rodičovské zákazy-za hranicou únosnosti?

Môj priateľ má 21 rokov,a jeho rodičia ho dosť obmedzujú, napr. boli sme sa kúpať 40 km.od nášho bydliska a im to vadilo,nabavili sa s ním potom,a pritom má svoje vlastné auto a zarába si,oni nám nič neplatia...a ked niekam večer ideme si sadnúť,tak to musí pred rodičmi tajit?Je toto normálne? Ja som s toho,teda z nich na nervy....jak sa stále len do neho starajú a obmedzujú ho...

no zaujimave, ale ked rodicia brania zit vlastny zivot uz dospelemu cloveku??? To uz je prilis veru aj na mna...

ja si myslim, ze zakazovanie nieje dobra vec. ja by som radsej vysvetlila, co je dobre a co zle, co je nebezpecne a ake dosledky ich ciny mozu vyvolat...potom nech sa rozhodnu. doveru si treba budovat, nikdy nieje neskoro....

hassy, ja presne tak ako ty :D miesto diskotéky dám prednosť pohodovému piatku pri filme, alebo s knihou, alebo dokonca s testami z angličtiny :D kam sme to dospeli :D asi sme zostarli alebo čo :D

isabella, súhlas, festivaly sú aj podľa mňa určené ľuďom 20+ , ale k tomu som sa už vyjadrovala, a už sa radšej nebudem, niektorým sa to tu nedá vysvetliť, aj keby sme sa tu do kocky poskladali... :/

mne sa len nepaci ako tu niektori moralizuju a maju reci typu, ze ked sa deckam nic nedovoli, tak sa postavia proti rodicom... tiez troska obmedzeny nazor... ved ked nic preto nespravia, samozrejme, ze im rodicia nedovolia...

aha, moj posledny, to bolo na margo toho ako sa tu kydalo, ze prisni rodicia nezvladaju vychovu, ale prisny neznamena u mna nepustit nikam, ale riadne to decku osolit, ked nedodrzi co slubilo... aj ja som za to aby sa to uzavrelo na tom, ze ked niekomu rodicia neveria, tak si moze pomoct bud sam, lebo im asi este nedal dovod na to aby mi verili, mlademu to nepomoze, ktovie, asi rodicia vedia preco, k tomu som sa ja vyjadrila asi tolko, ze keby mam dceru a chce ist s priatelom, ktory ma aspon 20 a viem, ze mu mozem doverovat, tak ju sice s tazkym srdcom, ale pustim, ale len tak s kamaratmi, to by bol asi z mojej strany co sa festivalov tyka dost problem, u chlapca detto, lenze ten asi nebude mat priatelku (nie len kamaratku) nad 20 ked ma 17 :-DD...
aj tak neviem preco, ale ja si myslim, ze festivaly su skor urcene ludom 20+...

No to s tou inteligenciou je samozrejme pravda, uz som videla viac takych, ktori, aj ked s velkym potencialom a mozno aj velkym iq, velmi zle dopadli.
Myslela som ten posledny prispevok, proste mi to pripadalo, akokeby si hadzala vsetkych pubertakov do jedneho vreca a brala to tak, ze s nami nast-rocnymi nie je reci.. ale pravdaze beriem tvoj nazor, svoj som uz povedala a asi nema zmysel to dalej rozvadzat, tomu chlpacovi to asi aj tak nepomoze dostat sa na festival

romank.a, nebolo to myslene na teba, ale uz ani nevie kto sa tu tym ohanal, ze sak to decko ked je inteligentne v tomto smere tak to je v pohode, ale chcela som poukazat na to, ze o to vobec nejde...
myslim, ze si asi moje prispevky necitala vsetky a uz vobec nie dosledne... cely cas tu tocim len o tom, ze ak si nevybuduju decka doveru u rodicov tak si nenavyskakuju, co je na tom uzkoprse? je to normalny postoj a myslim, ze najspravnejsi aky moze byt... tz. nevravim, ze decka treba nevyhnutne limitovat vekom, ani do 18 ci 20 rokov nepustit ani na krok z domu, o tom tu v mojich prispevkoch nepadlo ani slovo, ale ked si tu doveru nevedia zasluzit, tak si nepomozu... ja som tiez chodila von, ale mala som pravidla...

