Bulímia,anorexia

Ahojte. Máte niekto skúsenosti s superacidophilus 6 miliard pri výtoku? Ak áno prosím napíšte mi vaše skúsenosti popripade cenu tohto výrobku a kde by som ho mohla kupiť. Veľmi pekne ďakujem :.)

Dievcata, nad touto pliagou SA DA VYHRAT. Musite chciet a rozhodne vyhladat ODBORNU POMOC - psychiater, psycholog. Drzime Vam tu vsetci palce :D.

Vždy som bola dobre živená, ale človek si z toho nerobil vela, pokial to, čo zjedol, vybehal vonku s kamarátkami. Ale prišla puberta, a pomaly na mne narástla aj voda. Ale nevšímala som si to. Všetko zmenila nevinná poznámka starej mamy, že by som nemala jesť tolko sladkostí, lebo za chvílu neprejdem cez zárubňu dverí. Domov som prišla úplne zničená. Stála som pri zrkadle a plakala som. Neustále som sa obzerala a bohužial som zistila, že starká mala pravdu. Pri 168 cm som vtedy vážila úctyhodných 68 kg. Povedala som si dosť. Bolo to pred 3 rokmi, keď som mala 16 rokov. Zo začiatku som na to išla zdravo. Vylúčila som zo stravy sladkosti a biele pečivo, jedla som viac zeleniny a ovocia. Kilá šli pomaličky dolu. Aj okolie si všimlo, že som nejak pochudla a mňa tešili poznámky, ako dobre vyzerám. Chcela som ale viac a už ma nebavilo stále si odriekať oblúbené chipsy, arašidy, čokoládu a iné dobroty. Tak som skúsila tabletky na chudnutie. Myslíte že pomohli? Omyl. Neexistuje nijaká zázračná tabletka ktorá z nás spraví top modelky titulných stránok časopisov. Musím sa priznať, že som zbytočne minula kopu peňazí na nič. Potom som spravila tú najväčšiu chybu v mojom živote. Prejedla som sa, no prišlo mi tak zle, že som to hneď vyvrátila. A potom prišiel pocit upokojenia. Prišla som na to, že môžem zjesť aj koňa z pretekov velkej Pardubickej, no keď to hneď vyvrátim, nepriberiem ani deko, ba dokonca schudnem. Čas plynul a ja som si zvykla najesť sa a vyzvracať to. No po nejakej dobe si rodičia všimli, že som nezdravo zelená, podráždená, a vychudnutá. Mama ma začala kontrolovať. Kedy jem, a či náhodou nejdem na záchod. Prišla na to, že u mňa začíná bulímia. Snažila sa mi pomôcť, ako len vedela, sedela pri mne, kým som nedojedla, a ja som sa naopak snažila neutekať na záchod. Prešlo pol roka, našla som si priatela, a stratené kilogramy sa na mňa opäť nalepili a nechcelo sa im odo mňa odísť. Ale bola som spokojná. Bol to vzťah na dialku, Milan bol síce môj sused, ale už dva roky žil v Berlíne a rok a pol nám to fungovalo. Videli sme sa pár krát za rok, ale nevnímala som to dlhé odlúčenie, pretože som mala toho v škole velmi vela. Aj na bulímiu som úplne zabudla. Ale ona číhala kdesi v dialke a čakala na svoju príležitosť. Po roku a pol mi Milan povedal, že s naším vzťahom končí. Nevedela som prečo, kde som urobila chybu, čo zlé som povedala. On odišiel a ja som ostala zrazu sama. Stála som pri okne s žiletkou v ruke a slzy mi tiekli potokmi. Stále sa mi v mysli vynárala otázka PREČO? Začala som rezať do rúk. Jeden, dva, tri krát a potom znovu a znovu, až kým krv nestekala z rúk potokmi, tak, ako vtedy krvácalo moje srdce. Nechcela som si podrezať žily. Len som chcela zo seba dostať všetku bolesť. Velmi ťažko som sa s týmto rozchodom vyrovnávala. Pamätám sa na nespočetné preplakané noci... A potom sa mi splnil sen - 4 mesačná prax vo Švajčiarsku. Povedala som si, že keď už ma tam zobrali, mala by som vyzerať skvele. A bulímia vystúpila zo svojho tmavého tieňa a začal sa hrozný kolotoč. V práci som dokázala 12 hodín behať ako fredka po reštaurácii bez jedla, len s prestávkou na fajčenie, no po práci som sa vrhla na chladničku, kde som všetko vyžrala počnúc zákuskami a končiac obloženými chlebmi, zavolala som aj donáškovú službu a objednala si dve pizze. Všetko som to zapila dvomi litrami vody, alebo koly a hneď som utekala na záchod. Potom som si zapálila a všetko bolo v poriadku. Postupne som žalúdok už tak vycvičila, že jedlo zo mňa išlo vonku samo, stačilo sa len zohnúť nad záchodovú misu. Bolo to tichučké. Nikto nič nezistil, a tento kolotoč trval celé 4 mesiace. Potom som sa vrátila domov, pokračovala som v mojom tichom tajomstve a to už som z pôvodných 67 kg schudla na 57. Stále mi to nestačilo. Chcela som viac, chcela som počúvať viac pochvál a komplimentov. Ale mama si zas všimla, že ma pomaly ubúda. Spozornela, a samozrejme zistila, čo je vo veci. Začala ma teda kontrolovať ešte viac. Chcela som s tým prestať, ale už to nešlo tak jednoducho ako pred tým. Vždy som si našla nejakú cestu, ako to jedlo zo seba dostať vonku. Chodila som akože do posilovne, no v prvej zákrute som zahla do krčmy a všetko šlo von. A tak, ako si mama myslela, že je všetko v poriadku, ja som potichu pokračovala ďalej. A stále pokračujem. Kolkokrát som si povedala, že sa normálne najem a nevyzvraciam to. No moje pokusy zakaždým stroskotali. Prejedla som sa, šla som na záchod, potom cigareta. Takto sa neprestajne teda trápim už rok. Pri mojej výške 168 cm vážim 52 - 53kg. Stále sa mi to vidí vela. No mama si myslí, že som s tým prestala. Aj nový priatel si myslí, že som s tým sekla...všetci si myslia, že je všetko v poriadku, ale ja cítim, že nie je... Raz v noci ma chytili také kŕče do brucha, že naši museli volať sanitku. Bola som na hadičke, a jediné, čo zistili, bol zápal sliznice. Vtedy som si povedala, nikdy viac, ale nie je to také lahké. Ktovie, ako ďaleko to so mnou zájde ... ja vás všetky, čo si tento článok budete čítať prosím, aby ste neskúšali NIKDY pchať si prsty po jedle do krku. Padnete tak do nezmyselného kolotoča, z ktorého sa nedá vyskočiť. Jeho tempo sa neustále zvyšuje a keď sa konečne zastaví, môže už byť neskoro...

