Bulímia,anorexia

kitty chcem vedieť či sa už niekomu podarilo z toho kolotoča dostať,lebo mne sa zdá,že sa to nedá a nevidím už v ničom zmysel.Neviem ako sa mám stravovať,kolko toho naložiť na tanier.Doobeda sa vždy držím perfektne,ale keď prídem zo školy,tak je to stále to isté.Idem do kuchyni s myšlienkou,že sa idem prejesť až do prasknutia.A kým to nespravím,nebude dobre.tá plnosť mi dáva pocit,že je všetko ok,že nie som citovo prázdna,pocit bezpečia.Neviem či to pociťujem len ja...?ale potom je to ešte horšie,lebo mám výčitky,že som tolko toho zjedla.Už som sa odnaučila nevracať(aspoň to).ale nechcem sa ani prejedať:(

Ahojte!chcem len odkazat vsetkym ktori trpia anorexiou,bulimiou,viem ze to nie je lahke sa z toho dostat ale musite byt silne a pozerat sa aj na ludi okolo co vas maju radi ako trpia ked vidia trpiet vas.ja nemam s takymto niecim nastastie skusenosti aj ked sem tam ma schyti drzanie nejakej diety ale za par dni ma to prejde.mam 183cm a 70kg a pred 2rokmi to bolo iba55-60kg ale som stastna taka aka som.mam zdravotne problemy ktore som si nezapricinila ja a ako rada by som bola zdrava,mam nedostatok bielych krviniek takze kazda choroba sa na mna nalepi,prave pre to si uvedomujem o com je zivot ze to nie jo o tom kolko clovek vazi...preco si zdravi clovek ublizuje kvoli kilam,ludia by sa mali tesit ked su zdravi.ja zdrava nie som a nemam dovod si zhorsovat zdravotny stav len pre to ze mam 70kg,s priatelom sme sa rozhodli mat babo a to je tiez velky dovod preco sa nezahravat so zdravim

overila sa mi stara znama pravda, kazdy sa musi poucit z vlastnych chyb, my ludia sme uz raz taki, potom ked sa popalime, klesneme na dno, nadavame si preco sme neposluchli rady tych, ktori nam skutocne chceli pomoct, zistujem, aka som bola sebecka, myslela som len na seba, prvorade bolo, aby som bola, co najstihlejsia, a co mi to prinieslo, nie som ani modelka, ani herecka, sedim doma a trapim sa s anorexiou a spolu so mnou i moja rodina, povedat si naco zijem je lahke, no umenie je bojovat a nieco v zivote dokazat, no urcite moj, ani nikoho ineho zivot nezavisi od kil, je to absorudnost, zijeme len raz, vazme si, ze mozme zit, pozrime sa na deti bez ruk, noh, pozrime sa ako velmi chcu zit a mi si nevazime svoje zdravie a hazardujeme s nim ako by neslo o nic, ak nemyslime na seba, tak si vzdy spomenme na ludi, ktori nas lubia a praju nam len to najlepsie.

je to mozne?
sama sa z toho nedostanes ale urcite ti pomoze nejaky odbornik psycholog psychiater , mozno si iba natrafila na zlu psychiatricku skus si vyhladat na internete kto sa tym zaobera v tvojom okoli aky lekar, alebo spytaj sa svojej lekarky za kym mas ist

jacquelin
vyhladaj odbornika sama sa z toho nedostanes a odbornik ti pomoze

a este pre xxxx: to sa neda, proste ja uz nic newidim ako pozitivne, aj ked nieco je tak to hned vezmem tak ze aj tak sa to zachvilu zmeni a bude to zase na hovno...a vies, neviem ci niente ale mna fakt nezaujima preco je tu nejaky strom alebo co..furt len rozmyslam- na co sme tu?? na co ludia existuju. aj tak zijes na to aby si umrel...

