemyslí
mrzí ma ,čo prežívaš ty ..a čo si prežívala :(je to hrozné ,mať takéhoto muža ,ale mala takéhoto muža aj moja mama a aj babka ..asi sa to "traduje " u nás,alebo čo ...mám už teraz pokrk toho,ako on doma sa ide pretrhnúť a ani nemyslí na svoje ztdravie nemyslí na nič ..a zabíja sa tým ,lebo vieš ,keby každý tam doma priložil ruku k dielu ,lenže nie ..súrodenci musia ísť z domu na párty a k frajerkám ,ale on síce už má tiež frajerku ,ale samozrejme ,on je nenahraditeľný doma ,musí stále doma robiť ..ako to on vraví " vedie domácnosť " .,je to podľa mna choré ...

@Deee áno ,som veľmi mnladá ,ja mám 19 rokov ,ale onedlho 20...a tiež si ma chce vziať on ,ale samozrejme až ked doštudujem ,lenže ja neviem ,či vôbec ja budem schopná s ním vydržať dovtedy ,naozaj neviem ,čo mámr obiť ,som ako medzi dvoma kamenmi a neviem sa pohnúť dalej ,viem že by som ho asi mala opustiť a čo najdalej od takého utekať ,ale na druhej strane ,je to dobrý a obetavý zodpovedný muž ,ktorý má miluje a berie ma takú aká som ,je vzdelaný a má všetky aspekty úžasného manžela budúceho (až na toto)a milujem ho ...včera som si uvedomila ,že ho žiaľ asi milujem viac ako seba ..kedže sa takto obetuvávam :(:( a som sa rozplakala ...ty si koľko chodila s tým ex ?dva roky ,či koľko si spomínala ?
aj ty si mu chcela pomôcť ?chcela si ho uchrániť od tých problémov doma ?chcela si byť samaritánka ?tak ako ja ?že ?:(
--ako ja môžem kritizovať ho,môžem ,.v tomto nie je problém ,samozrejme ho to rozhodí ,ale ani nezvýši hlas ani nič ..nikdy na mna nezvýšil hlas ,ma na to TERAZ príliš miluje,možno teraz by som ho ešte mohla zachrániť od tej rodiny ,kebyže sa vezmeme žť kdesi preč a nevidel by ich ,len telefonicky by s nimi bol v kontakte ..ale to ON nedokáže už podľa mna ,a zase ani nemáme kam ísť ,čiže ...
on zatiaľ ..ani nie ,že uprednostnuje rodinu ,zatiaľ ..ako jasné ved nie som mu "ničím " ešte,eln frajerka ,tak jasné ,že robí doma ,pomáha atd ,ale zase vieš ja si asi robím príliš veľké právo nanho ,čoi asi ani nemám :(:( ja už fakt neviem ,či robím dobre alebo nie ,fakt neviem...ako on sa snaží byť so mnou ,rýchlo všetko doma porobí len aby bol so mnou (sladká zaľúbenosť),lenže čo bude ked sa dajme tomu vezmeme ,z neho tto vypchá a potom sa opäť vráti k primárnej rodine ,bude im robiť poskoka ,je to obrovské riziko si vziať takého človeka --obrovské :(ktoré ja nechcem a nemôžem ani podstúpiť ..a bývať s ním nemám kde ,ako som už povedala a aani by mi to rodina nedovolila ..vychovávali ma príliš slušne ..to v žiadnom prípade ..som fakt na vážkach neviem ako dalej ,žiaľ ...a všetko sa ešte viac a viac komplikuje ,lebo ja sa donho stále viacx zamiluvávam a zamiluvávam aj napriek všetkému :(

