Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Bulímia,anorexia

einna

el. vi,
si tu ako ruža medzi tŕňmi. Ako si dokázala zvíťaziť nad problémami so stravovaním?
Koľko ti to trvalo a čím všetkým si musela prejsť?
Ja už si naozaj myslím, že jednoducho bulímia nado mnou zvíťazila a ja sa jej už len podriaďujem. je ťažké byť sama s hlavou plnou nechutných myšlienok...

el.vi

Klarka, neboj sa, ..ten pocit prejde, ... ato preratavanie kazdej lizicky tak isto, len sa tym musis prestat zaoberat, ..priberies, to asi ano, ale to neznamena ze si horsia ako ostatni, ...a ostatni to vedia, ...

klarka

elvi
dik,ze si napisala.lenze mne je z toho hrozne,ked si predstavim,ze mam 2kg naviac.a bojim sa ,ze budem tucna.nadokazem sa zbavit toho pocitu.neviem ako si to zvladla.ale som rada,ze su aj taky ludia,co to zvladnu.citim sa nanic!no dufam,ze to raz zvladnem.

el.vi

Ahoj Klarka!
hej poznam ten pocit, ...ale uz to mam za sebov. Klarka bud si ista ze o tych 2kg vies len ty, ..je to len vnutorny pocit, co vyvolava choroba...a o kila v zivote aj tak nejde, ...len trva dost dlho pochopit to a zacat vazit seba aj ostatnych inak ako na kila...urcite mas okolo seba kamaratov, kamaratky....ludi ktorim zalezi na tebe a nie na tvojej postave. Len to musis zacat vnimat takto aj ty a obklopit sa tymi spravnymi ludmi...
Co sa tyka kupania, ...kludne sa bez kupat, a skus zabudnut na to ako sa vidis v zrkadle, ...kupanie je fajn trosku sa zabavis, ochladis, a co-to "spalis" :o) co sa mna tyka, ...ja neznasam ten mokry kupaliskovy pocit, tak ze ja si radsej slahnem studenu sprchu a jem mi fajn...

klarka

ahojte
aj ja sa citim tak jak vy.je to hrozne.ja som pribrala 2 kg a uz sa idem zblaznit.som z toho uplne na nervy a snazim sa schudnut znova.kamosky ma volaju na kupalisko,ale ja s nimi ist proste nemozem a neviem im vysvetlit preco.strasne ma trapi to ako vyzeram.aka som tucna.viete ja mam jednu kamosku,co teraz pustili z nemocnice koli anorexii a ona si mysli,ze je tucna.bojim sa,ze tam skonci znova.prosim napiste mi dakto.

einna

Ahoj Ivet,
teraz je už neskoro, ale ak sem zajdeme zajtra synchronizovane, tak sa rada s tebou o tom porozprávam resp. popíšem.
Prajem všetkým KRÁSNYM t.j. naozaj všeeeetkým babám dobrú noc.
Držme sa...

Z-uzka

azira
Ahoj :)) Pripomínaš mi celkom mňa, tiež na oko vždy usmiatá, bezproblémová, no vo vnútry zožieraná tou chorobou.. No a momentálne prežívam asi to čo ty vtedy, keď si pribrala, takže asi chápeš ako sa cítim :,(( Pri pohľade do zrkadla plačem, v obtiahnutých riflách mi ide puknúť srdce, najradšej by som ani von nevychádzala pokiaľ neschudnem, pri zjavení chudšej dievčiny mi je úzko, závidim jej a sebou opovrhujem.. Snažím sa bojovať s tými kilami navyše, no na druhej strane sa snažím bojovať aby som bola už konečne zdravá.. Je to ako vojna svetov v mojej hlave bez konca a čakám, ktorá strana zvíťazí.. Najviac sa mi páči tvoja posledná veta: ale bolo by nefer obvinovat len mna ved oni ma tak velmi zranuju tak velmi trpim a nie len svojou vinou.. Tak nejak by som popísala aj ja svoju situáciu a vzťahy v rodine..
Drž sa, prajem ešte pekný zvyšok nedeľe, papa :-))