hassy neberiem to ako utok:) ja taketo vymeny nazorov prostrednictvom internetu beriem skor s nadhladom
Ale myslim ze si ma celkom nepochopila.. nikdy som nepovedala ze 20-30 rocny clovek nie je mlady ani som to tak nemyslela, to co som pisala bolo myslene na mladych v puberte, ktori este len objavuju velky svet. A nemysli si, ze som nejaka bojovnicka za prava drzych deciek:D ja tiez castokrat dam prednost piatku doma, alebo len u kamosky, nechybaju mi ozranparty ci podobne veci, ani mi nikdy nechybali, a nie je to dosledok toho, ze ma rodicia nikam nepustaju. Je to preto, ze mam ich doveru, respekt, ktory mam aj ja voci nim a nikdy by som ich nechcela sklamat. Na druhej strane mam rada spolocnost mojich kamaratov a ked sa niekam ide na chatu, grilovacku alebo ja neveim kam, rodicia ma pustia aj na vikend a ja som im za to vdacna. Na to osm snazila poukazat - ze je potrebny vztah a samozrejme aj pravidla, nehovorim ze by ziadne nemali byt.
A to s tym, ze zabudli ake to bolo ked boli mladi?:) To som smerovala skor na rodicov.. neveim kolki z vas uz maju deti v puberte.. moju sesternicu nikam nepustaju, ma 18, je velmi obmedzovana. Rodicia jej stale hovoria, ze oni v jej veku este sedeli doma.. a ked sa niekedy rozpravam s babkou a pocuvam, co vsetko jej synovia vyvadzali, tak dakujem pekne. Je to trosku pokrytecke podla mna, aj ked chapem, ze sa ju snazia asi chranit pred tym, co oni v mladosti sami robili.
A to co si napisala v poslednom odstavci je presne to, co si myslim aj ja. Pointou mojich predoslych prispevkov bolo to, ze ak je vztah rodic-dieta v poriadku a ak sa vedia dohodnut na istych pravidlach, nemal by byt problem. Vidim to sama na sebe takze netaram do vetra. Ked povedia ze budem doma o jednej, som doma o jednej. A tieto vychadzky aj u mna rastli primerane veku.
A nevravim, ze to tak musi byt, aby rodicia dovolovali svojim detom uplne vsetko, to ani nahodou. Zlata stredna cesta je najlepsia. Vy, ktori tu pisete o tom, ze ste mali toho malo dovolene v detstve, ste radi, ze ste boli obmedzovani. To ale neznamena, ze ostatne deti, ktorym rodicia dovolia ostat vonku trochu dlhsie hned musia byt protivni fetaci a alkoholici, ktori si nevazia nic a nikoho, tak vazte slova;)
a co sa tyka tvojho prispevku isabella, neviem, ci tou pubertackou myslis mna, ak ano, nevidela som tu nikoho, kto by sa bil do pluc s tym, ake ma velke IQ. Taktiez som nevidela, aby niekto pisal o tom, ze by nemali byt nijake pravidla a ze by sa malo detstvo prezit v nejakej anarchii.. neviem preco, ale tvoje prispevky mi pripadaju velmi uzkoprse.. a aby som nezabudla, mozno je z jednej strany dobre, ked rodicia svoje dieta nikam nepustaju, ale ked sa nad tym zamyslim, ci by som chcela prezit nejakych 8 rokov dospievania tym, ze sa budem s nimi stale hadat a prosikat aby ma niekam pustili, hnevat sa na nich a zbytocne sa trapit, ze sedim len doma? Alebo sa uvedomit, porozpravat sa s nimi a prist na nejake schodne riesenie, vdaka ktoremu budu obe strany spokojne?

toto by sa malo uzavriet, pubertaci si tu myslia, ze si nepamatame aki sme boli mozno 7-8 rokov dozadu a strasne sa biju do prs o tom aki su vyspeli a inteligentni... neda mi nespomenut, ze vyska IQ este nema nic s tym ako ju clovek v praktickom zivote vie pouzivat(da sa jednoducho ukazat, ze ludia co boli v skole najlepsi v praktickom zivote zlyhavaju a naopak... nevravim samozrejme, ze to plati vzdy, ale na vysku IQ sa odvolavat neda, spravanie je cosi ine)...
ja si dobre pamatam na vsetky pravidla, prikazy a zakazy a aky to malo ucinok? moji spoluziaci co pravidla nemali su teraz len bandou ludi co sa tak maximalne vedia ozrat ked chodia na chaty a NIC v zivote este nedokazali... zato ti co nejake pravidla mali su uspesni, pretoze sa naucili v zivote, ze ked nieco chcu treba si to vybojovat a to nie "hadzanim sa o zem", ale velkou snahou... tak ako sa od vas ocakava, ze vydate velku snahu na to, aby ste si ziskali doveru rodicov(tak ako to dokazalo aj mnoho z nas)... a je zbytocne sa tu s pubertiakmi hadat, bo vas do velkej miery este ovladaju hormony, ja to uzavriem len tak, ze som rada, ze svoje dieta budem vychovavat ja sama(s jeho otcom samozrejme), podla svojich najlepsich predstav a tak aby bolo prinajmensom take zodpovedne v zivote ako jeho rodicia aj v mladom veku(aj ked samozrejme s pravidlami)...