Deee

Natusa ved sa hned nemusíte zobrať, všetko má svoj cas, koľko máš vlastne rokov?
Skôr by som šla na to opatrne, ak si nie si ista, čo nie si, navyše predpokladám, že si mladá kocka, máte cas, nemusíš sa hned hrnut do svadby, postupne ked to bude možné o rok, si môžete skúsiť to bývanie, ved dnes ide veľa mladých aj do nájmu a potom ak by to šlo dobre sa môžete vziať, je to však veľký záväzok...
Môj ex si má chcel tiež zobrať expresne rýchlo, neskôr mi došlo, že aby si má poistili, plus si mohol dvihnut sebavedomie, mladou peknou kockou, nikdy som však nad tým reálne neuvazovala, vždy som všetky odpovede zahovorila, on to vsak bral ako áno
Mne veľmi prekazala jeho závislosť na mne, ked si zo mna urobil centrum vesmíru, a skutočne nebol možný žiaden rozhovor ani drobna kritika, lebo ho to okamžite strašne rozhodilo a ešte pár dni potom bol mimo :-) ešte mi to aj pripadne dal za vinu,
snaz sa zachovať si zdravé myslenie, lebo s mamička partnerom je to na nevydrzanie, v rodine mame tiež podobný prípad, ked mi zomrel ocino, stryko sa postavil na ochranu babky (ocinovej maminy), všetko sa robilo uz len tak, aby bolo pre ňu dobre a na mna s maminou (dcéra a manželka) sa nebral vobec ohľad, vtedy som uz chodila s manželom, babka ho neznasala (bezdôvodne) a pár minút po tom ako mi mamina zavolala, že ocino zomrel, na mna stryko navrieskal, nech sa neopovazim prísť do nemocnice s manželom, aby babke nebolo ešte horšie, ostala som úplne zamrznuta, nebola som schopná žiadnej reakcie, ak uprednostňuje primarnu rodinu, nezmení sa to a najhoršie je, že tým budeš trpieť ty a vaše deti

karlicka

vtedy sa nedalo,alebo nebolo slušné žit u svokry,lebo nemali sme vlastný byt,ani ja ani on. zistila som to po svadbe. robila som mimo naše mesto a ked som večer prišla domov unavená, zaspala som - nemohla som sa dočkat,kým porobí práce okolo domu a porozpráva sa s rodičmi . pol roka po narodení dcérky sme dostali vlastný byt.
a čo myslíš,ponáhlal sa domov ? nie ! rovno z roboty k rodičom , porobit robotu,za ten čas-čo sa jeho surodenci venovali rodinám,on po zamestnam
ní ešte im pomáhal. nehovorím,že pomáhat netreba,ale boli sme mladí a máločo sme boli spolu...
po rokoch mu zomrel otec-tak,znova pomáhat - tentoraz mame , aj sestre-ktorá bývala v dome,lebo jej manžel sedel v krčme...
taký kolotoč.
teraz ti poviem,že mám susedku a jej manžel je taký,ako ten moj. iba pri mamičke. ona je doma sama. minule mi povedala,že nechá manžela - ked on nemože žit bez svojej mamičky.a to ešte nemajú detičky- teda zatial ich nemajú...

natusa42

@karlicka ved jasne,ze ste nezili ,ale myslim tak ,ze ci si nespozorovala ,aky ma vztah k rodicom ,taky "priputany " ...nic si si nevsimla ?alebo si bola zaslepena laskou ,alebo ako ?
@Deee
no tak skusit s nim zit ,hm ..lenze to nie kje mozne najblizsi rok prinajmensom ..( pre iste dovody),ale nie je to mozne ,mne yb to jednak nasi nedoovlili a na to nemame ...takze to o nicom ,ale ja sa takto trapim ,treba teraz nejako konat ,lenze netusim ako :(uz som zufala ,vsetky moje myslienky a idey su fuc ,neviem ,ako dalej ,som ako v zacarovanom kruhu z ktoreho nietz vychodiska

Deee

Natusa ak sa nevieš rozhodnut, skúste spoločne bývanie, to ukáže veľmi veľa, či ti doma pomôže, nakúpi, alebo len zuteka hasit problemy v primarnej rodine, s tym, ze si uz nejako poradis aj sama,
teraz skutočne moze riešiť prioritne svoju rodinu s tým, že pockas a pochopis to, že ešte nemáte svoje bývanie, ale akonáhle ho mat budete malo by to uz byt ine...ja som tiež bývala dva roky pred svadbou s manželom a nemôžem si to vynachvalit, prve mesiace čistá vojna, kým sme sa zladili, ale tiež som si vsimla veeeela pozitivneho, to uz potom mozes aspoň približne vedieť čo tá čaká, najdes aj kopu detailov, ktore tá budu vytacat do nepricetna (ked uz po sty krát najdes rano v kuchyni bordel ako po najazde hladovej dediny...), a najľahšie zistis, či ti to tak veľmi vadí, alebo s ním mozes a chceš zit

natusa42

@Carie ved ja viem ,len mna bolí,že je už tak velmi chory a aj nervovo na dne :(vies ..ani tak o toto nejde ..ved sa moze prihodit vselico,ja nevravím ,ale ....cloovek by uz nemal ist s tym do manzelstva ,ze "co sa stane " ...

