dobrý den ,chcela by som sa s Vami poradiť v jednej osobnej veci.Som s mojím priateľom dosť dlho,on ma požiadal o ruku,chce si ma vziať,ja ho ľúbim ,on mna tiež ,sme síce mladí ,ale plánujeme si spoločnú budúcnosť ,sme zasnúbení ...náš vek nie je podstatný....lenže som trošku na pochybách ,teda resp dosť a ničí mi to zdravý rozum ....on je charakterný ,zodpovedný človek ,ktorý je rodinne založený ,je ku mne dobrý ,milý,nežný ,naozaj aj inteligentný človek ...vidno naozaj ,že ma miluje ,lenže je tu jedna vec ,má psychické problémy ,nervové,nespáva ,trhá mu s viečkami ,už teraz v mladosti má veľké zdravotné problémy ako napríklad vysoký krvý tlak,je workoholik ,ale nedá si povedať ..zažili ste niečo podobné ?chcela by som sa s niekým porozprávať ,kto zažil niečo podobné ,alebo rovnaké ...kto si vzal takéhoto partnera ...či to veľmi ovplyvnuje dobré manželstvo ,alebo ako to je ?čaká ma vôbec s takýmto človekom budúcnosť ?????chcela by som radu,možno podeliť sa o vaše príbehy,ak ste niečo takéto zažili ..lebo ja si naozaj bojím raz vziať človeka ,ktorý už teraz je tak veľmi poznačený životom a mal hrozne ťažký život (kvôli svojej rodine) ...mám od neho utekať ,alebo ?
Mám si ho vziať alebo nie ?
natusa42 sice nezomrie na tu chorobu ale dosledok tej choroby moze byt rakovina, ale omnoho viac zdravych ludi ma rakovinu, nejak uz neriesim to ze je chori, predsa aj ja byvam chora niekedy viac niekedy menej aj jeho stavy byvaju take, ale on sa nelutuje, ma normalny zivot, az na nejake vynimky
ale ty si v prvom rade musis uvedomit ci ho naozaj milujes alebo si myslis ze si mu nieco dlzna, ze je to len sucit. ja toho svojho milujem, som skor sebec a uz viem ze bez neho nemozem zit.
Uff to je ťažké, nechaj to plynut, nech sa to samo ujasni, takého muža isto nenajdes, ale každý muz je iny a moze mat plno kraaasnych vlastnosti, nebude rovnaký, ale aj tak bude super, ja ked si porovnám tych mojich dvoch, tak jeden bol napríklad nezny a romantický, az rozum ostáva stat a dival sa na mna ako na zjavenie, druhy je romantický asi ako benzínova pumpa, ale na sviatky vždy dostanem prekrasne kytice a vie má rozosmiat az mi slzy tecu...a vie citat myšlienky, chodi so mnou nakupovať, nerad vari, ale vie mi vždy povedať ako to mám urobiť, aby to bolo mnam, vezme mi auto na všetky kontroly a vráti natankovane, umyte a povysavane, vie používať všetky domáce spotrebice, ale radšej to tají, aby nemusel ;-)
Každý je iny, a novy neznamená horší, len iny a navyše tak ako tá tento ťahá psychicky dole moze byt ten další kompletný výťah do neba :-)
@Deee bojím sa ,že nestretnem ,ešte síce mám čas ,aspon do tej 20-ky ,ale ja ..myslím ,že vážne takého nestretnem ,takého aby mi vyhovoval vo veciach lásky tak ako tento ,tento mi vyhovuje po každučkej stránke,je citlivý,pozorný,obetavý ,starostlivý,myslí skôr na seba ako na mna ,nosí ma na rukách,nežný ,jemnulinký človek,ktorý mi nikdy neublížil ani nehctiac fyzicky,raz ma pevnejšie objal a potom sa ospravedlnil ,že " nechcem ti ublížiť " ,prepáč ..a kde zoženiem takého chalan druhého ?nikde ...taký už ako on neexistuje ,včera som s ním prežila naozaj nádherný den ,boli sme sa v kostole pomodliť a tam mi sľúbil večnú lásku,pred Bohom a prisahal ,že ma buide vždy ľúbiť -a ja ?nedokázala som urobiť to isté,cítila som sa strašne ako tá posledná ,ktorá si ho nezaslúži :(cítila soms a mizerne a on na to čakal ,že to spravím ,lenže ja kedže mám takéto pochybnmosti s ami to zdalo strašne nefér mu to tam odprisahať :( on sa tomu čudoval,ale zvlástne ,že ešte pred 4 mesiacmi by som mu to bola odprisahala :(ako sa všetko mení ,som z toho tak veľmi smutná :(keby si vedela ..keby si tušila ,ako ma to zobralo ...ale on ma len objímal ,a hladkal ,bozkával a povedal ,že to je v poriadku ,že mu stačí ,to čo on cíti ...tak veľmi mi ho bolo ľúto :(tak veľmi ....lebo on je tak veľmi zamilovaný do mna ,a on o mne inak nehovorí ako o budúcej žene :( a ja ..