einna

Azira,
viem, o čom rozprávaš...Ja som začala s delenou stravou, a keď som videla, ako sa mi po určitom čase darí to, čo som nemohla dokázať dlhú dobu, bola som nesmierne šťastná. Začalo ma baviť byť čím viac a viac chudšou. Chcela som byť úúúplne chrdá.
Musím však podotknúť, že to všetko začalo v podstate jedným chlanom, ktorého som strašne chcela, ale on mal vtedy chudunkú babu. Preto som si "uvedomila", že to je asi cesta k nemu. Priblížiť sa jej výzoru.
Sestra mi často vravela, že keby som trocha schudla, tak by som bola naozaj pekná. Ako pätnasťročnej mi to bolo jedno, ale keď som začala chodiť vonku, tak som zistila, že sa hanbím za svoje telo. Nevravím, že som bola tučná, bola som normálna. A tu sa naskytuje ďalšia moja chrakterová črta - mne nestačí byť prriemerom, ja chcem byť tá najkrajšia, najdokonalejšia. Vo všeobecnosti som perfekcionistka. Nestačí mi vec na 50 percent. Buď je to na 100 alebo na 0 percent. A to je tiež nebezpečný faktor pri problémoch so stravovaní, kedy človek musí poznať striedmosť.
Jednoducho, keď som začala chudnúť, tak som sa akoby dostávala do sveta, v ktorom som chcela byť vždy. Bol to svet mojej sestry, ktorá bola vždy štíhla. Aj to mňa strašne štvalo (štve ešte stále), že všetci moji súrodenci (3) majú prirodzený sklon k štíhlosti. A len ja musím byť ako prasnica??
Keď som dosiahla váhu, ktorá aj mamu zalarmovala, tak som začala jesť. Zo začiatku som pri jedle plakávala, ale postupne som sa cítila, že konečne si môžeš dopriať to, čo si nemohla. Akýsi pocit voľnost, bez pút pri jedle - dá sa povedať. Ale ja som tie putá doslova roztrhala a spálila a jedla som viac a viac. Zo začiatku som vracala. Ale potom som sľúbila rodičom, že s vracaním skončím. Ale prirodzene, že s prejedaním som neprestala. A tak som pribrala na nehoráznu hmotnosť. Tiež, ako ty Azira, som sa hanbila pred ostatnými, pretože som si vedela predstaviť, ako moju zmenu výzoru asi prehodnocujú. Presne som sa cítila rovnako ako ty. RAdšej by som sa videla v hrobe ako v takej podobe. Radšej by som bola vychudnutá na smrť ako tučná. A znova sa to začalo. Troška inak - menej som jedla, cvičila. Keď som schudla, nie však na takú hmotnosť ako predtým, ale celkom prijateľnú, tak som opäť začala veľa jesť. Ale už som vracala stále. A to pretrváva doteraz.
V podstate sa moja choroba aj bulímiou začala. Ale je to tak dávno, že niektoré súvislosti mi vypadávajú. pretože najskôr som začala jedlo vracať - o tom som sa zhovarala aj s kamoškami, ale postupne som si nechávala všetko pre seba. Keď som chcela vracanie riešiť a predsa chudnúť, začala som so spomenutou delenou stravou.
Teraz ani neviem koľko vážim. Neviem, či je to bežné pri našej diagnóze, ale aj vy ste si všimli akoby ste mali vždy iný zrak??!! Ja sa niekedy vidím chuda, inokedy zasa tučná, pričom časový odstup je niekoľko minut, hodin alebo dni...Ja vlastne už ani nedokážem zhodnotiť svoje telo... A to ma vyvádza z miery.
Veľmi sa bojím aj toho, že postupne stratím aj schopnosť učiť sa. Ako prváčka na vysokej by to bol naozaj problém.