ano, lenze to vysvetluj niekomu kto normalne jedava a zacina iba s dietami.. ja som kedysi bola strasne chuda sama kost a koza a pritom prehnane vela jedla. potom prestala tancovat a taky rok- dva som si dokazala udrzat postavu, lenze potom som zacala priberat a pri vyske 162 cm som mala 56 kil ja som sa stym zacala pomaly vyrovnavat ze som tlsta, ale moj byvali priatel mi furt hovoril aka som tucna, tak som zacala so vselijakymi dietami, resp. zdravou stravou, neskor to preslo k tomu, ze vecera bola vynechana, neskor obed a teras zjem za den iba polievku (samozrejme ze nie taku kam ide smotana)...a este aj s toho mam vycitky aka som nenazrana a keby som to dokazala tak to vygrciam...ale aspon to nastastie nedokazem.. kazdy den sa vazim jak taky idiot asi 10-15 x a ked ma nejaky chalan chyti tiez mam pocit akoby mi proste chytal iba tuky..a vzdy ked idem spat mi chodi po royume iba to ako na dalsi den zas nebudem nic jest a tesim sa s toho...

baby ci chalani, vsetko jedno, kto ma pocit ze je chudy, ci tucny, vsetko je to hlupost. treba byt spokojny, vyrovnany a to prirodzene vyzarovanie vyrovna vsetko. bojovat s tym moze viest k takymto zufalstvam ake sa tu omielaju. a verte mi ze aj chuda aj vyslovene obezna baba/ chlap mozu byt a su pre niekoho atraktivni. hlavne nech sa nesnazia byt niecim, cim nie su. pre obraz: sam som mal kedysi 60kg pri 180cm, sportoval som atd. dnes, ked mam 100kg mam s nadvazovanim kontaktov s babami menej problemov ako vtedy. som spokojny. a tajomstvo? nebojujem proti nicomu, robim co sa mi zda prirodzene. to by ludia mali...

ahojte kocky. chcem sa spytat na rovinu - da sa z toho dostat? da sa z toho dostat definitivne? som v bulimii uz 6 rokov a prestavam verit, ze to raz skonci. Najhorsie je ze ja to chcem skoncit, chcem s tym prestat, je mi z toho uz zle, zacinam sa nenavidiet, zmocnila sa ma taka letargia, otupenost voci svetu a sebe, lahostajnost, a preto s tym chcem prestat, naozaj. ALE NEJDE TO, NEVIEM TO. SOM ZAVISLA NA BULIMII. PAR DNI TO VYDRZIM, ALE VZDY SA TO VRATI SPAT. da sa z toho dostat bez pomoci psychologa alebo psychiatra alebo skupinky? mam priatela, je strasne zlaty, pomaha mi, drzi ma ked je najhorsie. chcem z toho von, ale neviem ako. za lekarom s tym velmi nemam chut ist. bola som u 3 psychologov a vsetci mi povedali "nemame s tym skusenosti, skuste inde..." tak som dosla ku psychiatricke, ktora mi vynadala, ze idem tak neskoro a ze co si o sebe myslim. vsetko, co urobila bolo, ze mi dala akesi antidepresiva na vyrovnanie hladiny serotoninu a to je vsetko. odchadzala som od nej s placom. mozno mam predsudky voci takymto lekarom, preto nechcem s tym ist za lekarom. preto sa pytam - DA SA Z TOHO DOSTAT AJ BEZ ODBORNIKA? AKO? CO VAM POMOHLO? VDAKA. OBDIVUJEM VAS VSETKY, KTORE STE Z TOHO VONKU !!!

Katarina,lenze u tych dievcat to nefunguje.Ja som nemohla lubit svojho chlapca uplne naplno ,aj ked on ano,nechcela som ani, aby sa ma poriadne dotykal,nevedela som si to vychutnat,myslela som ,ze mi kontroluje tuk.A to som mala napr172cm,53, 54kg.Najnizsia hranica bola 40,najvyssia aj 86.Neopustil ma ani vtedy,ale ja som ten pocit ,aka som nemohla vystat.Ja vas chapem ,vsetky,ale vtedy som si nevedela pomoct,Ten kolotoc trval od 13 do 24 rokoch,nikomu neprajem.Ale da sa z toho dostat.didi,kde ides na liecenie?Ku komu?Prezradis?