---sa s ním chcem rozísť niekedy ..nemyslím už vôbec na spoločnú budúcnosť s ním ,trhá mi to srdce ...:(neskutočne ..uvedomujem si však ,že s ním by to asi nemalo zmysel ,ale vieš čo ?som sa ho pýtala ,že či by bol schopný opustiť rodinu a odísť so mnou kdesi ,ak sa nám pošťastí presťahjovať sa z nášho mesta do iného a on ,že "áno " mi odvetil ,ale vieš ..teraz je zamilovaný ,sľúbi aj lietadlo ,lenže ako to bude potom ,to ani Boh nevie :( ale asi by ich neopustil ,lenže ...ja neviem tým pádom ,čo mám robiť :(
Natusa Neboj sa, že uz takého nenajdes, podľa mna stretnes ešte niekoho lepšieho, ked ja som mala dvakrát take šťastie, je vela dobrých mužov a teraz si ešte vo veku kedy sú aj slobodni, čím dlhšie však budeš čakať tým menej slobodných ostane :-) ja som spoznala manžela v 20- ke a to uz som bola stará koza aspoň som mala taky pocit...:-) raz sa odhodlas, človek musi byt aj trosku sebecky, ked si nechce zničiť vlastne psychické zdravie
@mriezka uuuuuffff ,že trikrát ušla spred oltára jezisi ..:O:O skoro som spadla zo stolicky ...to vazne ?a kolko mas rokov ?a kvoli comu ak mozem vediet ,co ti na nich vadilo ??videla si na nich az take velke chyby ?a nebojis sa samoty ?
@deee samozrejme uz chapem ,kto to bol ,to bol ten starsi ....a jasne ,je samozrejme ,je skvele ,ze si si nasla takeho uzasneho manzela ,akeho mas :)tichucko ti len mozem zavidiet ...vykristaliuzuje sa moj vztah ,ale myslim ,ze on je uz vykristalizovany ,len sa "caka " na rozhodnutie z mojej strany ,pevne rozhodnutie ,ktore mi zmeni zivot a aj jemu ..
vies ..ja len velmi lutujem ,ze uz takeho skveleho cloveka nenajdem ako je on :(lebo on je naozaj dobry a slusny clovek ,ved sama z mojich opisov vies ,aky je ..naozaj som po takom chlapovi vzdy tuzila ..ale zrazu hups ..tieto problemy su tu ,co som ti povedala ..prakticky som v slepej ulicke.vies rodina na mna tlaci ,ja sama vidim ,ze to nie je dobre ,ale proste laska je silnejsia zatial ako ja,jeden den som pevne rozhodnuta ,ze to "zabalim " s nim pri najblizsej prilezitosti ...ale na druhy den sa z toho "vyspím " a potom si uvedomim ,ze to nedokazem lebo ho milujem ..vies,to je ten moj problem -rozhodnost ...
no tu je kazda rada draha. ak ste mladi, tak naco sa ponahlate do manzelstva? preco par rokov nepockate? dnes sa mudri ludia neberu skoro, najskor sa chcu poznat. ja na vasom mieste by som to zariadil tak, ze by sme spolu byvali, overili si vsetky pre a proti, lebo cloveka najlepsie poznas ked s nim zijes. vtedy by si videla aj to, ci si rozumiete aj po inych strankach, ci sa zhodnete v spolocnom hospodareni, ci mate rovnake hodnoty, ambicie a pod. a overila by si si aj jeho zdravotny stav. lebo fakt ak ma problemy a je workoholik, pritom aj voci sebe lahostajny, tak raz ako otec to nebude velka vyhra. ved bude mat zodpovednost aj za svoje deti. budes sa musiet na neho aj ty spolahnut v mnohych situaciach, tak aby si nebola sklamana. ved manzelstvo nie je len taka srandicka a ked to nevyjde hned rozvod. alebo cely zivot nestastna. mysli, dievca! take rozhodnutia sa robia s rozumom a nie pod natlakom alebo nahle. ja by som sa rozhodne na tvojom mieste nezavazoval. casu mas habadej. ak on nalieha, mozno si ta chce zabezpecit a to by bolo pre mna velmi podozrive.
tot moja rada.
