Bulímia,anorexia

Ahoj zoe.to co si mi napisala je presne tak.ja mám 26 rokov,nez som zacala mala som 64kg,teraz mam 45 kg,pri anorexii som behala okolo 41-42 kg.aj mne sa teraz kazia neuveritelne zuby,pri vysetrenia krvy sa preukazalo,ze mam problem s pankreacom.viem ze sa teraz uzatvaram,chcem byt co najviac sama.ak mam doma manzela tak sa s nim dokazem pohadat len kvoly tomu,ze nechcem aby ma vydel ako doslova zeriem.on to o mne vie,co robievam na wc-ku.ked je doma tak vydrzim byt normalna,ale niekedy to porusim.snazi sa mi pomoc,viem ze sa kvoly mne trapi.uz som mu naslubovala aj nemozne,ale nedokazem to nikdy dodrzat.slubila som ze prestanem ak pojdeme zase na dovolenku,dovolenka je kupena uz od januara a ja som sklamala.casto sa zamyslam naco som vlastne na svete,casto myslim na to najhorsie.nechcem ho trapit.velmi sa snazi,vela pracuje len aby som mala vsetko.uvedomujem si ako je vsetko neuveritelne drahe,mame vysoku hypoteku tak by bola kazducka korunka dobra,ale ja som tak trefena ze ju niekolko krat dene len tak splachnem do wcka.nedokazem to,uz si neverim ani trosku.

Ahoj Lubkak,
spominas ze mas bulimiu rok. Ja som s nou bojovala 7rokov. Bola som uplane zufala a vsetky pocity co tu popisujete dievcata. Bol to strateny cas, a som rada ze zijem. Bulimia sa strasne podpisuje na zdravi, a ani sa nechudne tak sa to fakt neoplati. A je rozumne skoncit cim skor. Moje zuby boli tiez strasne - uplne zhryzene a priesvitne, takze vo veku 26 mam uz styri umele predne zuby. No strach. Viem co vsetky prezivate a chcela by som velmi pomoct. Nikdy som nebola tucna, len som si to myslela. Najprv anorexiou som to dotiahla na 49 kg pri vyske 183cm. Teraz mam 66kg a je mi to jedno. Jem ked som hladna, vela krat denne, niekedy cosi male aj o desiatej vecer, sak ma to nezabije. Chodim obcas cvicit. Take co ma bavi. Kupila som si korcule, chodim behat alebo len tak hram amatersky tenis zo stenou. Necvicim preto aby som schudla, ale aby som bola zdrava a aby som zmysluplne vyplnila cas. Ked som este mala problemy tak bolo najhorsie ze ja som nie moc spolocensky typ a nemala som ani vela priatelov. Takze som si vzdy musela vymyslat co budem robit aby som nejedla resp nemyslela na jedlo a nevracala. Napr som zjedla normalnu veceru, zachvilu som mala vycitky, tak som sa donutila ist na prechadzku, len aby som nebola doma, a povedala som si ze ten vecer uz nic nezjem. Ina vec - jedlo je drahe, hlavne to lepsie a chutnejsie, tak ako studentka som si kupila nieco - hocico len aby som sa mohla prejedat. Teraz si kupim radsej nieco co mam rada, aj ked to je drahsie, ale ved mi to vydrzi napr aj na zajtra, a tesim sa co si spravim na veceru. Spominam si ze ani ja som vlastne predtym nevedela kedy som hladna lebo som jedla a vracala stale dookola. Treba sa pridrzat niekoho v blizkosti, kto je normalne. Sak nemusim zjest misu kolacov, teraz zjem 2 a zajtra dva a este sa ujde aj inym. Dolezite je mat niekoho pri sebe, len to trva kym sa taky niekto najde.

Ahoj Vrr,
budem robiť večernú recepčnú. Ty si z Bratislavy.
Lokalita - Zámocké schody 4, jeden penzión. Teraz to vypadá ako nejaké promo =))
Dobrú nôcku...

