Ahojte všetci,
keď to tu tak čítam, je mi smutno...ako sme sa vlastne dostali až sem, do tohto bludného kruhu prejedania, zvracania, hladovania? Čo to spôsobilo, že sa nevieme na svet, ostatných, seba, svoje telo pozerať ako predtým? Bola som normálna baba, ktorá sa tešila zo života, mala rada spoločnosť, chodila sa baviť s priateľmi, bola plná plánov do budúcnosti a životného elánu... kde je to všetko? Ako to, že odrazu je pre mňa problémom baviť sa s ľuďmi, dokonca v poslednej dobe aj s priateľmi, že nedokážem prežiť jeden večer bez toho, aby som neplakala do vankúša, necítila sa tak úboho a osamelo...čo je príčinou toho, že telo, s ktorým som bola niekedy celkom spokojná, mi odrazu pripadá také škaredé a tučné.. Že taká, pre iného človeka úplne samozrejmá vec, akou je jedlo, sa stalo mojou najväčšou láskou, no len na pár minút? Že ma pomaly prestáva baviť život?...chcela by som byť znovu ako predtým, byť silná, šťastná a spokojná,no odrazu mi to pripadá také ťažké....