Psychiatrická liečebňa v Pezinku

Meretseger

ja som prišla prvýkrát dobrovoľne a už len za spomenutie samovražedných myšlienok, som išla na dva týždne na A-čko. ale potom ma preložili na psychosomatické. tam som raz mala krízu a prišla za sestričkou, nech mi niečo dá, zavolala službu a šup A-čko na týždeň. našťastie som mohla prísť späť potom. inak psychosomatické veľmi fajn, len s týmto treba opatrne.
druhýkrát som bola po pokuse o samovraždu a keď už som bola schopná rozmýšľať a komunikovať, tak mi povedali, že na psychosomatické nemôžem, práve kvôli tomu pokusu. aj keď viem, že pri mojom prvom pobyte tam bol jeden po neúspešnom pokuse.
keď to mám zhrnúť, yak ak kedykoľvek spomenieš, že máš samovražedné myšlienky, máš A-čko isté, či už si na ženskom, alebo na psychosomatickom.

Mimulus

dobrá otázka. myslím, že je potrebná vyváženosť. stretávať sa aj s ľuďmi, ktorí to nemusia chápať, ale sú ti blízky, môžeš sa s nimi porozprávať, sú ti oporou a taktiež s tými, čo to dokážu pochopiť, môžu ti poradiť ako to oni prežívajú a zvládajú. každá minca má dve strany a aj tu vždy bude riziko, že ťa stiahne niekto dole. na druhej strane, ak sa snažíš o tú vyváženosť, nestýkaš sa len s jedným človekom, ale je to pestrejšie a teda máš väčšiu šancu to zvládnuť. moja skúsenosť je, že ak mi je zle a kamrát mi napíše, že je mu zle, je to informácia, že v tom nie som sama, ale neťahá ma to dole. samozrejme každý je iný.

zabulka to si inak zaujímavo napísala, lebo zdravá a zdravá je rozdiel..byť zdravým je už pasé (pretože lieky budú stále a tým pádom si zdravá len po fyzickej stránke), ale byť zdravou stabilizovanou, to je to, čo chcem...a môj názor je podobný, ako to už bolo spomenuté, že nie je nutné ísť na liečenie, pokiaľ to nie je ozaj nevyhnutné, radšej budem chodiť k psychiatrovi každý 2 deň ako v nemocnici držať miesto človeku, ktorý je labilnejší ako ja a nemocnicu potrebuje viac a keď viem, že som absolútne nekomunikatívna, nenadväzujem vzťahy s neznámymi, stačí mi môj okruh priateľov, ktorí ma poznajú, ktorých poznám..po tomto mojom argumente to vzdali viacerí, ktorí ma poznajú s vyjadrením, že možno by to viac poškodilo, ako pomohlo...no dobre idem už z tejto témy...papá..

a nejde o to, že odmietam, lebo spolupracujem..ale poznám sa..ak by som aj išla, zo mňa nikto nič nedostane, prosto blok a úplny..

zabulka to je všetko fajn..lenže čo mám známeho, ktorý má túto istú dg. tvrdí, že nič mu to nedalo, lieky aj tak musel prehodiť následne psychiater...to isté u jeho známeho...takže načo pôjdem niekam, čo mi nepomôže...s lekárom spolupracujem, nesťažuje sa, chváli si spoluprácu so mnou, len to jedno..verím,že to zvládneme spolu..

Dede2222,myslim si ze ak si spokojna so svojim psychiatrom a on je toho nazoru aby si isla na liecenie,tak by som isla.ale kedze ty ho sama odmietas tak nikdy zdrava nebudes.lekar ti povie diagnozu,navrhne liecbu a ty ju odmietas,podava ti pomocnu ruku no ty ju odmietas,bez tvojej pomoci sa z toho von nedostanes,musis v prvom rade chciet ty.a ver mi ze to liecenie stalo za to,posilnilo ma to.padla som na dno,vstala velmi tazko vstavala ale bez liecenia by som bola stale tam kde som bola,bola som troska.

Meretseger, na zaciatku prvy tyzden nema nikto vychadzky, potom mozes ist s niekym, kto ma c-rezim, neskor aj sama. Ak sa stav trochu zhorsi, vychadzky obmedzia, ale co sa tyka myslienok na smrt, na psychosomatickom by ta s tym nenechali, viem to na 100%. Zajtra ti mozem o tom viac napisat na mail, teraz pisem z mobilu. Popisem ti tam aj rezim ma psychosomatickom, keby si chcela:)

* bez možnosti ísť von

Hej, v tomto smere je to tam desné... nebola som si istá. Však ma tam aj chceli prehodiť z C-čka na A-čko, keď som sa dostala na chvíľu opäť do stuporu (stuhnutie - s tým som tam došla). A také B-čko, keď aj bez C-čkového režimu, bez možnosti by nebolo možné? To uzavreté oddelenie bol hotový Osvienčim :-/

Tam staci len "nahlas" povedat, ze by si najradsej nebola a letis na uzavrete.