Presne to su v nasom zivote momenty, kedy sa nam ruca svet, hoci funguje v skutocnosti dalej a pojde aj bez nas. Urcite si smutna pre kamosky, ale zober to tak, ze vsetko zle je na cosi dobre. Zavretim kazdych dveri sa nam otvaraju dalsie, len ich treba vidiet. Kedze im nevies pomoct, nepripustaj si to blizsie, ako je unosne PRE TEBA. Otvorenie tych dveri si musi urobit kazdy sam. Aj tie Tvoje su len a len Tvoje a v tomto momente by som ich oznacila cedulkou ZDRAVIE. Tak nezavahaj, skoda kazdeho dna :o)

einna a co tu budes cez leto robit?

ahoj alternativa,dakujem za pozbudzujuceslova,velmi by som chcela byt stastna a netrapit sa.dnes som prezila velmi skaredy den,totiz v praci kde pracujem sa vo velkom prepusta,prepustili mi vsetky moje slniecka.som s toho velmi nestastna,ze som nebola s nimi ja som totiz viac ako mesiac pn,ale od pondelka idem do prace.vsetok ten zial som celucky den od kedy mi to dievča zavolali riesila prejedaním a vzapäti zvracanim.som zúfala.pojdem sa pozriet na tu temu a pokúsim sa.budes tam aj ty?

Vidis Einna, vsetko je tak, ako ma byt, aj hladanie na nete Ta priviedlo sem :o). Myslim, ze s kontaktom na odbornicku by som Ti vedela pomoct. Ale nemozem to urobit bez jej suhlasu a pravdaze aj Tvojho vyjadrenia. Ale tato "moja" je sukromna, cena cca 600,- az 800,- Sk v BA za hodinu. To je ina palka... A podstata PPP je fakt inde, nie v chceni byt stihla. Zvacsa v rodine, v detstve.

Alternativa,
myslím, že Bratislava je teraz pre mňa najideálnejšie miesto. Pretože idem na minimálne na júl, príp. aj august a chcem tam ísť aj na výšku. A na druhej strane je asi najprevdepodobnejšia v tom, že tu najdem psychoterapeuta príp. psychoanalytika.
Presne na toto ma doporučila moja psychitrička, pretože sme sa rozprávali len tak a zrazu vyšli na povrch aj iné veci, ktoré, podľa jej slov, by vo veľkej miere súviseli s mojou diagnózou.
Ona mi presne nevedela odporučiť, ale povedala mi, že si to mám kuknúť na nete.
Mimochodom, keď som to vtedy hľadala, tak som objavila práve toto fórum.

Ahoj Einna,
asi by si mala specifikovat mesto, kde by Ti terapia bola z roznych dovodov najprijatelnejsia. Ano, slzicky su more, ktore zmyva nase male i velke bolacky...ale to nakopnutie mas v sebe, tak makaj, dievca moje :D. Navrhla som Ti minule rozhovor s mamou na temu: chcem byt zdrava. Tak ako, skusila si? Urcite aj rodicia by boli napomocni pri hladani terapeutov.
Lubkak,
vidis, ze nie si sama - ani s PPP ani ako clovek :D. Mam pre Teba navrh, ktory bude asi aj zdlhavy, mozno stoji za pokus: vezmi si papier a pero a chod do temy ako tato len s dolezitym dodatkom - BOJ VYHRAS. Pravda, len ak sama chces byt opat zdrava, stastne sa smiat, mat radost z kazdej peknej chvile, byt uspesna mlada zena. Tak ako? verim, ze chces, takze ...tema je veeelmi rozsiahla, s mnohymi slzickami i povzbudivymi slovami. Skus si vypisovat tie casti /resp. preklapat do svojho suboru/, ktore su urcitym navodom v comkolvek - v strave, psychike, v pristupe k sebe samej. Co s tym dalej, to Ti povie Tvoje telo a rozum. :D

ahojte babulky,aj ja patrim sem.mam rok bulimiu,kazducke rano si hovorim,ze uz nebudem zvracat,ale strach,ze pribeiem je väcsi.predtým som pol roka bojovala s anorexiou.neviem ani ako som sa zacala napokom prejedat.odcas vydrzim den co nezvraciam,ale su aj dni ked som na wc-ku aj pät krat za den.bojim sa ze ak by som nieco pribrala v momente mi to niekto vyhodi na oci.