Neviem čo mám robiť

Lady,

všetky tie myšlienky, ktoré si popísala sú súčasťou obsesívno-kompulzívnej poruchy. Máš nutkanie správať sa podľa nich, ale je správne, čo Ti "radia"? V skutočnosti sú to NELOGICKÉ myšlienky, ktoré Ti v živote nepomáhajú, naopak Ti ho sťažujú. A čo sa stane, keď ich neposlúchneš? Určite nemáš jasnú predstavu, čo by sa v takom prípade stalo. Je to neurčitý pocit úzkosti z niečoho, čo ani nevieš pomenovať.

Ako sa z toho dostať? Určite Ti to už x-krát povedala psychologička alebo psychiatrička. Aj keď sa Ti ich rady nezdajú byť správne, spoľahni sa na ne. Obsesívno-kompulzívna porucha sa nazýva aj choroba pochybovania, to že o týchto radách pochybuješ je vlastne normálne. Aj keď je to ťažké, skús si opakovať a presvedčiť samu seba, že nie psychológovia, ale Ty sa mýliš.

Takže spôsob ako von z OCD je konanie proti kompulzii - ak Ťa tvoje myšlienky nútia niečo robiť, neurob to. Len tak sa presvedčíš, že to, čoho sa obávaš, sa nestane. Predtým skús spochybniť nutkavú myšlienku, jej zdanlivú správnosť - v skutočnosti je nereálna a nelogická.

Príklad:
Myšlienka urobiť 300 brušákov denne.
Spochybnenie: Prečo práve 300? Je niekde napísané, že dievča môjho veku/postavy/... musí robiť denne 300 brušákov? Neexistuje predsa žiadny predpis, ktorý by to prikazoval. Aj keby mi to niekto prikázal, neznamená to, že má pravdu. Cvičím, aby som sa cítila dobre vo svojom tele, nie aby som sa zničila či trestala. Niekto brušáky vôbec nerobí a nič sa nedeje. Aj keby som ja prestala denne robiť brušáky, nič by sa nestalo, nie som iná ako moji spolužiaci, ktorí necvičia. Keďže neexistuje žiadny zákon, ktorý by prikazoval robiť brušáky a takisto žiadna norma na ich počet, nemusím robiť brušáky vôbec.

Skús to - vydrž aspoň jeden deň bez brušákov a uvidíš, čo sa stane. Uvidíš, že nič, keby predsa len, môžeš to zhodiť na mňa. Aj keď sa budeš cítiť mizerne, nepodľahni nutkaniu a necvič. Potom môžeš napísať, ako si to prežila a čo sa dialo. Držím Ti prsty!

Lemonka: s tvojím názorom plne súhlasím, mnoho ludí sa reže a hrá sa na psychicky chorých len aby boli IN. Nepochopím takéto správanie, keď sa môžu tešiť zo života a oni chcú depky. Asi len málokto z nich naozaj vie čo je to ozajstné utrpenie, keď človek cíti len prázdnotu, je bezmocný a zúfalý, cíti sa bezcenný, nepotrebný, nevidí v budúcnosti žiadnu nádej, preto radšej volí smrť, aby nemusel ďalej znášať tieto pocity. Ľudia si myslia že samovrahovia sú bezcharakterní, egoistickí a neviem čo ešte ale neuvedomia si to, že aj oni sa snažili ako najlepšie vedeli vyriešiť svoj problém ale bolo to nad ich sily, nevedeli čo ďalej. Veď predsa neexsituje nikto kto by sa zabil len tak, z nudy, mnohí z nich s tým žili dlhé roky len preto aby neublížili druhým, ktorí ich majú radi a samovraždu mali ako posledné riešenie. Preto si myslím, že niekedy je sebecké od tej "druhej strany" vyžadovať od takýchto ľudí aby tu boli, vlastne to je ako keby povedali, že si želajú, aby naďalej trpel. Píšem to lebo viem o čom hovorím, lebo jediné čo mňa drží na tomto svete je "len" svedomie...Cítim sa ako uväznená vo vlastnom tele, niekedy mám chuť zabiť rodinu a potom seba, aby som nemala výčitky že som niekomu ublížila.

