Mám si ho vziať alebo nie ?

@Branislave lenže vieš jeho život je hotové peklo celé roky ,odmalička a neviem preto či on bude môcť viesť normálny život niekedy ..ked je už teraz psychicky rozsypaný
@mriezka mám pochybnosti ,áno ..ale myslím ,že to má každý človek ..:( ale moje sú veľké no ..a asi saa len tak ľahko nezmenia ..

Natusa ja som ho mala straaaasne rada, bola som schopná sa posekat s celou rodinou, dokonca babka mi čítala v tom čase postu a tak sme sa vadili... Kokos minule mi po 7-mich rokoch vrátila dva listy, o ktorých som ani nevedela, vravím babi si mohla spalit,
Lubila som veľmi, ale jeho správanie mi ulahcovalo rozchod, najskôr mi strašne lichotilo ako mi často vola, že chce byt v kontakte, ako veľa SMS pise, ako každú chvíľu chce byt so mnou, no neskôr mi prekazalo, že si narokuje cely môj zivot, tebe zas prekáža neschopnosť odputat sa od rodiny,
Ked som chvíľu neodpisala SMS alebo nezavolala či neprezvonila, uz bol ukrivdeny, že či on si toto zaslúži, a že mám určite iného...(nuž 100 - krát opakovana loz sa stáva pravdou)
V tom čase som mu bola verná ako psík, ale jemu to nikdy nestačilo a ja uz som stracala nervy obhajovanim sa za niečo čo som nespravila,
Raz som zmeskala večerných spoj domov, bolo strašne snehu, naši po mna nemohli v tej fujavici prísť, tak som prespala u kamaráta (neskodneho ako kvetinka), teda u jeho rodičov na gauci, rano som uz šla prvým spojom domov, a môj ex stal na stanici ako boh pomsty, aby má odviedol domov, ja unavena vyrevana, ved som tam neostala naschval, on urazeny do spiku kosti, správal sa ako manžel čo má prichytil prinajmenšom zarábať vo verejnom dome, doma ok mamina rada, že som cela, prešla to bez vycitiek, vedela, čo sa stalo, a takéto situácie má postupne od neho vzdalovali, ved čo ine sa dá čakať, ked som potrebovala podporiť a objat a on namiesto toho len urazeny ešte aby som mu povedala prepac...no iste...
To uz boli posledne kvapky...a ked som mu potom jedného pekneho dna po sty krát vysvetlovala, že je dávno koniec a opýtal sa či mám niekoho iného, vravím áno, nechcel veriť a zavesil sa na mna ešte viac...tam uz začali prosby a hrozby o ukončení života a moja lahostajnost sa stupnovala, stratila som k nemu akýkoľvek rešpekt a
úctu
Cele to trvalo asi pol roka, tá láska má postupne opustala, lebo všetko pekne na začiatku sa neskôr ukázalo v zlom svetle, aj jeho prehnana láska, aj citlivosť, aj ziarlivost, aj rodina, kde to bolo odmala zle, nedokázal sa nejako znormalizovat a ja som chcela normálny zivot, bez toho, aby som musela čakať kedy sa zas rozsype...
Myslím, že aj u teba to pôjde pomalšie, ale pôjde, uz teraz dokazes reálne vidieť jeho rodinu a jeho úlohu, ktorú tam prevzal, postupne ziskas nadhľad, ani ja som si nevedela predstavit aký bude zivot bez neho, ved bolo aj veľa pekneho, ale šlo to, prešla som do iného vztahu a získala slobodu, skutočne nie sme zodpovední za rozhodnutia a zivot druhých, môžme pomôcť, poradiť, vypočuť, ale kto nechce neda sa mu pomoct

Myslím, že ho miluješ rozumom, nie srdcom. Ak máš 1% pochybností, tie narastú na 99% časom. Ak by to bol pravý, nepochybovala by si ani sekundu ;).

Ja mám skúsenosti, že ľudia, ktorí sú poznačený životom najviac chápu život. Na to že je workoholik tak to som aj ja, ale má to svoje výhody.

