Bulímia,anorexia

kýblik, a ten vzťah udržuj, nepokaz ho kvôli PPP. Potom ostaneš už úplne sama a to určite nechceš!!!

mishka nechcem aby si to brala to co napisem ze ti nieco vnucujem alebo podobne.Mam knihu zivot v rovnovahe,Su tam pribehy ludi ktory sa vyzdraveli z PPP.Kazdy jeden pribeh ktory tam bol napisani bol smutny no koniec stastny.Boli tam ludia ktory verili v ´Boha ale aj ti ktory v neho neverili.Vsetci sa vyzdravili bozou pomocou ti ktory neboli veriaci sa obratili na vieru a ti ktory boli aj pred tym zistili ze nie su pravi krestania a zmenili sa.Ani jeden pribeh nebol v ktorom nebolo pisane o Bohu.

kýblik, a čo tak začať chodiť medzi ľudí, ktorých máš rada, ktorých ľúbiš? Oni by Ťa znova nenaštartovali?

baška, pre seba nie. Ja sa nenávidím, pretože som všetko kvôli PPP zničila, všetko, bez čoho sa nedá žiť. A to, čo som zničila nejde vrátiť späť...

Miska
neviem ako to mam obratit naspat.pred dvoma mesiaxcmi som bola najčastnejší clovek na Zemi,mala som skveleho priatzela-ktoreho aj mamale ja sa mu vyhybam a skvelu pracu ktora ma bavila,nemuselA SOM MYSLIET NA JEDLO PROSTE SOM JEDLA AUTOMATICKY KED JEDLI DETI JEDLA SOM AJ JA S NIMI.ALE TERAZ KED SOM PN TAK NEMAM NIC.LEN STRACH Z JEDLA A VODY.KEDYSI SOM JEDLA 5000KJ ZA DEN ALE TERAZ SOM RADA JED ZJEM ASPON 2500KJ A VODU TO VOBEC NIE

ahoj mishka a aj ostatni.Butty aj teba zdravim ja som mala bulimiu asi rok.terraz sa drzim zatial ale moje myslienky a postoj voci sebe sa nezmenil.Stale sa nenavidim.Rozmyslala som ze kedy som naposley povedala uprimne pred zrkadlom mam sa rada.Nepametam si.:-((vcera som tu bola bola ale nik mi neodpisal dufam ze teraz mi napisete aspon ahoj:-)))

baši, a to je to, čo ma trápi. Všetci si myslia, že sa nesnažím. Ale keď som sa uzdraviť chcela, zháňala som si pomoc- bola som u 4psychiatrov- nie v našom meste, 2psychologičiek, 2x na liečení, ale nič nepomohlo. Je pravda, že vtedy som tú pomoc nechcela na 100%, ale teraz, keď chcem, tak tu nikto pre mňa nie je. A myslím to úprimne. Každý deň sa snažím niekoho nájsť, kto by mi s tým všetkým pomohol. Hľadám pomoc aj v rodine, v ľuďoch, ktorí ma poznajú...ale márne. A preto som to vzdala, pretože ja sama na tú chorobu nestačím, a hľadať, obťažovať ľudí tiež už nechcem. A preto si myslím, že som urobila čo sa dalo...snáď už len zabiť sa a dať im takto najavo, že mi bolo naozaj zle..

Misi, sorry je to miler martin a najdes ho aj cez www.psycholog.sk.potom ambulancie...nemam osobnu skusenost ale kamaratka je jeho klientkou a vdaka terapii urobila na sebe obrovsky kus prace. Je uplne iny, lepsi clovek.

miska, nepoznam ta, ale viem ze baska ma pravdu...nevzdavaj to prosim

miska, nemas preco bojovat? a co takto pre seba???