Ešte som však nespomenul najväčší pridružený problém fimózy, na ktorý asi niesú žiadne lieky. O tomto probléme sa nepíše v žiadnych odborných článkoch, ale je tak závažný, že ho nevyrieši žiaden lekár. Teraz som si totiž uvedomil, že v podstate som fyziologicky zdravý ale nič z toho nemám. Vo veku, kedy moji rovesníci naberali prvé skúsenosti vo vzťahoch, učili sa zoznamovať, rozpoznávať povestné zákerné dvojzmyselné ženské náznaky, učili sa byť pre opačné pohlavie príťažlivým, som sa ja proti svojej vôli vyhýbal akémukoľvek vzťahu, pretože by skôr či neskôr nutne viedol k sexu a možným problémom pri tejto chorobe.
Teraz som vďaka pokroku v medicíne zdravý, ale prakticky niesom schopný si nájsť vhodnú partnerku, buď sú všetky obsadené, alebo pre ne niesom z nejakých príčin príťažlivý (ak pripustíme že príťažlivosť je funkciou počtu predchádzajúcich partneriek a jej derivácia je kladná na celom definičnom obore). Obávam sa toho čoho som sa bál, že keď si niekoho konečne nájdem, nebude to z lásky, ale proste z nutnosti a z rozumu, že všetky tie krásne romantické chvilky, na ktoré som sa počas dospievania toľko tešil, sa ma môžno vôbec nebudú týkať. Proste sa z nutnosti ožením, hneď prídu povinnosti, rodina, deti, a to najkrajšie sa mi oblúkom vyhne.
Je mi z toho zle.