@Deee aj ty si nad tym tak dlho uvazovala ako ja uvazujem ?lebo ja nad rozchodom uvazujem uz 4 mesiace :(kolko si uvazovala ty ?
ale ako ..si ho mohla tak prestat lubit ?ved si ho milovala nie ?ja toho mojho milujem az akosi -prilis ---asi si tak nebola donho zamilovana ako som ja :(tak nenormalne zalubena ,ze ...som prenho schopna vsetkeho ,naozaj ...velkych vecí ,dokazem sa kvoli nemu pohadat s rodinou ,dokazem sa venovat len jemu,dokazem prenho zniest aj modre z neba ,za jeden jediny jeho usmev ...neskutocne a nenormalne ho milujem ...az chorobne by som povedala :(:(vzdy som ho tak lubila ,vzdy ..a on asi z toho tazi ..lenze ja uz fakticky neviem ako dalej ...som uz zufala,ja na jednej strane chcem byt s nim ,chcem ho lubit ,chcem aby ma on lubil ,lebo je to perfektny chalan ,takeho uz nenajdem ,a na druhej strane zase uvedomujem si ,mam rozum ,viem ,ze to nevcesti nic dobre ,co mame uz teraz ..ale laska je zatial silnejsia ako moj rozum ,je silnejsia uz cele mesiace ,ale viem ,ze rozum nakoniec vyhra ,len neviem kedy ..no vyhrá ..musím sa s ním rozísť ..musím ..ale je hrozne ,otrasne zit s takymto pocitom :(je to asi to najhorsie v zivote,co sa mi stalo ...co sa tyka citovej oblasti ...a to som si ja chudera myslela ,ze poi predchadzajucich neblahych skusenostiach (velmi som trpela kvoli nenapolnej laske predtym)je uz svetko zazehnane ,...a to opacne ,este horsie sa mi stalo :(:( --ja uz nevidim zmysel zivota

Natusa neboj, len potrebuješ trosku času, ja som si to tiež nevedela predstavit, ako z toho vycuvat, ale postupne to šlo samo a svojim správaním má len utvrdzoval v tom, že robím dobre, stále bol na tom zle, nejako neprichadzalo lepšie obdobie na rozchod, ale ja som sa vzdalovala, nezila som už vo svete len s ním, ale začala som s kamoskou viac chodiť von az kým som sa neodputala úplne, u mna stav totálnej lahostajnosti... Ako sa hovorí lásku a nenávisť delí len tenka ciara...
A moja neskoršia nevera, hoci to vlastne ani nebola nevera, mi taaaaaaaak pomohla, iný svet... Iny pohľad na veci okolo... Žiadna gula na nohe... Žiadna zodpovednost...

@Deee za nic ma nemusis obdivovat ,nedokazala som to a nedokazem to :(:(ako -viem ,ze sa zanho nevydam ...a ani neostanem s nim ,viem ,ze sa s nim MUSIM rozist ,lebo by som si znicila zivot ,ale nedokazem to,uz som mu pisala teraz list na rozlucku (nedokazala som to -zahodila som ho),tak nenormalne trpim ,za dnes som preliala asi litre slz :( nehorazne stale len revem,NEDOKAZEM TO UROBIT ,som slaboch ,ano ,ale nemam tu odvahu,lebo ja viem,ze on je tak na pokraji ,ze sa zosype a je jedno ,ako mu to oznamim ,ale zosype sa,lebo teraz je na tom biedne tieto mesiace posledne ...musim vyckat ...ked sa bude mat trosku lepsie,aby si cosi neurobil ,lebo ja sa strrasne onho bojím :(:(mi napisal sms dnes ,ze ..nemoze bezo mna zit ,ze ma nehorazne neskonale miluje a ze som jeho zivot a ze ked ma strati tak strati svoj zivot ...nemozem :(nemozem ho nechat ...potrebuje ma...viem ,ze sa nicim ,viem to ,trapim sa ,ale najhorsie je na tom to ,ze som nanho strasne naviazana ...lubim ho ...viac asi ako seba ...ked toto dokazem .mam k nemu taky velky sucit ...keby si len tusila ...
vies ---spominam na tie chvile ...chvile plne lásky ,vasne ,nehy ,co sme prezili...spominam na to,ako sme si dali prvu pusu ,spominam ,ze som bola NIKTO pred nim ,ze som ani nezila ,ze som stale len doma bola zatvorena pri knihách ,a nic ine ...on ma vytiahol z kolotoca hrozneho,moja prvá krásna a čistá láska :(je mi zle zo vsetkeho ...ved preboha,planovala som si s nim manzelstvo ,deti ,dokonca sme mali meno pre nasu dcerku uz vymyslene :(:(:´(:´( asi sa zbláznim od zialu ...ze som "sliapla " vedla ..a neviem ako z toho von
---inak tieto sms ..viem ,viem ...ako to byva ..viem ..

