rodičovské zákazy-za hranicou únosnosti?

lioness, tento rok 23 a asi uz starnem, ale fakt, budem mat prve babo a dobre si uvedomujem co ma caka, ale zasa ja som mala take iste zmyslanie aj ked som mala 17, raz som bola na nejakom koncerte s kamaratkou, chcela som ist, rodicia nas doviezli a po koncerte zasa odviezli domov a boli sme stastne, mali sme mozno tych 16-17... vzivote som neprisla domov napita, neviem, ale tak ja som s doverou rodicov nemala nikdy problem, lebo vzdy som vedela dodrzat aj prisnejsie pravidla a zato som si tu doveru neskor ziskala...

"už deti, nie ešte" :D

bibba, vieš, my ako ženy sme boli v 17tich ďaleko pred chlapcami, tak možno máme zafixované, že ani oni nie sú ešte také deti :D:D:D

lioness , ale zase, nie je 17 ročný ako 17 ročný, je to aj o psychickom vývine :)) pokiaľ je to rozumný chlapec, tak je to diskutabilné, ale ak tam ide vyhľadať nebezpečenstvo (nvm, ako to inak mám nazvať :D ), tak potom súhlasím, že nepatrí...

ale napr. ak by som vedela, že tam sú nejaké skupiny, ktoré veľmi túži vidieť a ide tam hlavne kvôli nim (aj ja chodím na koncerty len kvôli hudbe a to mám na mysli skupiny ako AC/DC, Judas Priest, Deep Purple, Black Sabbath atď, takže tvrdšiu hudbu, a ešte som nebola svedkom žiadnych konfliktov :D ), tak by som ho tam asi pustila, ale s ľuďmi, ktorých poznám atď a dohodli by sme sa na určitých pravidlách, napr. ako sa mi bude ozývať atď...

neviem, nie som ešte matka...

a mozno je to aj vtom ze ja si 17rocneho chalana uz predstavujem tak vyspelo, ale mate pravdu, vela 17rocnych su este sproste deti... chapem...

ok lioness...
moj nazor asi prameni z toho, ze som mala hrozne prisneho otca... uz s nim nezijem, ale on strasne prehanal. otvaral mi moje listy, ked som si s niekym dopisovala, xcel kontrolovat moj telefon, u ziadnej kamaratky som nikdy nemohla spat, len kamosky u nas, ak som dosla domov 10 minut neskor bola scena, dokonca ma aj raz sledoval, priznal sa mi, vsetko prehanal a to je uz asi extremny pripad, len som xcela poukazat nato ze ja by som bola taka stastna keby sa tolko nebal a doveroval mi, vzdy myslel len na to najhorsie. a ked som s nim uz nebyvala tak som sa uplne odtrhala z retaze a verim tomu ze moj zivot by sa takym zlym smerom ani nemusel zacat uberat keby bol normalny. narusilo sa tym vsetko...
velmi sa mi nepacia rodicia, ktori maju uplne na haku svoje deti a mozu si robit uplne co xcu, to su podla mna neni ani rodicia. ale taky pekny vztah, aj nieco dovolit, aj mat nejake pravidla... aj jedno, aj druhe.
asi som sa len nechala uniest...

whee_ee, vo všetkom máš pravdu... ale 17 ročný na festival proste nepatrí :)

dôveruj, ale preveruj :D

btw, presne, keď rodič nedôveruje, dieťa nemá pocit, že môže dačo pokaziť, tak robí somariny... ale keď tam dôvera je, chce si ju uchrániť..

ako rodič nikdy dieťa neochránite pred všetkým.. človek sa učí na vlastných chybách a na veľa vecí musí prísť sám, veď všetci vieme, aká je puberta.... drogy, alkohol, sex, cigarety - to sú veci, ku ktorým môže dieťa získať prístup aj cez deň, keď vám povie, že ide do školy a pritom bude u kamoša na byte.. napr...

podľa mňa treba na dieťa dozerať, byť pozorný a AŽ keď vznikne situácia, keď tá dôvera sa naštrbí, vtedy treba zbystriť, nech to dieťa vie, za čo to má.. a nie, že seká dobrotu a neviem čo a aj tak musí celé dni sedieť doma, pretože sa bojíte, že náhodou naňho padne tehla alebo sa pozrie na pivo..

isabella, proste ako si už napísala - zase sme si "sadli" :)) aspoň niekto dospelo chápajúci súvislosti :)