Neviem čo mám robiť

Jojko, kiež by si mal pravdu a boli to len čisté bylinky. Paradoxne, tie tam vôbec nie sú dôležité. Prečítaj si niečo o zakladateľovi homeopatie Hahnemannovi a o princípoch jeho liečenia, možno budeš prekvapený. Homeopatia nie je založená na vedeckých princípoch, ale na mágii.

Ahojte Ludkovia,
Dufam Vam je uz lepsie ako pred casom.Mozem povedat ze ja som mal a sem tam aj mam probl;emy zo psychikou, ale uz sa to straca a opat som ten usmievavy chalan co som bol aj pred tym.Nevravim ze to bolo lahke ale oplati sa bojovat.Ja som mal a sem tam aj mam uzkostnu poruchu a mal som aj depky.Pomoc som bohuzial ci nastastie nenasiel u psychiatra a psychologov a ani v tabletkach ale v homeopatikach, ktore mi zmenili moj zivot.Som vdacny jednej pani ktora mi o tom rozpravala a nasledne aj nasadila nimi liecbu.Su to cisto len bylinky ktore zladuju nasi organy dokopi.Zda sa to byt absurdnee??aj ja som si to myslel kym som to nevyskusal a fakt prisaham ze sa citim sto krat lepsie ako ked som ich nebral.Ak chcete kludne Vam poradim.
Moj mail je jjoozzeeff10@gmail.com
Jozef

deni, vydrž, to je fajn, že ti je trošku lepšie, som rada...aj keď to bolo pred 3 dňami :-)

momentálne som celkom v pohode ale bojím sa že sa to zosype sere ma to pomáha mi len metal mávam také stavy že sa bojím vyjsť von lebo sa bojím že ma niekto ohovára i ke´d je to aj nelogické ja si proste myslím že tam niekto je a robí si ze mňa srandu

proserpina,

cenu života určuje jeho tvorca, a tým ani Tvoja mama ani Tvoj otec nie je, oni sú len sprostredkovateľmi života. Ty si dostala život do daru rovnako, ako ho dostali i Tvoji rodičia a brat. Každý jeden človek je darom pre tento svet, to platí aj o Tebe. Si veľmi cenná, si dôležitá už len tým, že si. Ver, že tu nie si náhodou a bola si chcená. A rodina Ťa predsa len musí mať rada, keď Ťa tak strážia a boja sa, aby si si niečo neurobila.

Nerozmýšľaj o zabití svojej rodiny - nikto nemá právo rozhodovať o živote a smrti iného človeka. Ich život ako aj Tvoj má nevyčísliteľnú hodnotu. Zober to ako fakt. Nemáš to jednoduché, bojuj však ďalej, vždy je nádej, že bude lepšie. Myslím, že aj psychologička Ti povedala, že sa môžeš vyliečiť.

Ak sa bojíš duchov, nečítaj knihy o ezoterike a anjeloch! Možno práve tie spustili ten strach. Vyvaruj sa takým impulzom, ktoré rozrušujú Tvoje už aj tak napäté emócie. Čo tak krásna literatúra?

ani nepindala:D len za anu a miu zase bulimické záchvaty:(

v poho, veď už vieš čo jej povieš, keby dačo :-)

mamka to videla jednu našu rp boha ja umrem jebne ma kurva tam čo mám robit

Deniska aj ja ťa mám strašne moc rada, teším sa na teba...
Nie nechcem robiť nič už som neschopná nikdy nič nedotiahnem do konca
Bella, s bratom sa nenávidíme, len sa občas pozdravíme, inak len hádky. S mamou nemám taký vzťah že jej môžem o všetkom povedať, už som sa o to snažila ale ignorovala ma.

Som strašne zúfalá, mám pri sebe žiletky, je mi do plaču, potrebovala by som sa vykričať, ale nemám kde, lebo samú ma nepúšťajú von ani nikde. Chcem si ísť podrezať žily, ale neviem kde, keď som dlhšie v kúpelni alebo na wc tak ma kontroluje babka aj keď fajčím na balkóne dlhšie ako 5 minút. Cítim sa ako v klietke, asi poviem psychiatričke čo mi je nech ma pošle na psychinu, tam mám viac volnosti, lebo toto sa už nedá vydržať. Mám pocit že mi čoskoro roztrhne celé telo.
A ešte k tomu sa nenávidím, lebo sa strašne prežieram, zjedla som čipsy, kyslú rybu, čokolády, dva chleby s nátierkou...hnusím sa sama sebe, mám skoro 95 kíl, pred dvoma rokmi som mala 55. :-(

Často rozmýšlam nad tým, že zabijem svoju rodinu a potom seba, aby som nemala výčitky, že niekomu spôsobím smútok. Už mi to prerastá cez hlavu, bojím sa svojich myšlienok lebo sú zlé. V noci mám nočné mory, budím sa na to že kričím a potom nemôžem zaspať.

A k tomu sa pridal ešte daľší problém, mám panický strach z duchov, bojím sa pozrieť do zrkadla aby v ňom nebol niekto ďalší, desí ma keď som sama doma, vtedy sa bojím napr. aj otvoriť skriňu a tak, a takisto mám strach z tmy, ale iba v byte. Vonku milujem tmu. Je to normálne? A stále mám pocit, že ma niekto určite sleduje, že máme doma kamery, aj v kúpelni sa musím dlho odhodlávať aby som sa osprchovala. Aj keď viem, že je to nelogické, nemôžem sa toho zbaviť.

Môj život je bezcenný, robím len problémy, nič iné, zbytočne aj poisťovne preplácajú moju liečbu. Prečo doma nevedia pochopiť že mi je tu zle, že smrť by bola pre mňa vykúpením. Som nebezpečná aj pre okolie lebo som schopná zabiť človeka. :-( o čom je takýto život? Prečo mama nešla na potrat radšej, aj tak viem, že ma nechcela.

zuzka nechceš robiť na mokrej?sanitári prejdú len kurzom a robíš tam dobrovolne