ale ja uz prepadam zufalstvu :(a pred nim neujdem ..sme z jednej dediny :(

Natusa obdivujem ta, myslím, že správny krok, inak pekne si to napísala, že SMS nie lebo za chvíľu by si ho mala pred domom, u mna to bolo rovnaké, tak ked sa dohodnete na stretnutí, nemoze prísť, ale teraz by dokvitol do polhodiny...
Mozes to skúsiť naživo, ale podľa mna je tam mala šanca na úspech, lebo sa zosype a ty uz len v snahe ho tam nenechat takého napospas osudu sa to budeš snažiť zmierniť, az to nakoniec ostane bez zmeny, on cely zaslzeny zdvihne oči a bude rad, že tá má...(osobná skusenost)
Odporúčam radšej list alebo SMS, ale potom vypnúť na týždeň / mesiac telefón, lebo tie bomby čo ti začnú chodiť neželám citat nikomu, najskôr smutne správy o tom ako si ta nezasluzi, ale veril (riadna rana na city, pokial človek nema srdce z kameňa), potom prosby typu skusme to znovu, od nuly a ja budem iný (človek by tomu rad uveril, ale muži sa nemenia) a potom hrozne definitivy o živote, ktory uz nema cenu a mostoch a zelezniciach a iných sposoboch ako zísť zo sveta (to uz človek fakt stráca rozum, ale tu sa len netreba zlaknut, pretože nech sa snažíme akokoľvek nemôžeme niesť zodpovednost za rozhodnutia a zivot iného človeka, nech sa rozhodne akokoľvek je to na ňom)
V žiadnom pripade na žiadnu SMS neodpovedat ( predlžuje sa tým trápenie a on bude len zbytočne tajne dúfať)

škoda ,mže už nereagujete na tému ..dnes som sa rozhodla na 99% že sa s ním rozídem ,síce neviem ako to mám spraviť a vôbec kedy ..ale musím to urobiť ..:( inú možnosť asi nemám ,konzultovala som to aj s mamou ..a viem ,že budem nehorázne trpieť ,viem ,že možno si už takého skvelého človeka ako je on nenájdem ,ale musíjm to urobiť ..nikdy by som nebola šťastná ..možno síce nebudem šťastná ani tak ,ale ...nechcem si úplne pokaziť život ..neviem ,čo mám robiť .,ako sa s ním rozísť ,nechcem ,aby mi scénu zase spravil a sms-kou to nepripadá do úvahy ,rozmýšľala som ,že mu napíšem siahodlhý list na rozlúčku ,ale viem ,že o chvíľku by som ho mala pred domom ,takže neviem ...čo robiť

@angela85 a ta choroba nevyliecitelna je vazna ,ze moze aj zomriet ?:(velmi ma to mrzi :(ani nevies ako ..och ..
skoda vsak ,ze si necitala celu diskusiu ,je tu toho viac ,ako len jeho zdravie vies ...
@Deee och mala si to tazke ,najkrajsie roky dospoevania si takto "stratila " prakticky ..a ja nechcem si ich znicit,ved som tak mlada ..:(:(ma mrzi,co si si musela prezit kvoli nemu a este potom tie problemy :(to je strasne ...asi ti nedal ani dychat :(uf chuda ...luto mi to je strasne ..ale teraz si stastna ,to mas odmenu za to :)

no dnes mama ..a zajtra haha ..ze pride teda ku mne nie ,sme sa uz dohodli a on ,ze musi ist na nakup zajtra :D:D a chapes ???akoby on bol jediny z rodiny ,ktory je !!! a jeho surodenci maju vodicaky ,auta a nejdu na nakup ..ale on musi ist ..cloveka by normalne slak trafil :(:(uz mam hned tlak patsto ...

ved to ! ze on sa vie tesit len ,ked je so mnou a ked je vsetko OK ..so mnou,ale inak sa nedokaze radovat zo zivota ,absolutne nie ...ja som ho povzbudzovala ,vzdy som sa snazila byt mu oporou vzdy proste ..ale on jednoducho uz taha na dno i mna ..teraz