ja prežívam niečo podobné ale nie to isté. mám depresie oficiálne od 16tich ale naozaj asi od 10tich. teraz mám 19 a čím som staršia tým je to horšie, bojím sa budúcnosti, mám časté a silné výkyvy nálad, diagnostikovali mi bipolárnu afektívnu poruchu a hraničnú poruchu osobnosti. Začínalo sa to odmalička celé vlastne tým že som strašne žiarlila na mladšieho brata, potrebovala som maminu pozornosť a zistila som že sa mi najviac venovala vtedy, keď mi niečo bolo. Tak som si začala ubižovať, pamätám si prýkrát ako som to robila, na pieskovisku som si rozškriabala kožu a keď už tiekla krv tak som si tam dávala piesok, hlinu a pod, raz dokonca mačacie výkaly v snahe dostať nejakú infekciu, ale neúspeššne. lenže sa mi zapáčil ten uvolňujúci pocit keď začala tiecť krv a pocítila som bolesť. Potom mi už nešlo o maminu pozornosť, bola mi ukradnutá, rezala som sa tajne alebo nenápadne a vždy som mala výhovorku. Lenže stále som potrebovala viac a jemné rany už nestačili. Tak som skúsila iný spôsob, pojedala som doma lieky, najskôr tak po 5 kusov, potom som pridávala. Dokonca som ich pre lepší pocit nosila so sebou aj do školy. raz som ich v škole zjedla viac a museli mi robiť výplach a odviezli do enmocnice. To bolo v 16tich. Mala som strašný strach čo mi na to povie mama, nemala som odvahu jej ani zavolať. A keď sa dozvedela aj to že sa režem tak som to nemusela tajiť a rezala som sa intenzívne a čoraz častejšie. Tri roky sa liečim na psychine kde ma len napchávajú liekmi, zatial bezúspešne. Za tri roky som pribrala 40 kíl, hnusím sa sama sebe, jediné čo ma teší je to, že plánujem s najkamoškou útek z domu a potom sa zabijeme. Možno sa to zmení, neviem. Som strašná perfekcionistka, keď sa min iečo nepodarí, som nešťastná, obviňujem sa z neschopnosti, v poslednom čase mávam strašné záchvaty zúrivosti, už to nezvládam, stále sa to opakuje dokola. Vyčítam si každú porciu jedla, že som to nemusela jesť, niekedy sa mi aj podarí schudnúť, vtedy som šťastná ale potom ma chytí depka a všetko stratí zmysel a ja sa ďalej prežieram...všetko na piču, nenávidím život, ja som sa nemala narodiť, cítim sa ako omyl prírody...musím sa ísť rezať

a pomáha mi plyšák pes zeelený velký a mačka chlpatá biela a kamoškin potkan (ale ten netreba, len v dobrom na neho spomínam a keď som u nej tak sa knemu pritúlim a lahšie mi príde na duši)

v nedelu som chcela skočiť z okna lebo ma ségra obvinila nespravodlivo a nemala som to ako dokázať
odvtedy mám nočné mory a plačem aj vo sne bojím sa jej ale na intráku tiež nechcem byť lebo mám výčitky z jedla nútia ma jesť mäso a pritom som vegetaríánka sere ma to

ahojte zase ma to napáda doteraz s to dalo ale zase sa v tom strácam bože teraz je to také že furt sa učím čítam dokola tie isté vety a hovorím si že nečítam dosť pozorne že som to ešte neprečítala a za trest to musím prečítať ešte 6krát som nevyspatá a bolí ma hlava:((

