ľudia už fakt neviem čo mám robiť zajtra idem psychiatrovi ako každý mesiac a už neviem čo mám robiť mám horší stav všetkého trpím depresiami, mám suicidálne sklony, myšlienky mám celý čas pokusy tak 6krát do roka a za každým za zo psychiatrie vrátim ešte viac chorá ako som tam išla skúšala som iné ako furt sa len rezať a chcieť umrieť ale nedarí sa mi to skúšala som už naozaj všetko hrozne by som chcela psa ae mamka mi ho nechce kúpiť ale ja viem že by mi to pomhlo a keby ne psa aspoň myš lebo ja sa cítim hrozne sama a počítam dni kedy sa zbijem stále si to plánujem a nakoniec skončím na psychiatrii s poruchami osobnosti a suicidálnymi tendenciami ja už fakt neviem ako ďalej...už nechcem žiť takto každému len problémy vyrábam ja už nevládzem s ničím ja chcem umrie´t ale evyjde mi to asik a nenávidím moj život!!!!!:,,,,(
Neviem čo mám robiť
1. Nevieš, kedy máš urobiť akú vec a z toho máš depky.
Lady, sú to obsesívne myšlienky, ktoré Ťa do niečoho nútia a Ty vlastne ani nevieš, do čoho. Nemáš logický dôvod sa nad tým trápiť. Keď Ťa kvôli tomu opäť chytia depky, logicky si to zdôvodni napríklad takto:
Mám pocit, že by som mala niečo vykonať, ale neviem čo. Ak by to bola dôležitá vec, určite by som si ju pamätala. To, že som na to zabudla, alebo si to neviem vybaviť znamená, že to nemohlo byť nič dôležité. Preto sa nebudem kvôli tomu trápiť. Každý iný logicky uvažujúci človek - či už spolužiak alebo nejaký dospelý, by dospel k rovnakému záveru. A ja som taký istý človek ako oni, prečo by mali pre mňa, akurát pre mňa platiť iné alebo dokonca prísnejšie pravidlá?
To, na čo si neviem spomenúť, je iba produktom mojej mysle. Takýchto myšlienok mi za deň napadne kopa a je len prirodzené, že ich nemôžem všetky držať v pamäti, som len človek a nie počítač. Znamená však, že všetko, čo ma napadne, musím hneď vykonať? Sú to len nápady. Ja som tá, ktorá má právo nad nimi uvažovať, rozmyslieť si, či sú dobré alebo nie. Keď by som išla niečo urobiť, bude to len na základe môjho SLOBODNÉHO ROZHODNUTIA, že to tak chcem a že som si to poriadne rozmyslela. Nápadov môžem mať tisíce, ale tie nič neznamenajú. Dokonca si ich ani nemusím všímať a nemusím im venovať ani sekundu môjho času. Nech prichádzajú a aj odchádzajú. K ničomu ma nezaväzujú.
Aj keby som sa predsa len slobodne a bez nútenia rozhodla niečo urobiť, vždy mám výsostné právo veta. Akonáhle by sa zmenili okolnosti, nemala by som už chuť to urobiť alebo aj keby som na to nemala žiadny dôvod, môžem svoje rozhodnutie vždy vziať späť. Ja vládnem nad mojimi myšlienkami a rozhodnutiami, nie oni nadomnou. Ja som pán a oni mi majú slúžiť. Takto uvažuje každý rozumný človek.
Takéto alebo podobné zdôvodnenie, ktoré je naozaj nanajvýš logické, si stále opakuj, až kým aj Ty sama tomu neuveríš.
2. Je toho strašne veľa
Verím Ti a je mi zle pri predstave, ako ťažko sa Ti musí žiť. Nechci zmeniť hneď všetko. Vyber si najprv jednu myšlienku z tých "ľahších", ktoré Ti až tak nestrpčujú život, a skús ju spochybniť. Ak nevieš ako, môžem Ti s tým pomôcť. Alebo to riešte so psychologičkou, ona vie, ako na to.
Problém OCD je ten, že sa zdá, že obsesívnej myšlienky sa najlepšie zbavíš, keď čo najrýchlejšie urobíš to, k čomu Ťa pobáda. Že potom už budeš mať od nej pokoj. To je však veľký klam. Urobíš to, ale pokoj mať nebudeš, napadne Ťa x ďalších takých myšlienok. Tadiaľ cesta nevedie. Preto najlepším riešením je pretrhnúť niť týchto myšlienok hneď na začiatku tým, že neurobíš to, čo Ti myseľ hovorí, že by si mala urobiť ako reakciu na tú myšlienku. Treba skúsiť, zatnúť zuby a vydržať, naozaj sa nič katastrofálne nestane. Veď ani sama nevieš, čo by sa malo stať, keby si neposlúchla.
moja,tou hudbou si to ešte zhoršuješ.aj ja som takú počúvala,čo tak niečo optimistickejšie počúvať?
máš takéto stavy a mama ti nechce dovoliť psa?!?!
