Psychiatrická liečebňa v Pezinku

Meretseger, moja, nechcem strasit, ale ak tam povies, ze mas samovraz. myslienky, tak ta na psychosomaticke nedaju. Alebo keby si bola na psychosomatickom a napr.by ti bolo zle, horsie, ze by si len povedala sestricke, ze mas take myslienky (ze by si mala slabu chvilku a zdoverila sa len sestricke)- zavolali by psychiatricku- ta by ta hned dala na uzavrete, vela x sa to tam stalo.

oizo: S fajčením? Vtipná otázka:) Tam sa fajčí všade a stále. Najčastejšia otázka: "Dáš mi cigaretu?" Pomaly som si pripadala ako z inej planéty, keďže nefajčím.
zabulka: Naozaj človeka nedajú na uzavreté, keď sa chce ísť sám liečiť? Ani v prípade, že má samovražedné myšlienky a aj ich realizoval, akurát nevyšli? Chcem totiž onedlho ísť opäť do Pezinka, ale na uzavreté ani za boha. Na psychosomatické som počula len chvály, tak by som chcela ísť tam, hoci pokecať si na ženskom s dr. Vidom nebolo od veci :D

zabulka...vieš problém je ten, že nie som ešte stabilizovaná..to je problém, ktorý riešime..predpokladám, že potom to už bude v pohode..

zabulka, psychiatra nezmením ani za nič na svete...je skvelý, lenže ja som bola roky bez bez liečenia, nevšímala som si to, brala som to ako samozrejmosť..tak až vlani, keď som padla na úplne dno, som ho vyhľadala na nátlak rodiny a potom sa objavila manická fáza, čiže rôzne testy u psychológa, ale aj názory 2 nezainteresovaných psychiatrov a diagnóza tá istá..a psychológov odmietam, mám na nich svoj názor, ktorý aj počas testovania na BAP len potvrdila..mne môj psychiater pomáha, nie je to o tom, len si myslí, že najlepšie by bolo ísť na liečenie (čo ja zas odmietam)..beriem orfiril a arkolamyl a AD, naposledy sme sa zhovárali o tom, že zvažuje nasadenia líthia, tak uvidím..a máš pravdu, nie som v manickej fáze, dominuje depresia, našťastie nie ťažká..v mánii som bola počas sviatkov a potom prišiel obrat..

Dede2222,mam z tvojho pisania pocit som si takmer ista ze nie si v manickej faze.takze v tomto pripade by som to zatial riesila psychologom,popripade zmen psychiatra ak ti nevyhovuje.beriem sequel a orfiril s tymyto liekmi viem normalne fungovat,chodim do prace,cvicit plavat,stretavam sa s kamaratmi a tesim sa zo zivota.skus to zatial s tym psychologom.spis dobre?

majulik538 - ja som Ťa pochopil no chcel by som sa ešte niečo spýtať.
Myslíš si, že ak sa poznáš s niekým kto trpí niečím podobným ako ty tak Ťa nestiahne dolu??? Viem, že ťa dokáže pochopiť, pretože nikto zdravý to nedokáže ale nebudete sa navzájom ťahať?

Mimulus

V žiadnom prípade si nemyslím, že by mal ísť každý na psychiatriu. sú prípady, keď sa to dá zvládnuť len s podporou okolia, vyrozprávať sa, viac sa venovať sebe, robiť to, čo máš rád, čo ti prináša radosť... a potom sú prípady, keď to jednoducho nestačí. ja osobne som sa vôbec nehrnula hneď na psychiatriu ani do liekov, najskôr som veci riešila pomocou okolia, kamarátov, tak ako som to písala vyššie. keď sa to začalo stupňovať začala som chodiť k psychologičke, neskôr som sa presťahovala, skúšala som to bez terapie, ale nakoniec som sa k nej vrátila. brať lieky som začala až o rok neskôr, práve na odporučenie terapeuta, pretože som už nedokázala normálne fungovať. pomohlo to, ale potom prišlo opäť sťahovanie, zmena prostredia, prerušila som terapiu a nakoniec sa ocitla na psychiatrii. pobyt na psychiatrii vnímam ako poslednú možnosť. pretože občas to už inak nejde...

majulik538 a RNG

Obaja máte podľa mňa pravdu :)
Ale prečo by mal ísť človek zrovna na psychiatriu? Veď aj v bežnom živote má možnosť stretnúť ľudí, ktorí niečo podobné prežili. Nebolo by to pre toho človeka lepšie???

RNG: z vlastnej skúsenosti nemôžem súhlasiť. na psychiatrii som sa ocitla v stave, keď už to skutočne inak nešlo, neodkázala som fungovať, bola som uzavretá vo svete depresie a ani čiastočná podpora okolia a stýkanie sa s "normálnymi, optimistickými a činnými ľuďmi" ma nedokázalo dostať von. skôr sa to zhoršovalo, lebo som sa naozaj snažila, ale nedokázala som byť ako oni, sama sebe som si to vyčítala a padala stále hlbšie. v mojom okolí nebol nikto, kto by to zažil a dokázal to pochopiť. preto som vďačná za to, že som tam mala priestor a možnosť dostať sa z toho a takisto spoznať ľudí s podobnými problémami. a preto si myslím, že okrem stýkania sa s "normálnymi" ľuďmi potrebujeme aj pochopenie a rady od ľudí, čo to zažili. je to nesmierne dôležité.

Ja si nemyslim ze nahrnut ludi s psychologickymi problemami na jedno miesto je zdrave. Prave naopak, musia sa co najviac stykat s normalnymi, optimistickymi a cinnymi ludmi, aby sa na nich ten "optimizmus" nachytal akosi.