@Deee ale praveze ten moj sa nelutuje ,on sa nikdy nelutuje ,on je ticho ,nikdy o sebe a svojich pocitoch nevraví ,dokonca ani nevravi o tom ,co ma v rodine ake ma problemy ( to o tomto mi povedal po pol rokui -ja som nai nic nevedela),vedela som vsak ,ze " cosi " nie je v poriadku ,ale on sa nikdy nepostazoval ,on o tom nevraví ,on si to nechava v sebe a potom mu z toho hrabe.Mam problem z neho nieco dostat ,naozaj mam problem,ked aj zacnem cosi " o rodine " ostan on tisko
a on sa nelutuje ,on stale cosi robi,venuje sa studiu ,robote je naozaj sikovny chlapec ,zodpovedny a spolahlivy ,viem ,ze sa bude vediet o seba v zivote postarat ...a aj o rodinku ..
moj chlapec sa ma nepyta ,ze ci ho lubim ,to by aj slepy videl ,ze ho zboznujem :)takze on to vie ..sice raz prisla taka ziarlivostna scena ,kvoli ktorej sme sa pohádali ,ale inak nie ..nemame ani hadky ani problemy ..nam je spolu fajn a ked je "vsetko ostatne fajn " ..vies ,len to je malokedy ...my mame krasny vztah ,keby nebolo jeho problemov ..tak ja nemam absolutne ziadne pochybnosti o nasom manzelstve a by som toho chlapca na "rukach nosila " ,by som sa ho nikdy v zivote nevzdala,"keby " ...
mne moj chlapec nepozera maily,ani mobily ani nic ,toto nikdy neurobil ,.on si je isty mojou laskou a aj ja som si ista jeho laskou ,vravím v tomto nie je absolutne problem ,problem je "inde " "hlbsie " ,ako som naznacila v com je ..jeho psychika je rozsypana ako cukor ...v tom je problem a neviem ,ci je dobre si vziat takeho muza v dnesnej dobe..ked zivot je tazky
a okrem toho ta jeho rodina ,to je cele zle podla mna,ak by som mala istotu,ze on nebude behat stale za mamickou a surodencami,tak by som si ho hned zobrala ..lenze to nemozem vediet prireodzene ,.tu istotui mi nikto nikdy nedá
uf ,k tomu rozchodu tvojmu -.siu si vytrpela poriadne a scenu urobil presne taku ako mne ten moj ,detto ..si mozu ruky podat ...som cakala ,kedy mi "cosi spraví ",cakala som naozaj od neho vtedy vsetko ,facku alebo co ,lebo vyzeral vysinuto :( som sa normálne bála trosku toho,co spraví ,preto som sa bala to s nim skoncit a som este s nim a este ,ked sme sa rozchadzali ,tak mi povedal nieco v zmysle ,ze " ja to bez teba neprezijem ,obesim sa ,prosim ta nezahadzuj nase stastie ,prosim " ...ma prosil ..a potom sa nastval na mna ....ale chapem jeho reakcii ,zosypal sa ..normalne ...to je prirodzene ..kazdy by asi na rozchod citlivejsi tak reagoval ,ale proste vystrasilo ma to :/neskutocne
tebe teda velmi pomohopl ten druhy chlapec ...hm ..mozno aj ja niekoho spoznam niekedy a odputam sa od tohto a budem schopna sa s nim rozist ,ale zatial nie som toho schopna ..nechcem mu este viac ublizovat ,ked on takto trpí doma :( vies chapes ma ...a vobec teraz je v zlozitej situacii raz mi povedal vetu ,ze " moja rodina je uz strateny pripad ,ale ty si moja buducnost " --cize tzo by aj mohlo trosku znacit ,ze v buducnosti by sa upriamil len na mna ,ale ktovie no ..bohvie ako by to bolo ,naozaj neviem ,ale vtedy mi svitla nadej ,ked to povedal ...mozno by dokazal vykaslat sa na rodinu ,kebyze mna si vezme a mame deti alebo tak ...ale ktovier ,to ani Boh nevie a mozno ani on sám ..a tak som v poriadnej dileme ,co robit