Lady, skúšala si spochybniť svoje myšlienky, ktoré Ťa tak trápia, ako napríklad s tými brušákmi? Nie je to jednoduché, ale len toto je cesta von. Tým, že počúvaš obsesívne myšlienky a konáš podľa nich, sa len v OCD-ku utvrdzuješ. A čím perfektnejšie sa snažíš týmto myšlienkam vyhovieť, tým do horšieho stavu sa dostávaš, nikdy nebudeš spokojná - napr. ako si spomínala to opakované čítanie nejakého textu. Sama cítiš, že vtedy nie si slobodná, robíš to, lebo si nútená a nie preto, že to chceš a navyše ani sama v tom nevidíš zmysel. Ak sa neodvážiš vzbúriť proti týmto myšlienkam, zostaneš i naďalej ich väzňom.
Základom je uvedomiť si, že aj Ty sa môžeš mýliť, že môžeš z rôznych situácií vyvodiť nesprávne závery - napr. že Ťa cudzí človek nemá rád len preto, že nesplnil nejakú Tvojimi myšlienkami danú podmienku, o ktorej ani nevedel. A v prípade obsesívno-kompulzívnej poruchy zober ako fakt, že sa mýliš povedzme v 90 %, a to nepreháňam. Prečo pri 45 kg nemáš, a nad 45 kg už máš nadváhu? Lebo si to tak myslíš - a čo keď sa mýliš? Podľa BMI indexu by si mala zaručene i pri 50 kg podváhu. Prečo by si mala dostať z každej známky od 1-5 po jednej? Prečo by si mala hneď a zaraz robiť to, čo Ťa hocikedy a bez rozmýšľania napadne? Prečo si myslíš, že Ťa vždy napadajú je správne veci? Ty máš právo nechať si čas hoci aj týždeň na to, aby si uvážila, či to, čo Ti myšlienky diktujú urobíš alebo nie.
Nemysli na samovraždu, ale namiesto toho sa pusti do boja. Možno to pôjde pomaly, ale Ty sa nemáš kam ponáhľať, máš toľko času, koľko potrebuješ. Ak Ťa nabudúce napadne nejaká myšlienka, zastav sa a nereaguj hneď, aj keď Ťa bude nútiť. Premýšľaj a zistíš, že tá myšlienka je nelogická a že Ťa núti robiť čo nechceš. Najlepšie, čo vtedy môžeš urobiť je urobiť presný opak. Len tak nad tou myšlienkou zvíťazíš. Začiatok je ťažký, ale neskôr, keď takto "nepočúvneš" viackrát zistíš, že sa nič hrozné nedeje a že si si takto mohla pomôcť už dávno.
mne kus pomáha aj muzikoterapia taký fajný gothic a power metal jujjkky ešte že mám také ho super kamaráta a super hudbu v mobile ale viem že hudba mi zmysel života nedá ten asik nikdy nenájdem a už len 602dní čím viac to uteká tým viac sa bojím že mi to nevyjde ale odstúpiť neviem ani nechcem lebo smrť je moje vykúpenie
Ak to nie sú bylinky, ktoré liečia, tak potom ako to, že homeopatia zabrala? Ak nemá logický dôvod účinku, tak je tu len nadprirodzený. Máš na výber - buď prišlo uzdravenie od dobrého ducha (Boha) alebo od zlého. Homeopatia je územím toho druhého. Ak som chorý, pravdaže že chcem ozdravieť, ale za akú cenu? Mnohí ľudia pocítili pri braní homeopatík úľavu od fyzických problémov, homeopatiká však mali na nich skôr či neskôr negatívne psychické následky. Rozhodne by som ich preto neodporúčala ľuďom so psychickými problémami. Nechala som link na jednu stránku v téme Depresia a panická porucha, je tam aj svedectvo lekárky, ktorá liečila svojich pacientov aj svoje deti homeopatikami. Bola by som preto opatrná a na Tvojom mieste by som ich prestala užívať. Aby Ti nakoniec nebolo ešte horšie ako predtým, keď si ich začal brať.
