ahojte spolutrpiteľky,chcela by som Vás požiadať o radu. Ešte mi život do cesty nikdy nepriplietol podobnú záležitosť,takže si v podstate neviem ako počínať a zárovaň nečinne sa prizerať nedokážem.Trpím PPP už zopár dlhých rôčkov,nedokážem sa z toho vymotať a úprimne si veľkú šancu nedávam, ale jedná sa o ďalšiu osobu, avšak je mužského pokolenia. Čo je hlavným dôvodom,že neviem ako začať rozhovor s ním,aby som ho nasmerovala čo najlepším možným spôsobom.Lieta v tom chlapčisko až po uši,neverila by som,že práve on sa dokáže dostať taktiež,ako my do tejto nekonečnej pavučiny.Chcem mu veľmi pomôcť,ale ozaj netuším ako.Či mu navrhnúť hneď vávštevu lekárky(ale viete,aký sú chlapi,tvrdohlavý ako barani),či mu pekne sporadicky vysvetliť,čo sa s ním bude ďalej diať,čo všetko mu to vezme,ak sa z toho nedostane,či donútiť aby si robil denník(čož v jeho prípade bude dosť ťažké,keďže je jeden z tých lenivejších) alebo...veľmi by som ocenila nejaké tie vyjadrenia,pomôžu,aspoň do určitej miery..veľmi,ale veľmi vopred ďakujem...a držte(me) sa