Bulímia,anorexia

a vlastne pekný víkend všetkým:-)

Arwee,prepáč,musela som off, mala som prácu...aj teraz som tu iba na chvíľku...no, naše mamy si proste musia zvyknúť,moja sa to pomaly začína učiť...iba musím byť aj ja trpezlivá,a snažiť sa ju chápať...takže niekedy musím zaťať zuby a vydržať.-)
Neboj, aj Tebe sa to podarí, a ak nie, napriek tomu musíš vziať svoj život do svojich rúk,vedf ho žiješ Ty, nie Tvoja mamka...ja viem, ja mám tiež výčitky,ked nechávam maku samu,ale tak to proste musí byť...V tomto musíme byť egoistky:-)
Alti, ďakujem:-) Verím, že sa mi to podarí,aj priateľ mi pomáha, stále sa snaží byť so mnou, dozerá na moje papanie,a stále mi opakuje,ako ľúbi moje bruško .-))))
Pekný víkend aj Tebe

Minetka,
uzasne si potvrdila vsetkym dievcatam, ze psychologicka pomaha najst ten spravny vztah k nasmu zivotu, najst tie spravne, take normalne postoje v nom. Hlavne k sebe samej. A popri tom vyhanate aj PPP :D. Si super, dobehnes do ciela na tejto dlhej trati u zdraviu :D. Velmi Ti drzim palce.
Arweena,
ano, aj rodicom by prospeli sedenia u psychologov. A kazdemu. Kedze som ich tiez absolvovala a velmi som sa aj vdaka nim zmenila /urcite k lepsiemu/ rada hovorim : keby kazdy z nas povinne mal taku malu skolu tej obycajnej psychologie, komunikacie, nas zivot by bol vyrazne krajsi. Nebol by bez problemov, ale riesili by sa tak uplne normalne. Vies co, moja, sustred sa na riesenie toho, co riesit vies len Ty, co mas vo svojich rukach. A to si TY. Ti okolo Teba, vcitane mamy, si musia riesit svoje problemy a bolacky sami. Kazdy "kopeme" v zivote za seba, to vsak nevylucuje dobru, spravnu "prihravku" inym /cize pomoc/. Ale musis byt Ty sama na tu pomoc dost silna.
Len tolko som Vam chcela, dievcata. Prijemny vikend

no niektore mamy sa nevedia zmierit, ked im dcera odide z domu...to je na dlhe debaty..keby som mozono riesila len jeden problem, a to svoju chorobu, a nie neustale niečo ine..mozno by sa mi aj darilo

No,Arwee, to je neriešiteľný problém:-( Mama chodí z práce rovno domov,a celý večer presedí pri telke,spí,je ovocie a zeleninu,nič ju nebaví,nikam nechodí...nemá ani kamarátky,dokonca ani ked ju volajú kolegyne,nejde,vraj sa nemá s nimi o čom baviť..aj psych. mi povedala,že sa viaže na mňa,ale ja jej partnera nemôžem nahradiť...teraz som to už pochopila,tak sa to snažím riešiť,a priznávam, že sa to lepší...Mama chápe,že raz odídem..ona v podstate nie je zlá,je to dobrá mama,iba nejako nedokáže prijať,že už som dospelá,a chcem robiť vlastné rozhodnutia,aj za cenu chýb..

minetka
no moja mati keby to vedela, hned by to zvalila na priatela, lebo on je dost chudy:)mozno aj nieco tuši, ale mysli si, ze je to anorexia..ale ja sa vzdy branim, aj ked by som jej to najradsej vykričala...ked som u nej, zjem vsetko, takze to nevyzera divne.
Ludia to vacsinou nechapu, myslia si ze sa z toho da lahko dostat.Jednoducho prestanes vracat a tym sa to konči..keby to bolo take jednoduche.
Zavidim Ti ze chodis stale von, bud rada.so mna sa stal domased:(
Moja mama je tiez podobna..naladova..ale ma uz nejaky rok priatela a ten ju myslim kroti, on je taky vesely:)takze by si jej mala niekoho pozhanat a nebude na Teba az tak viazana

:-( škoda, tiež som dúfala,že si bližšie..
No, moja mama o tom vie, už dosť dlho...ale...nepomáha mi, síce mi sľúbila, že bude pri mne,že spolu to prekonáme,ale myslí si,že to prejde zo dňa na deň,a ked príde kríza,už je nešťastná,hnevá sa,potom plače...no a ja mám výčitky,takže jej o krízach radšej nehovorím:-( Potom mi vyčíta,vraj prečo to robím,že mám všetko,že ona by pre mňa aj život obetovala...a nechápe,že práve v tom je problém, že ja cchem viac priestoru pre seba, že je to môj život! A podľa nej je to iba moja slabá vôľa,že keby som sa rozohdla, tak s tým prestanem, tak,ako ona prestala zo dňa na deň fajčiť...a pritom ona má tiež zvláštny vzťah k jedlu,jedáva veľmi málo,a večer,hoci je hladná,neje nič,iba veľa ovocia a zeleniny...
A je stále podráždená, nahnevaná, že chodsím stále von, že nie som nikdy doma,že ona je sama...proste je taká zatrpknutá...ale ako povedala psychologička,musím to brať tak,že je to jej problém a jej vlastné rozhodnutie,byť taká,a že ja sa tým nemám nechať ovplyvniť...ale to sa ľahšie povie,ako urobí:-(

presne tak!aj ked to nemysli zle, tie vysledky su hrozne...aj ked sa vykaslem na jej rady a rozhodnem sa inač, potom tie vyčitky...:( este robi sceny aj z toho, aky nabytok som si vybrala:)
Tvoja mam o tom vie?ja si to neviem predstavit, ze jej to poviem.
Som zo Ziliny

Presne tak to cítim aj ja...viem, že mama sa snaží až priveľmi, vždy mi chce pomáhať,radiť,ale...nechápe, že potrebujem vlastný priestor,hoci urobím chybu,ale urobím to z vlastného rozhodnutia...bude to prroste môj problém...
Ty si z ktorej časti?

minetka
nemusis mesto zverejnovat, len som tajne dufala, ze budes blizsie:)
ja som zas az taka vzorna nebola, zas na kazdej prednaske som nesedela.
tu psychologičku by potrebovala aj moja mama, ona vsetko zapričinila a ani o tom netusi...nechcem zvalovat na nikoho vinu, ale citim to tak...minimalne to spustila