viním sa za jedlo furt si vravím to som nemusela jesť a nad 45kíl keď mám viem že som chudá ale pri pohlade do zrkadla naschvál vypučím brucho a poviem si že som tlstá a chcem schudnúť nejem ale váha ma vždy stopne keď mám pod 45prežieream sa nad 45, tak chudnem drasticky... ke´d sa nevážim sú výčitky za každé sústo

učím sa furt na pc tie osmimi prstami to je v poho
robím 300brušákov denne zase obsesia lebo mi telocvikárka povedala že je to vela tak just ich cvičím 300
chcem sa kamoši´t s neznámimi luďmi a ke&´d mi pvedia niečo iné ako chcem počuť rozrevem sa dneska na hospodárskych výpočtoch som nevedela ani počíta´t zloženú trojčlenku alebo som si povedal žE SOM HNUSNá šKAREDá LEBO SA Tá V TOM BIELOM TRIčKU NECHCE SE MNU ROZPRáVA a PRVý RAZ V žIVOTE SOM JU VIDELA ASIK TAK
aj na pokeci si niekoho vyhladám a keď mi nepodpíše mám depky

pomáha mi len kamarát zo školy ale robí si nadstavbu a o rok končí:((

A k tomu zvieratku,skus zvieratka su hrozne fajn,ale pocit samoty neodstrania,mozes mat okolo seba celu dzunglu a milion ludi,ale ta samota je iba v tebe,neexistuje naozaj.Kym nezacnes pozerat na svet a hlavne na seba inymi ocami(je to velmi tazke,ale mozne)tak ju budes pocitovat aj nadalej.Zacni tym ze si odpustis,zabudni na to ze si problemova,kazdy ma pravo spravit v zivote nespravny krok,zvlast ak ho dozenu okolnosti a rovnako ma pravo napravit to.

kickaTT trapne si jedine ty,ked kurva nevies ani hovno o tomto psychickom probleme a seres sa sem,dievca caka na radu,nejaku pomoc a nepotrebuje odsudzovat.Neplet sem nejake emo,to nema s tymto nic spolocne,je rozdiel hrat sa na psychicky choreho cloveka a skutocne nim byt.Nikdy som nezelala nikomu nic zle,ale aspon jeden den v jej kozi by si si zasluzila.A vsetci co si myslia ze ake je to jednoduche mat poruchu osobnosti a byt ako vy ostatni.Ona bojuje,inak by sem nepisala,chce zit plnohodnotne,tak ako zije vacsina z vas.Verim ze je dobry clovek,aj ked ma pocit ze ublizuje okoliu.Ano boli ich to,ale preto ze ju maju radi a ONA sa trapi.Samozrejme ze chcu aby bola ako predtym a stastna,to jej zelam z celeho srdca aj ja,ale nie je jej povinnostou urobit radost im,to by bolo egoisticke od nich,kedze je na tom tak ako je.Je to pre nu dalsia zodpovednost,zase nieco co sa od nej ocakava a znovu ju to stahuje dole.Lady pozeraj v prvom rade na seba,zasluzis si aby si bola konecne z toho von,a ked sa nedari neber to ako prehru.Ak sa chces zabit tak to zrejme urobis,ale co ak prides o vela veci?co ak ta caka este vela pekneho,vsetko sa raz otoci?Mozno by si to tentokrat mohla skusit inak.A v 18 nezomriet,ale znova sa narodit.

nespravaj sa jak emo...je to trapne...

Demoni si z teba robia prcu a zabavaju sa na tebe,halo 665 dni +1,lebo ich nechas,nebranis sa,podlahla si myslienkam a "tym" hlasom,jednoducho vycisti si mysel,mysli na nic,medituj,prestan mysliet inac sa zblaznis. Bojuj s tym,lebo skoncis...velmi velmi zle,nechi vediet co ta caka,nebodaj si aj robila priblbe "cool" temne ritualy...

ne tolko mi chýba do 18ky