Natusa vtedy to este nebol môj manžel, ale aj tak skvelý človek, mal o 20 rokov viac... Rozhlad, skúsenosti a vedel so mnou zaobchadzat, hlavne polepit tu moju rozsypanu dusicku...ani mi nechcel veriť koľko mám rokov, a ani ja jemu, vyzerali sme obaja o dost mladšie, stal sa mojou istotou na ďalsie dva roky, ja jeho úsmevom, láska neskutočna, chémia ako v labaku ;-)...obaja uz mame svoje rodiny, v kontakte nie sme, aby naši partneri neziarlili, lebo sme sa nerozisli v zlom, ostalo veľa pekných spomienok a niečo magicke tam stále je ...doma o ňom taktne mlčím, no a môj manžel je ten nauzasnejsi človek na svete, ušity presne pre mna, takze mu to na nos nevesiam, lebo ho nechcem trápiť :-)
Aj tvoj vzťah sa postupne vykristalizuje, aj vekom sa veľa mení, v škole nám psychologicka povedala, že človek by nemal vstupovať do manželstva pred 25 rokom, lebo dovtedy sa ešte tvorí a uzatvára osobnosť
Natusa,
aj ja som mala. Pri každom mojom bývalom priateľovi. Tri krát som ušla prakticky spred oltára. Teraz nemám. Rozmýšľam, či mi stačí jeden život na to, aby som sa človeka, z ktorým som teraz, nabažila. Teraz je to proste iné. Doteraz som k hroziacej svadbe pristupovala nejak tak, že: "však existujú aj rozvody.." Proste stále s vedomím, že sú zadné dvierka. Ak to bude ten pravý, nebudeš mať ani najmenšie pochybnosti. Máš pravdu v tom, že každý má pochybnosti. Každý, kto nechodí s tým pravým ;).
@Deee teba zachranil ten dalsi vztah ,co si si nasla ...
btw ..to je tvoj terajsi manzel ,ci ?:)
@Deee no prežila si si svoje ,to chápem ..lenže zase ja nemám absolútne takýto problém s ním ,že by mi stále vyvolával ,alebo čo ..práveže nie ,sms mi napíše tak raz za dva -tri dni ,na nete ako -kedy ,podľa toho,akú má smenu ,a nevoláva mi vôbec,ale mne to tak vyhovuje,ale nemá potrebu kontrolovať ma absolútne nie :)to on taký nie je ,on mi na milion percent práveže verí,že ja milujem ho (dokazujem mu to každučký den)a on sa uspokojí aj s máličkom lásky ,kedže ju nikdy nezažil prakticky od primárnej rodiny ..chápeš ma ?:)on nie je taký človek ,tkorý spúta človeka ,práveže on mi aj vraví nech idem von s kamoškami ,nenamieta nič ked idem kdesi sama,len sa trrošku o mna bojí ,aby sa mi čosi nestalo,ale inak nic :)v tomto to má m lepšie ako si ty mala ,on ma taký zdravý vzťah ku mne v tomto...to si cením :)
tvoj si ťa chcel nasilu pri sebe udržať ,ako sa len dalo najviac ,lenže ...hm ,ten môj on síce vraví ,žýe by sa povesil bezo mna ,ale myslím ,že trošku preehána ,lebo on je navonok dosť hrdý človek ,napr:sa mi stala taká vec s ním ,že ..sme sa čosi pohádali ešte v začiatkoch nášho vzťahu ,taká drobnná skriepka,že išiel z netu bez rozlúčky atd ,a on sa mi neozval nič mi k tomu nepovedal a až na druhý den prišiel večer až na net a tam povedal ,že "no prepáč ,ale musel som " ..chápeš ...ale to bolo zase v začiatkoch ...--a nie už teraz ,ked spolu chodíme tak dlho ,už si na mna príliš privykol (ako aj ja nanho),vravím ..ja by som ho aj vzala ..vzala prisahám,mne sa páči ,milujem ho ,je skvelý chalan ,len toto ma najviac štve ,že sa bude do smrti starať o rdoinu ,že bude ich poskok a ja doma -sama ,ešte aj s dieťatom a on tam hned pobeží ...a dalšia vec ,čo ma trápi je psychika jeho ,len tieto dve veci ..a preto neviem ,či to mám riskovať ...vieš ono ,sú dni ,ked sa unho doma nič nedeje a vtedy je skvelý :)vysmiaty ,šťastný ,snaží sa aj vymýšľať výlety ,programy atd ,je pokojný ,/netrhá mu očami/ ,je kľudný ,ale akonáhle sa čosi zblesne v rodine zlé ,že napr .Mama sa opije (lebo ona sem tam si vypije dosť ,aby zahnala psychické problémy)tak on už je hotový ,thá mu očami ,a vyplače sa mi v náručí ,alebo ked ona prišla o robotu ,tak on sa mi hodil do náručia a slzy mu začali tiecť so slovami ,že " všetko sa Po...lo"a pritom si robotu hned o týžden našla chápeš ...ale robí takúto vedu z toho všetkého ..alebo napríklad ideme spolu na výlet autom jeho,stačí že len menšia kolízia na ceste napr:ja neviem ,že niekto obieha ,ale nie je to nebezpečná situácia a on začne tak nadávať ,má slabé nervy hrozne ...a bojím sa toho ,aby som ešte raz od "neho nedostala " ....
