Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
sweater-pochopis, ked budes starsi, rodicia maju vzdy pravdu, ked sme pubertaci, tak sa im staviame na zadne, ale oni si uz presli zivotnymi skusenostami, miluju nas a chcu pre nas len to najlepsie, co zacneme vnimat po takej 25tke
bibi absolutne nesuhlasim, rodiacia mozu poradit, odporucit, povedat svoj nazor, ale nutit svoje dieta do niecoho? to urcite nieje spravny pristup
Podla mna dnesne skolstvo nie je vedene tak, aby 18 rocny mlady clovek vedel, co chce buducich 50rokov robit. Na to su tu rodicia, aby nas usmernili, lebo kto nas pozna lepsie, ako oni!!! V 15 som nevedela, cim chcem byt, tak som sla na gympel, v 19 som bola na testoch, tam mi vyslo, ze som vseobecne zamerana, cize som konzultovala co dalej s rodicmi(od prava, mediciny az po ekonomiu), v podstate vybrali za mna manazment a dodnes som im za to vdacna, lebo som sa v tom pocas studia nasla a nasla som po par rokoch uplatnenie aj v svojom biznise. Podla mna bolo velmi zle, ze ste jej povolili tu historiu, absolutne ziadne uplatnenie a zbytocne zabitych 5 rokov studia. Ved tolko predmetov jej ani nedovolia preniest a bude opakovat rocnik, ktory si bude musiet platit... Porozpravajte sa s nou, ci chce takto premarnit x rokov studium a znicit si pri tom zdravie...
MamaM: to mas mozno pravdu, ze musi padnut az uplne na dno, aby sa z neho mohla odrazit. To mnoholkrat pomoze. Prestante na nu tlacit, nechajte ju, nech si poradi sama. Je uz dospela. Mozno aj to jej pomoze, ze nebudete sa do nej furt starat, stale jej nieco radit a buzerovat ju. Ja ked som bola na strednej, mama sa do mna prestala uplne starat, ci som naucena alebo nie, ake mam znamky. V 1. rocniku na polroku som mala 4 stvorky, co som v zivote stvorky nemala. Zhrozila som sa sama zo seba a zacala sa ucit, na konci roka som mala len jednu trojku, a aj to len preto, ze na mne sedel majster.
Ďakujem, že ste si na mňa našli čas, naozaj si to vážim. Žiaľ na takomto malom mieste sa nedá popísať všetko, takže ten obraz nemôže byť dokonalý. Preto ani vy nemôžete mať úplnú predstavu o tom, ako to všetko je. Ale človek niekedy naozaj potrebuje vypočuť si aj názor iných. Ja sama totiž už nedokážem byť objektívna, aj keď sa o to snažím. A ten názov témy je síce asi drsný, ale vystihuje jednu podstatnú časť jej života. Naozaj jej chýba schopnosť postaviť sa k problémom prakticky. Tak, aby ich riešila a nie tlačila pred sebou.
Ja40, pokiaľ ide o komunikáciu, tá určite nechýba. Moja dcéra mi sama povie, že tak, ako sa môže porozprávať so mnou, sa jej spolužiačky nikdy s mamou nerozprávali. Ona mi fakt môže povedať úplne všetko, ani naše debaty nie sú ako debaty matky s dcérou, ale skôr debaty medzi rovesníčkami. Lebo je skutočne inteligenčne veľmi vyspelá a empatická. Len v praktickom živote je to z jej strany na bode mrazu. Vôbec sa o seba nedokáže postarať. Keď sa učí a nedala by som jej jedlo, tak celý deň neje ani nepije. Spomenie si na to až večer, keď jej je už zle a točí sa jej hlava. Lieky na alergiu pravidelne zabúda užívať.
A či zažila traumu? Je pravda, že pokým začala chodiť do školy, bolo to veľmi komunikatívne a veselé dievčatko. Až také dotieravé, by som povedala. Potom v škole učiteľka ju raz vysmiala. Pritom to, čo ona urobila, bol akt veľkej obetavosti, ale o tom tu teraz nechcem hovoriť. Dodnes o tom nechce ani ona hovoriť, bol to pre ňu naozaj veľký šok. Tá reakcia učiteľky bola neprimeraná a myslím, že ona si to už ponesie so sebou stále. Možno to bola situácia, ktorá toto všetko spustila. S psychológmi som hovorila, mám priateľky psychologičky, ale každá tvrdí, že pokým neurobí so sebou niečo ona sama, tak každá rada drahá.
"Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo."ehm no ja by som skor bola sklamana,keby sa poflakovala a kaslala na vsetko.Pises,ze sa snazi,robi vsetko preto aby skolu uspesne zvladla,ja nemam pocit,ze by si mala byt z coho sklamana,ze prenasa skusky?A to je az taka strasna vec,koli tomu svoje vlastne dieta nazvem neschopnym?No podla mna je to prehnane.
Ja si myslim,ze urcite bude skolu zvladat lahsie ak jej budete s manzelom oporou a prestanete na nu tlacit aby sla na informatiku.Ona sa rozhadla na aku skolu chce ist,chce tam ostat tak si myslim,ze ju treba podporovat a nie ju presviedcat nech odide.
Ak z teba alebo manzela citi,ze ju vnimate ako neschopnu a neverite jej tak sa netreba cudovat,ze "zlyhava".
V prvom rade jej musite dodat istotu a presvedčiť ju,že jej verite, ze to zvladne.Musi to z vas oboch citit. U nas to bolo tiez všelijako,ked syn studoval na vysokej škole.Vzdy som ho podrzala,ked si prestaval verit . Takze nie pr ale podme,ideme spolu na to, ja Ti verim,Ty to dokazes.Ja Ti verim,ze Ty na to mas .
ja len chcem aby si uvedomila ze mozno je chyba aj v nej, v jej rodicovskom pristupe, nielen v jej nedokonalej dcere..
Samozrejme, že ju máme radi. Ale manžel je z nej už úplne zúfalý. Skúšali sme všetko možné: presviedčať ju, že nikto nevie všetko, že keď má ona pocit, že nevie z toho nič, tak to neznamená, že nemá ísť na skúšku. Predsa keď sa toľko učí a nie je vrecom udretá, tak niečo si z toho zapamätala. Žiadny študent nikdy nevie na skúšku všetko. Okrem toho každý učiteľ im odporučí veľa kníh a ona si myslí, že všetky sa musí naučiť. Ale to sa nedá ani prečítať, nieto si to všetko zapamätať. Nedávno mi povedala, že je už úplne vyhoretá, ale bodaj by nie, keď je 15 hodín denne pri počítači. Mnohé knihy sú iba v angličtine, tak si to číta cez internet. Ničí si oči aj zdravie. Ale ona je aj veľmi tvrdohlavá, vôbec s ňou nepohneme. Ide stále po tej istej nesprávnej ceste, aj keď sa na nej už tisíckrát potkla. Možno fakt musí padnúť úplne na rypák, až potom sa spamätá.