Nedá sa nad tou pliagou vyhrať...a to si o mne každý myslí, aká som silná osoba...hahaha....Celý deň sa držím...a vždy tak okolo šiestej príde zlyhanie. Normálne sa pripravujem na tento každodenný akt...je to sila!!! Hrôza...ja to asi nikdy nedokážem. Ale najhoršie je asi to, že nejak silno sa ani nesnažím. Akokeby mi takýto štýl života vyhovoval...:-(

ahojte
tak ja musim tiez nieco pridat moj pribeh je kustik a o dost lepsi ako tie vase osudy .. ja ked som zacala chudnut som mala 89 kg, 170cm a 18 rokov na krku.. teraz mam 64 kg.. a som rada ale vsetko by mozno inak dopadlo keby som nemal okolo seba ludi takych ako mam.. ked som zacala behavat bolo vsetko ok jedla som normalne a podarilo sa mi aj schudnut celkom slusne na 70kg.. moja mam zdravotna sestra bola tiez rada a nerobila si starosti bo vsetko bolo ok.. ale prisla zima a kedzye som sa bala ze to naberiam naspat prestala som uplne jest a zacala hladovka trvalo to asi viac ako 2 tyzdne ked uz som odpadavala vzdy som to zvalila na to ze mije teplo a z toho.. ale ked mi mama nasla uz v skrinke jablcny ocot z ktoreho sa udajne chudne tak jej doslo ze je zle a chuda ta sa skoro rozplakala..a zobrala to do vlastnych ruk ostala na dovolenke a kazde rano a obed a vsetko kzym som neyjedla bola pri mne, ked uz mi bolo zle a mala som strasne krce v bruchu tak ani ma nepolutovala..a dalsi clovek bol moj kamarat ktory ma vtedy podrzal a povedal ze ak sa niekomu pacim tak to kilo navyse ma na mne ma rad tak nech prestanem ..a pravidelne kontroloval ze ci jem bo hrame spolu v skupine hudobnej..a boli sme dost casto spolu a tak asi som mala strazneho anilela pri sebe ked som robila taketo somariny.. teraz je to uz ok aj ked sice ked sa npapam mi byva obcas yle ale som pod dozorom priatelov a mami s ocom a ked uz vidia ze beriem na seba siroku mikinu hned vedia xe zasse protestujem s jedlom a napomenu ma.. este ze tychto ludi mam..a tak vam drzim palce nech to zvladnete a bojujte statocne.. ja este niekdy zaprotestujem ale uz to zvladam a este chcem zhodit nejake tie kila asi okolo10 ale papam norm,alne a zacala som behat tak hadam zvladnem

som rada ze vas mam, hlavne preto co sa dnes stalo u nas- vid sekcia boj vyhras, neviem si predstavit kde stravim dovolenku 7,5 tyzdna lebo s nasimi to nezvladnem. Stale rozmyslam nad tym Pezinkom, ale asi to bude nanic, ked lekar a moj terapeut z Pezinka odchadza.

... a mam obrovsku radost, Zuju. Urcite neporovnatelne vacsiu ako z nejakej novej handry :o).

Zuju,
Tvoja filozofia je spravna, si super. Kazdu normalnu zienku nejaka ta nova handricka potesi, tak si tu malu radost aspon sem-tam doprajme :o). A vsetkym pekny weekend.

zuju, si pašáčka, len tak ďalej, si fakt šikovná :-))

Ahojte hlavne nove dievcata, velmi vam drzim psrty, ja sa zatial drzim, co som pribrala nakupila som si nove oblecenie a velmi sa mi paci, hoci som si myslela ze je do cisla 40-42 nikdy nevleziem, stale som chcela svoju 38. Nehovorim ze je vsetko O.K. stale som pod dohladom ale pokial nezabojujem ja nikto iny mi nepomoze. Mam vas vsetkych rada a skoda ze ste tak daleko. Musim urobit niekde stretavku, ale nie v nemocnici v PK alebo BA. Drzte sa a pekny vikend